Historické múzeum ako jedna zo súčastí Národného múzea vystavuje zbierkové predmety na Bratislavskom hrade, k dispozícii má depozitáre aj na bratislavskej Žižkovej ulici, v Pezinku, Seredi a tiež reštaurátorské pracovisko v Podunajských Biskupiciach.
Viac ako stovka zamestnancov zodpovedá za 250-tisíc zbierkových predmetov. V samotnom odbore numizmatika evidujú v zbierke necelých 115-tisíc predmetov. Ročne si jeho zbierky pozrie vyše 150-tisíc návštevníkov.
Prečítajte si aj komentár Silvie Ruppeldtovej Ako ukradnúť muzeálne zbierky.
„Vyšetrovateľom odboru kriminálnej polície bolo dňa 13. januára 2020 začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže a vo veci trestného činu falšovania predmetov kultúrneho dedičstva. Z dôvodu zachovania objektívnosti prebiehajúceho vyšetrovania bližšie informácie k prípadu nie je možné poskytnúť,“ potvrdil pre Pravdu hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff.
Slovenské národné múzeum však nechce potvrdiť, že mu boli odcudzené mince a odmieta špecifikovať aj ich možnú hodnotu. „SNM sa nebude z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania vyjadrovať k jednotlivým položkám. Ich finančnú hodnotu určil kurátor SNM, medzinárodne rešpektovaný odborník s dlhoročnou praxou,“ potvrdil generálny riaditeľ SNM Branislav Panis.
O odcudzení časti svojich zbierok vedeli v múzeu už dlhšie. „Predpoklad, že v zbierkovom fonde Historického múzea na Bratislavskom hrade chýbajú zbierkové predmety, potvrdila komplexná odborná revízia zbierkového fondu vykonaná v rokoch 2010 – 2018. Zistili sa nedostatky pri vedení odbornej evidencie, napr. nedostatočné popisy predmetov, duplicitné záznamy o niektorých zbierkových predmetoch, predmety kultúrnej hodnoty nezapísané v odbornej evidencii,“ priblížil riaditeľ.
Tisíce mincí sa stratili
Panis priznáva, že chýbajúcich mincí sú celé tisíce. „Zamestnanci kabinetu numizmatiky identifikovali niekoľko tisíc chýbajúcich mincí, v minulosti nevrátených na pôvodné miesta, ale bez podrobnejšej evidencie v trezoroch. V zoznamoch neboli uvedené zbierkové predmety ako chýbajúce,“ uviedol generálny riaditeľ s tým, že tieto straty identifikovali už počas revízie v rokoch 1999 – 2007.
„Správa pre vedenie SNM, vypracovaná v roku 2008, upozorňovala aj na nedostatky v odbornej evidencii a podozrenia z výmeny mincí za menej hodnotné mince alebo kópie mincí, ku ktorým došlo v minulosti. Navyše od sťahovania v roku 2008 bola časť zbierky mincí v dočasných priestoroch,“ pokračoval.
„Revízie musí múzeum robiť podľa zákona pravidelne,“ priblížila pre Pravdu predsedníčka Zväzu múzeí na Slovensku Iveta Kaczarová. Ako uviedla, revízia má svoje špecifiká, robí sa v rôznych intervaloch, závisí aj od počtu artefaktov.
Spresnila, že sa fyzicky kontroluje každý predmet. „Stáva sa, že sa predmety dohľadávajú. Často sa totiž požičajú, presunú, ale už aj boli dva kusy zlepené spolu. Dohľadávaním sa teda môže predmet jednoducho nájsť,“ vysvetlila s tým, že je to bežná prax.
Upozornila, že ak predmet nie je vyradený z evidencie, múzeum by ho malo mať. Ak sa totiž čokoľvek zničí, artefakt sa automaticky vyčiarkne z evidencie múzea. Poškodené predmety sa múzeum snaží zachrániť.
Po ukončení revízie v decembri 2019, ktorá mala byť rozsahom a dôslednosťou prvá svojho druhu za viac ako 120 rokov existencie múzea, podalo Historické múzeum trestné oznámenie.
„SNM aktívne zvyšuje bezpečnosť’ a ochranu zbierkových predmetov. Zbierka numizmatiky je dnes uložená v depozitári s kamerovým systémom, v trezoroch a trezorových skriniach. Prístup majú len zodpovední zamestnanci kurátori,“ ubezpečil Panis.
Ministerstvo kultúry, do ktorého pôsobnosti múzeum patrí, múzeum o stratách informovalo. „Vzhľadom na to, že prípad vyšetruje polícia, nebudeme sa zatiaľ vyjadrovať k otázkam tohto prípadu. Počkáme si na záver vyšetrovateľa a následne poskytneme stanovisko aj pre médiá,“ uviedol pre našu redakciu ešte minulý týždeň hovorca ministerstva kultúry Pavol Čorba.
V prípade rýchleho postupu sa dajú ešte odcudzené mince zachrániť, stáva sa však, že sa dostanú do súkromných zbierok a už nikdy sa pôvodnému majiteľovi nevrátia.
„Teoreticky sa dá predať všetko. Záleží len na tom, kedy sa to objaví na trhu a kde. Ak to zobral odborník, mohlo to ísť do súkromnej zbierky v cudzine. Aj by kradli laici, môžeme sa dočkať, že sa artefakty objavia aj hneď alebo aj o nejakých päť či šesť rokov. Je to rôzne,“ približuje obchodovanie odborník na mince a člen Slovenskej numizmatickej spoločnosti Jozef Morávek.
Najväčšia zbierkotvorná inštitúcia
Slovenské národné múzeum sídli na Vajanského nábreží v Bratislave. Ako najväčšia zbierkotvorná inštitúcia na Slovensku spravuje vyše sto objektov vrátane národných kultúrnych pamiatok, dvoch múzeí v prírode a viac ako štyri milióny zbierkových predmetov.
Na plnenie svojej činnosti dostalo SNM zo štátneho rozpočtu príspevky vo výške viac ako 10,5 milióna eur. Ďalšie zruba tri milióny získalo SNM zo vstupného. Najväčším investičných projektom posledných rokov je obnova hradu Krásna Hôrka.
SNM v roku 2018 sprístupňovalo celkovo 57 expozícií a 171 výstav. Zároveň bolo v múzeách SNM zrealizovaných 2 783 kultúrno-vzdelávacích podujatí vrátane odborných lektorských výkladov v expozíciách a na výstavách. Za rok 2018 dosiahlo 1,2 milióna návštevníkov.
Najvýznamnejším podujatím bola Noc múzeí a galérií 2018, počas ktorej navštívilo expozície SNM len v Bratislave viac ako 10 000 návštevníkov. Vysoký nárast návštevnosti zaznamenalo Historické múzeum na Bratislavskom hrade.
SNM tvorí 18 špecializovaných múzeí. Jedným z nich je aj Historické múzeum. To sa delí na štyri odbory – historický, etnografický, dejiny umenia a numizmatiku.
Na ploche 7-tisíc m2 ročne privítajú zhruba 150-tisíc platiacich návštevníkov, od ktorých na vstupnom vyberú asi 650-tisíc eur ročne. Toto múzeum pracuje s rozpočtom zhruba 3,5 milióna eur na rok.
Už v roku 2018 vedenie SNM určilo za cieľ vykonať nový cyklus komplexnej odbornej revízie zbierkových predmetov vo všetkých 18 špecializovaných múzeách do mája 2026.