Pri vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie k zvýšeniu prídavku na dieťa hlasovalo zaň 61 poslancov z prítomných 69. Andrej Danko dal následne hlasovať o ukončení schôdze, za jej koniec hlasovalo 54 poslancov z prítomných 88. Tento návrh bol posledným bodom 58. schôdze.
Danko už v utorok (25. 2.) avizoval, že vo štvrtok (27. 2.) nebude parlament rokovať, pretože nechce porušiť volebné moratórium. Na záver schôdze Danko poslancom zaželal úspešný politický boj vo voľbách a poďakoval im za spoluprácu počas štyroch rokov. Robert Fico sa lúčil so svojimi poslancami podaním ruky aj objatím.
Andrej Danko po skončení mimoriadnej schôdze parlamentu.
Pri prvom hlasovaní sa prezentovalo len 68 poslancov, z toho bolo 42 poslancov za Smer, 15 poslancov za SNS, osem poslancov za hnutie Sme rodina, poslanec za Most-Híd Eduard Adamčík a nezaradení poslanci Rastislav Holúbek a Peter Marček. Poslanci za ĽSNS sa na hlasovaní nezúčastnili. Do druhého hlasovania sa zapojilo len 69 poslancov. Opäť sa na hlasovaní nezúčastnili poslanci za ĽSNS.
Podľa vládneho návrhu novely zákona o prídavku na dieťa sa mal mesačný prídavok na dieťa od začiatku budúceho roka zvýšiť z 24,95 eura na 50 eur. Zvýšenie prídavkov na deti si malo v budúcom roku vyžiadať 300 miliónov eur, v roku 2022 to malo byť 333 miliónov eur a v roku 2023 už 341 miliónov eur.
Boris Kollár (Sme rodina) o hlasovaní v parlamente.
Eduard Heger (OĽaNO) o aktuálnej situácii v parlamente.
Vláda vzala späť návrh na zrušenie diaľničných známok
Vláda v stredu ráno na svojom mimoriadnom rokovaní schválila späť vzatie návrhu na zrušenie diaľničných známok. Parlamentu sa v uplynulých dňoch opakovane nepodarilo odhlasovať skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu. Nebude sa teda ním viac zaoberať.
Takýto postup avizoval predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) už v utorok (25.2.). Po neúspešnom hlasovaní povedal, že prerokuje možnosť stiahnutia návrhu alebo iné technické riešenie situácie s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer).
Na poslednom utorkovom hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní k zrušeniu diaľničných známok bolo prítomných len 74 poslancov. Zdržali sa poslanci z klubu Smeru aj SNS. Proti hlasovala ĽSNS, nezaprezentovali sa poslanci Mosta-Híd, OĽaNO, Sme rodina a väčšina nezaradených poslancov. Poslanci sa v utorok pokúšali o návrhu hlasovať niekoľkokrát. Ani raz sa však v pléne nezaprezentoval dostatok poslancov, aby bolo uznášaniaschopné.
Danko v utorok vyhlásil, že rešpektuje vôľu hlasujúcich na sociálnej sieti, kde sa viac ľudí priklonilo k ponechaniu diaľničných známok. Komunikoval to aj koaličným partnerom.
Brífing strany SaS k nadchádzajúcim voľbám.
Richter: Prezidentka by mala trináste dôchodky podpísať ešte do volieb
Predstavitelia strany Smer žiadajú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby novelu zákona k zavedeniu trinástych dôchodkov podpísala ešte do sobotňajších parlamentných volieb. „Požiadali sme prezidentku o prijatie. Toto je situácia, kedy by sa mala pani prezidentka v maximálnej miere prejaviť ako nadstranícka,“ povedal na tlačovej besede minister práce a sociálnych vecí Ján Richter. Strana Smer-SD má podľa neho veľký záujem na tom, aby hlava štátu prijala definitívne rozhodnutie k trinástym dôchodkom ešte do parlamentných volieb. Nárok na trinástu penziu bude mať podľa ministra 1 milión 423 tisíc penzistov. „Je to veľmi veľká skupina ľudí, ktorá očakáva zvýšenú podporu,“ povedal.
Poslanec za SmerD Erik Tomáš má obavu, či prezidentka novelu zákona o sociálnom poistení podpíše. Upozornil na to, že hlava štátu pochádza z koalície PS/Spolu a poslanci z tejto koalície v parlamente blokovali rečnícky pult, aby sa nemohlo o zavedení trinástych dôchodkov rokovať. Uzákonenie trinástych penzií podľa Tomáša nepodporili ani poslanci za OĽaNO a SaS. „Žiadame prezidentku, aby trináste dôchodky podpísala ešte do volieb,“ zdôraznil. Poslanec za Smer-SD Ľubomír Vážny, ktorý je súčasne generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, je presvedčený o tom, že Sociálna poisťovňa vyplácanie trinástych penzií zvládne vecne, technicky, aj finančne.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa k prerokovaným zákonom na parlamentnej schôdzi vyjadrí až po voľbách. Ako pre agentúru SITA v utorok uviedol jej hovorca Martin Strižinec, na posúdenie zákonov jej začne plynúť 15-dňová lehota potom, ako jej budú doručené. "Prezidentka teda bude postupovať štandardným spôsobom a nemá dôvod vyjadrením svojho postoja k prerokovávaným zákonom vstupovať do končiacej sa predvolebnej kampane, a to len jeden deň pred volebným moratóriom,“ priblížil Strižinec.