Škaredá streda ohlásila koniec pochabých fašiangov

Popolcovou alebo Škaredou stredou sa začalo štyridsaťdňové obdobie pôstu do Veľkej noci. Skončila sa sa bujará fašiangová zábava plná bláznivých masiek, jedenia, pitia či uvoľnených mravov.

27.02.2020 08:00
debata (2)

VIDEO: Pochod masiek – fašiangy v Trebišove.

Video

Zvyky a obrady fašiangového obdobia v minulosti symbolizovali činnosti na zabezpečenie úrody a plodnosti. Vrcholili tri dni pred pôstom a hovorilo sa im „bláznivé alebo šalone dni, ostatky či mjesopust“.

V mestách to boli špeciálne sprievody a obchôdzky s maskami remeselníckych cechov a študentov. V okolí Žiliny bývali ústrednými postavami masky zvierat. V Terchovej, na Kysuciach, Zamagurí či v Poľsku to bývala často maska medveďa, koňa, barana či capa.

Turoňa obetovali

V Čičmanoch kráčal na čele sprievodu turoň. „Tvorila ho hlava vola s rohami a veľkým jazykom. Na bokoch mal uviazané zvonce. Tými dával najavo svoj príchod do domu. Zvyšok jeho tela tvorilo vrece, do ktorého sa natiahol niektorý z chlapov. V obciach terchovskej doliny – Krasňany, Stráža, Dolná Tižina, Lysica, Belá, Horná Tižina a Terchová – turoňa alebo turvoňa sprevádzali masky strelca, škopiaka, čiže mäsiara, baby s deckom a nosiči darov," približuje etnologička Považského múzea v Žiline Adriana Bárdyová.

Nutnými doplnkami boli palice, ražne, koše, vrecia, puška či nôž. Niekde však aj šabľa alebo klát. Na ražeň domáci napichovali slaninu a mäso. "Keď turoň vošiel do gazdovstva, tancoval so ženami. Nakoniec sa pováľal po hnojisku, kde ho symbolicky zabil strelec – poľovník. Fašiangovníci pritom tancovali a ženy dovysoka dvíhali nohy, aby mali veľké konope. Celé divadlo bolo magickým aktom obetovania zvieraťa vegetačným silám a malo priniesť bohatú úrodu,“ upozorňuje Bárdyová.

Keď sa tolerovalo takmer všetko

Dobré jedlo, alkohol, hudba a veselá spoločnosť. V minulosti bolo počas fašiangových sprievodov dovolené to, čo inokedy svetská či cirkevná vrchnosť prísne zakazovala. Ľudia parodovali bežný život, zosmiešňovali zamestnania kňaza, kostolníka, vojaka, lekára, notára, sudcu, horára či mäsiara. Súčasťou fašiangových sprievodov bývalo a dodnes je množstvo nezvyčajných postáv ako cigánka veštica, prespanka alebo žobrák či zlodej. Tieto poukazovali a zvýrazňovali vlastnosti ľudí, ktorí boli na okraji spoločnosti.

Záver fašiangového obdobia je postavený na búraní konvencií. Maškary idúce dedinou navštevujú všetky domácnosti, vytancujú ich členov a pritom jedia a najmä hojne pijú. Už deti v materských školách spievajú počas fašiangov starú známu pieseň „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde…“ no len málokto si uvedomuje, ako jej slová priliehavo vystihujú „rozpustilosť“ fašiangového obdobia. Po fašiangoch predsa nasleduje Veľká noc a Turíce prichádzajú presne päťdesiat dní po nej. Počas fašiangov je skrátka spoločnosť „hore nohami“.

Fašiangové zábavy trvali kedysi od soboty alebo nedele do utorka, niekde až do stredy. Dnes sa však presúvajú najčastejšie na víkend pred Popolcovou stredou. „Ortodoxnejšie“ obce Rajeckej doliny ako Ďurčiná, Fačkov a Rajecká Lesná si však zachovávajú svoje fašiangové obyčaje presne tak, ako ich zdedili. A užívajú si ich ako sviatok nekonvenčnej zábavy.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #fašiangy