Ako o tom informoval spracovateľ výsledkov výskumu Marián Gladiš, takmer štvrtina spomedzi 683 respondentov pociťovala v tejto súvislosti nervozitu.
Výskum Psychologické aspekty vnímania hrozby koronavírusu, zameraný na porozumenie psychologických aspektov šírenia infekčného ochorenia COVID-19, realizovali psychológovia z košickej FF UPJŠ počas piatich dní, v čase uvádzania do platnosti prvých celoštátnych opatrení proti šíreniu tohto ochorenia, od 13. do 17. marca.
„Respondenti v danom období vnímali riziko, že sa nakazia koronavírusom, ako skôr nízke,“ informoval člen výskumného tímu Jozef Bavoľár. Podľa jeho ďalších slov spomedzi emócií prevládala u 24 percent opýtaných nervozita. „Nasledovali neurčité pocity úzkosti a strachu, desivé myšlienky a predstavy a pocity napätia a vzrušenosti,“ doplnil. Dodal, že ľudia, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a neurčitosť situácie, prežívali úzkosť v nižšej miere a subjektívne vnímali, že koronavírus nie je pre nich až taký ohrozujúci.
Čo sa týka preventívnych opatrení, prevažná väčšina respondentov priznala ich dodržiavanie od začiatku ich platnosti. Možnosť „vyhýbam sa účasti na hromadných podujatiach, resp. miestam s vysokou koncentráciou ľudí“ označilo až 95 percent respondentov, 91 percent z nich sa stotožnilo aj s tvrdením „umývam si ruky mydlom a teplou vodou najmenej 20 sekúnd“. Zaujímavosťou podľa Bavoľára bolo, že len tretina opýtaných priznala v čase výskumu nosenie rúška, dnes je samozrejmosťou.
Výsledky, ktoré katedra psychológie FF UPJŠ v Košiciach aktuálne prezentuje, sú súčasťou rozsiahlejšieho výskumu. Tím má tiež v pláne sledovať zmeny v psychickom zdraví v dôsledku narastania počtu infikovaných, či ako súčasnú situáciu prežíva najviac ohrozená skupina obyvateľstva, seniori.