SMK chce od Matoviča v podstate autonómiu

Strana maďarskej komunity (SMK) predložila premiérovi Igorovi Matovičovi požiadavky s názvom Memorandum maďarskej komunity. Predstavitelia tejto mimoparlamentnej strany mu odovzdali text na Bratislavskom hrade. V jeho priestoroch sa uskutočnilo v utorok večer stretnutie, na ktoré hostí pozval Matovič. Podujatie malo názov Minulosť sme nepísali, budúcnosť je v našich rukách.

03.06.2020 12:51 , aktualizované: 17:52
debata (740)

Na pozvánke, ktorú posielal Úrad vlády SR, bolo napísané, že priateľské stretnutie sa koná „pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy a Dňa národnej spolupatričnosti – Maďarov".

SMK predložilo Matovičovi viacero žiadostí. „Uznanie Maďarov za svojbytný politický národ v rámci Slovenska. Vytvorenie Maďarského okolia, ktoré by spravovali Maďari prostredníctvom svojich volených zástupcov. Jazyková požiadavka, aby sa v úradoch, na súdoch ako úradný jazyk používala maďarčina. Jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a bratstvo národov!" doslova sa píše v memorande.

Text Memoranda maďarskej komunity podpísali títo čelní predstavitelia SMK: Péter Őry, Ferenc Auxt, Gyula Bárdos, Pál Csáky, Zoltán Cziprusz, Iván Farkas, Adrianna Gergely Papp, Csaba Furik, József Menyhárt, Miklós Viola.

Signatári ďalej uvádzajú veci, ktoré sú podľa nich nevyhnutné, aby sa zachovala a rozvíjala ich komunita. Apelujú, aby preambula Ústavy SR uznala maďarskú národnú komunitu za štátotvornú. Ďalej „aby bolo zabezpečené slobodné používanie našich národných symbolov (hymna, erb, trikolóra) v každej oblasti života". SMK tiež chce, aby „maďarský jazyk bol rovnocenným jazykom na území obývanej našou komunitou". Autori pokračujú, aby „hranice subjektov verejnej správy zohľadnili existujúce prirodzené regióny“. Dotkli sa aj náboženského života – aby vláda SR podporila požiadavku maďarskej katolíckej obce na vytvorenie samostatnej arcidiecézy.

O zmenu preambuly Ústavy SR prejavil záujem aj Zsolt Simon, predseda politického subjektu Magyar Fórum – Maďarské fórum. Matovičovi a celej vládnej koalícii na sociálnej sieti odkázal, aby nepremárnili politickú šancu a zmenili preambulu z „My, národ slovenský“ na „My, občania Slovenskej republiky“.

Na stretnutie s premiérom reagoval aj predseda mimoparlamentnej strany MOST – HÍD László Sólymos, ktorý tiež očakáva zmenu preambuly ústavy a tiež nápravu zákona o dvojitom občianstve a dobrý menšinový zákon.

"Neviem, ako sú na tom ostatní, ktorí boli pozvaní na stretnutie Dňa spolupatričnosti Maďarov, ktoré organizoval premiér Matovič, ale ja sa cítim rovnocenným a rovnoprávnym občanom tejto krajiny,“ napísal na sociálnej sieti.

"Vo svojom statuse na facebooku Matovič hovorí o pocite menejcennosti Maďarov. Ten sa ale nenapráva polovtipným príhovorom, ale skutkami. Zmenou preambuly ústavy, nápravou zákona o dvojitom občianstve, dobrým menšinovým zákonom a pokračovaním v rozvoji našich regiónov. Zatiaľ sa mu darí najmä urážať a rozdeľovať,“ konštatuje Sólymos.

Őry: Je to ako text slovenského memoranda

Dočasný šéf SMK Péter Őry pre Pravdu reagoval, že časť textu memoranda je takmer totožná s textom Memoranda národa slovenského v Martine v roku 1861. „Chceli sme poukázať, že požadujeme len to, čo žiadal slovenský národ v roku 1861. Niektoré vety, ktoré boli sformulované vtedy, sú prekvapujúco aktuálne aj teraz a mohli by byť zapracované do právneho systému Slovenskej republik,“ pokračoval Őry.

Memorandum spolu s ďalšími kolegami pripravili vraj len preto, aby nešli na stretnutie s premiérom „s prázdnou rukou“. „Povedali nám, že sa tam môžu nastoliť aj tieto otázky,“ povedal Őry.

Podľa neho by v preambule Ústavy SR mohlo byť napísané, že „uznáva každého za rovnocenného a rovnohodnotového, čo sa týka občianstva, možnosti používania jazykov“. Őry dodal, že desať bodov memoranda sú na stole už tridsať rokov. „Nikdy neboli vydiskutované, ani z právneho ani historického hľadiska. Ak by sme ich nesformulovali, nemôžeme čakať, že ich niekto pochopí,“ obhajuje Őry iniciatívu, ktorá prekvapila v podstate všetkých.

Vysvetľoval, že v preambule by sa slová „my, národ slovenský,“ mali rozšíriť aj o ďalšie menšiny alebo zmeniť podľa občianskeho princípu na slová „my, občania Slovenskej republiky“. Mrzí ich kolektívna vina v duchu Benešovej dekrétov. „V nich je každý jeden Maďar alebo Nemec žijúci v Československu, titulovaný za vojnového zločinca. A to zostáva v platnosti aj dnes,“ poveal Őry. Ako starosta argumentuje, že do regiónov na južnom Slovensku smeruje najmenej peňazí z eurofondov a takmer žiadne investičné stimuly.

Memorandum hovorí aj o maďarskom okolí, resp. o požiadavke, aby hranice subjektov verejnej správy zohľadnili existujúce prirodzené regióny. „Dlhé roky sa hovorí, že regionálne rozdelenie bude brať do úvahy aj jednotlivé črty prirodzených regiónov,“ pokračuje Őry.

„Slovenská akadémia vied v roku 1990 presne opísala jednotlivé regióny, ich kultúrno-historické črty, jazyk, hospodárstvo, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, životné prostredie… Prirodzené črty regióny sa majú podľa nás odrážať aj v regionálnom systéme,“ tvrdí. Őry priznáva, že na stretnutí s premiérom o memorande nediskutoval. „Hovorilo sa o mnohých veciach. Ale minimálne treba začať debatovať aj o týchto bodoch a sadnúť si s jednotlivými rezortami. Vo V4 sme už dlho, keď budeme mať normálne vzťahy, prispejeme to každému,“ uzavrel Őry.

Matovič konzultoval s Berényim

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) prípravu podujatia konzultoval s Józsefom Berényim, bývalým predsedom SMK. Ten pre Pravdu potvrdil, že bol zapojený do prípravy. „Mohol som aj ja navrhnúť, koho pozvať, ale aj iní, ale bolo to na rozhodnutí vlády,“ vysvetľli Berényi.

„Vyslovene išlo o pozvánku pre Maďarov žijúcich na Slovensku. Bolo tam veľa umelcov, hercov, profesorov, riaditeľov stredných škôl, zástupcov cirkví… Počet bol obmedzený na sto, pretože hygienické predpisy neumožňujú stretnutie väčšieho počtu ľudí. Preto sú aj takí, čo sú nespokojní, lebo nedostali pozvanie,“ pokračoval Berényi.

Berényi ďalej pre Pravdu povedal, že nevedel o príprave memoranda. Dočasný predseda SMK memorandu odovzdal Matovičovi pri neformálnom rozhovore. „Nakoniec si pán premiér ten dokument ani nevšimol, dal mi ho do ruky, aby som mu referoval, že je jeho obsahom. Stala sa taká zvláštna situácia, dočasné predsedníctvo SMK prostredníctvom predsedu vlády doručilo memorandum bývalému predsedovi SMK,“ upozornil Berényi.

Ten však nechce hodnotiť obsah samotného memoranda. „Radšej hodnotím to, čo bolo v utorok na stretnutí. Prvýkrát v dejinách Slovenska premiér povedal, že z osobného hľadiska vníma, že Maďarov môže bolieť Trianon, ale vyzval na budovanie južného Slovenska a podal ruku na to, aby sme spoločne vytvorili národnostný program vlády. Pre mňa bolo to dôležité,“ vysvetlil Berényi. Na podujatí boli podľa neho „skôr ministri OĽaNO a z iných strán minister zahraničných vecí Ivan Korčok“.

Úrad vlády bol strohý

Vedúci tlačového odboru Úradu vlády Richard Pekár na otázky Pravdy o podujatí reagoval stroho. „Bola to akcia pána premiéra, budeme o tom informovať zajtra, poskytneme aj záznam z celej akcie,“ uviedol Pekár a bližšie informácie poskytnúť nechcel.

Malová: Memorandum sa dalo čakať

Memorandum sa dalo podľa politologičky z Univerzity Komenského v Bratislave Dariny Malovej čakať. „Je to istá reakcia strany SMK na to, že prvýkrát od vzniku Slovenska sa žiadna maďarská menšinová strana nedostala do parlamentu. SMK reflektuje nereprezentatívny výsledok volieb vo vzťahu k spolužitiu Slovákov s maďarskou menšinou, lebo tá je v krajine najpočetnejšia a najlepšie organizovaná,“ vysvetlila Malová.

Pripomenula však, že za volebný výsledok v parlamentných voľbách si môžu lídri maďarských politických strán sami. Štyri subjekty zastupujúce záujmy maďarskej menšiny sa nevedeli dohodnúť. „Boli tam personálne predsudky, nezhody, nedokázali sa zjednotiť, napokon SMK odmietlo ponuku Igora Matoviča kandidovať za OĽaNO,“ dodala Malová.

Na vydanie memoranda si podľa politologičky SMK nevybrala vhodný čas. Krajina sa vysporiadava s následkami koronakrízy, rieši sa núdzový stav či obmedzovanie ľudských práv.

„A SMK vyrukovalo so zásadnými požiadavkami. Navyše tento krok nebol transparentný, potom to vyvoláva otázky, či to nebola alternatíva už na začiatku, keby sa SMK nedostali do parlamentu,“ uvažuje Malová. Memorandum je komplexný, ale veľmi nejasný program, ktorý sa patrí podľa Malovej riešiť na úrovni volených orgánov, ale ako postupné kroky. „Iné by bolo, keby SMK žiadalo konkrétne opatrenia. A oveľa lepšie by bolo, keby požiadavky nevychádzali len z jednej politickej strany, ale zo všetkých štyroch, potom by to malo aj väčšiu váhu,“ poukázala odborníčka.

Petőcz: Je to príliš všeobecné

Politológ Kálmán Petőcz považuje memorandum za príliš všeobecný dokument. Vyjadriť sa či okomentovať snahu o vytvorenie Maďarského okolia je preto podľa neho zložité.

„Pravdou je, že sa už dlhé roky, desaťročia, hovorí o posilnení samosprávnych prvkov maďarskej menšiny, hovorí sa jazykových právach, ale čo konkrétne signatári teraz chcú, ťažko povedať,“ uviedol odborník na slovensko–maďarské vzťahy. Memorandum by malo byť doplnený o štatút, ktorý by spresnil, čo si pod Maďarským okolím predstavujú.

Nerozumie tomu ani Malová. „Vytvorenie Maďarského okolia s veľkým M, nie je bližšie definované. Ale maďarská menšina má veľa svojich volených zástupcov už teraz na rôznych úrovniach miestnej či regionálnej správy,“ uviedla Malová. Nerozumie tiež, prečo uskutočniteľné požiadavky ako umožnenie dvojitého občianstva sa ocitli až na samom konci dokumentu.

740 debata chyba
Viac na túto tému: #autonómia #SMK