Korčok: Nie sme mostom medzi Východom a Západom
Korčok zdôraznil, že na príprave dokumentov by mali úzko spolupracovať nielen rezorty diplomacie a obrany, cieľom je zapojiť do prípravy aj zástupcov ďalších rezortov. „Chcel by som, aby to bol čo najširší konsenzus,“ uviedol Korčok, ktorý avizuje, že pri príprave budú tvorcovia diskutovať intenzívne aj s verejnosťou. „Nechceme, aby to bol len úradný materiál, ale jasný a zrozumiteľný dokument aj pre verejnosť, ktorá sa zaujíma o dianie okolo nás,“ povedal.
Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) doplnil, že pri príprave oslovia politické strany, občiansku verejnosť i akademickú obec. „Musí to byť veľmi inkluzívny proces,“ zdôraznil. Pripomenul, že aktualizácia oboch bezpečnostných dokumentov je o to dôležitejšia, že stále platia strategické dokumenty z roku 2005, keďže v predchádzajúcom období dokumenty schválené vládou neprerokoval parlament. „Uvedomme si, čo všetko sa za ten čas stalo vo svete a na čo naše strategické dokumenty nereflektujú,“ upozornil minister. Je presvedčený, že oba strategické dokumenty musia veľmi jasne poukázať na možné hrozby a pomenovať i to, na aké obranné mechanizmy sa SR spolieha.
Návrh bezpečnostnej a obrannej stratégie majú minister zahraničných vecí a obrany predložiť na rokovanie vlády do konca roka 2020. Vyplýva to z Návrhu na prípravu Bezpečnostnej stratégie SR a Obrannej stratégie SR, ktorý v stredu schválil vládny kabinet.
Bezpečnostná stratégia SR má stanoviť základné parametre bezpečnostnej politiky. Zamerať sa má aj na dosahy hybridných a kybernetických hrozieb, hrozby šírenia zbraní hromadného ničenia, terorizmu, politického a náboženského extrémizmu, energetickej bezpečnosti, ale aj ďalšie hrozby v oblasti vnútornej bezpečnosti, sociálnej stability, zdravia obyvateľstva, životného prostredia a v ostatných oblastiach bezpečnosti. Kľúčovým východiskom novej Bezpečnostnej stratégie SR má byť kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii SR postavenej na aktívnom a zodpovednom členstve SR v EÚ a NATO. Aj s ohľadom na pandémiu nového koronavírusu a jej dosahy by sa mala zamerať na zlepšenie schopnosti bezpečnostného systému SR zvládať hrozby a zvyšovať odolnosť štátu voči nim.
Obranná stratégia nadviaže na dokument z roku 2017. „Zachová, čo je naďalej relevantné, a aktualizuje, čo vyplýva z úrovne jej implementácie, vývoja bezpečnostného prostredia a obrannej politiky aj v zmysle programového vyhlásenia vlády SR, pričom posilní euroatlantické ukotvenie SR v previazaní adaptácie obrany SR s adaptáciou NATO a vývojom EÚ,“ uvádza sa v materiáli. V oblasti zdrojového zabezpečenia obrany štátu má nová stratégia zdôrazniť udržanie stability a predvídateľnosti obranných výdavkov SR s pretrvávajúcou ambíciou dosiahnuť ich dvojpercentný podiel na HDP v roku 2024 a tiež efektívne a transparentné využitie dostupných zdrojov.