Schmögnerová: Ľudia sú nenásytní a dajú sa zviesť

Odsúdením Jozefa Majského za tunelovanie nebankoviek sa uzavrela jedna kapitola, hoci mnohí investori svoje peniaze už nikdy nedostanú. Brigita Schmögnerová ako ministerka financií (1998-2002) opakovane varovala, aby ľudia nevkladali peniaze do nebankoviek. Myslí si, že hoci sú Slováci už finančne gramotnejší, zrejme by opäť využili príležitosť a snažili by sa zarobiť.

04.08.2020 08:30
debata (164)

Boli ste ministerkou financií v čase, keď podnikanie nebankoviek vrcholilo a dostávalo sa do fázy ich bankrotov. Ako si na to spomínate?

Tieto inštitúcie totiž fungovali podľa Obchodného zákonníka. To znamená, že ani ministerstvo financií, ani Úrad pre finančný trh, ani Národná banka Slovenska nemohli robiť dohľad nad nimi. Keďže fungovali podľa Obchodného zákonníka, mohli rozhodovať na základe podania iba súdy. Ministerstvo financií sa viackrát ozývalo, bežala aj mesačná kampaň, financovaná z európskych zdrojov, kde sme podrobne vysvetľovali, aké je riskantné vkladať peniaze do nebankových inštitúcií. Boli to nelicencované inštitúcie a zo zákona ich nikto nedozoroval. Okrem toho sme robili rôzne legislatívne zmeny, ktoré mali sťažiť činnosť týchto nebankoviek. Novelizovali sme dvakrát zákon o bankách, novelizovali sme zákon o kolektívnom investovaní, inštitút tichého spoločníka, na základe ktorého uzatvárali občania zmluvy s nebankovkami. Pripravili sme veľmi silné opatrenie – zákon o cenných papieroch, kde už sa mal zaviesť aj dozor nad nebankovkami.

Koľko vlastne nebankoviek bolo?

Zvyčajne hovoríme len o troch, štyroch, ale dnes ani nevieme povedať, koľko ich bolo. Asociácia správcovských spoločností, myslím, uvádzala, že ich je okolo tridsať, ministerstvo financií 39. Ten počet bol značný, ale mnohé z nich už v rokoch 1999 až 2000 skončili a súdy ich riešili. Ale je fakt, že posledná vznikla ešte v roku 1999, hoci väčšina z nich vznikla v polovici 90. rokov, Drukos vznikol dokonca v roku 1989.

Prečo im ľudia verili a zverovali peniaze?

Keď sme ten jeden mesiac robili naozaj tvrdú kampaň, čakali sme, že poklesne množstvo vkladov, ale, naopak, vklady naďalej rástli. Faktorov tam bolo niekoľko. Tieto inštitúcie viedli silnú kampaň cez televízie a mienkotvorné denníky. Druhý faktor bol, že vtedy sme dávali do poriadku celý finančný sektor a v dôsledku toho úrokové sadzby aj z vkladov, aj úverov prudko išli dolu. Spomínam si, že bola banka, ktorá poskytovala úrok z vkladov až vo výške 27 percent, ale tá banka potom skončila. Nám sa podarilo úrokové sadzby úverov stlačiť na úroveň 5, 6 percent, ale z vkladov, samozrejme, tiež išli dole. No keď vám niekto ponúka, že vám dá na vklad 35 až 40 percent, tak si ľudia povedali: Vyskúšame to. Tretí faktor je, že ľudia neboli dostatočne informovaní, ale to by som nepripisovala len tomu, že to bolo krátko po roku 1989. Pozrime sa do krátkej histórie: V roku 2008 v USA odsúdili na 150 rokov Bernieho Madoffa, uznávaného finančníka, ktorý mal presne takúto pyramídovú hru v USA. Na rozdiel od nás sa v USA zverejnilo, kto všetko k nemu vkladal peniaze. A medzi vkladateľmi boli aj renomované finančné inštitúcie – aj tie sa dali nachytať a vkladali dosť značné sumy. Nebolo to teda výnimočné, že u nás v 90. rokoch ľudia prepadli snahe čo najviac zhodnotiť svoje vklady.

Nesúhlasíte s konštatovaním, že štát v tomto prípade zlyhal?

Súdy dali v tomto prípade na toto jednoznačnú odpoveď. Môžeme vyjadriť sympatie s ľuďmi, ktorí prišli o svoje vklady. Ale bol to súkromnoprávny vzťah medzi fyzickou osobou a inštitúciou nebankovkou. Štát do toho zasahovať nemohol. Štát môže robiť len to, čo mu zákon umožňuje. Tieto inštitúcie vznikali podľa Obchodného zákonníka a jedinou možnosťou bolo riešiť to na súde. Pokiaľ ľudia ešte dostávali povedzme úroky alebo niektorí si aj vklad zúročený vybrali, tak sa nesťažovali. Až v čase, keď sa ukázalo, že nebankovky nie sú schopné plniť svoje záväzky, sa ľudia mobilizovali a obracali sa na súdy.

Stalo by sa to aj dnes?

Finančne sú určite Američania vzdelaní viacej a inštitúcie, ktoré naleteli Madoffovi, o tých nemožno pochybovať, a predsa sa to stalo. Ľudia sú aj nenásytní, ak mám predstavu, že na niečom zarobím 30, 40 percent, niekedy dokonca sľubovali aj viacej, no tak si poviem, že to skúsim. Ale pozoruhodná bola – ak si spomínate – kauza Mečiarove CD. Ak si spomínate, CD s menami ľudí, ktorí mali profitovať z nebankoviek, sa dostali na daňové riaditeľstvo a to vraj malo zistiť, či boli z týchto profitov zaplatené dane. Pripomeniem, že v USA si môžeme prečítať, kto vkladal peniaze do Madoffovej inštitúcie. Existuje názor, že štát získal z nebankoviek na daniach 8 miliárd. Veľmi o tom pochybujem. Nevieme, či tí, ktorí na tom zarobili, a musím povedať, že naozaj zarobili, z toho odviedli daň. Aj Horizont, BMG invest značnú časť investícií napokon preplatili. Keď som to počítala, asi 85 percent vkladateľov na tom zarobilo. To je princíp pyramídovej hry – tí prví na tom zarobia, lebo sa použijú vklady ďalších, aby sa vyplatili nehorázne úroky, ale tí, ktorí prišli na koniec, tí na tom prerobili.

Skončila sa doba tzv. balkánskeho podnikania na Slovensku, sme už niekde inde?

Ťažko povedať, že by sa niečo podobné nemohlo stať. Samozrejme, identické asi nie, ak sa ľudia poučia a nestratia pamäť. Ale z histórie vieme, že ľudia rýchlo zabúdajú a dajú sa znovu a znovu zviesť na pochybnú cestu. Dnes je tá cesta predsa len odlišná ako v prvých rokoch po 1989. Predsa len je už verejnosť informovanejšia, súdy sú účinnejšie. Ale pozrite sa, koľko tisíc podnikateľov neodvádza dane na Slovensku, ale odchádzajú do daňových rajov, čo poškodzuje – priamo alebo nepriamo – takmer rovnako.

VIDEO: Schmögnerová: Neboli sme ticho. Ľudia o rizikách nebankoviek nechceli počúvať.

Video
164 debata chyba
Viac na túto tému: #nebankovky #Jozef Majský #Brigita Schmögnerová