Hľadá sa Čižnárov náhradník

Parlament by mal začať proces výberu nástupcu dosluhujúceho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára pravdepodobne najskôr v októbri.

04.08.2020 09:00
debata (18)

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) opakovane ubezpečoval, že koalícia ešte nie je dohodnutá na žiadnom mene a rozhodnúť majú až verejné vypočutia kandidátov. Pre Pravdu to zopakoval aj Boris Kollár.

„Vôbec nie je ustálené meno. Dohodli sme sa, že bude voľné hlasovanie a každá strana si bude môcť hlasovať, s kým chce a ako chce,“ ubezpečil predseda parlamentu. „Myslieť si, že voľba generálneho prokurátora nebude politická nominácia, je absolútna hlúposť, veď ho volia politici v Národnej rade. Myslieť si to je úplne scestné a klamali by sme ľudí,“ priznal Kollár.

Ako možní kandidáti sa okrem Daniela Lipšica, bývalého politika a v súčasnosti prominentného advokáta, spomínajú aj mená prokurátorov Jozefa Čentéša, Jána Hrivnáka, Maroša Žilinku či Jána Šantu. Lipšic už viackrát pripomenul, že otázka jeho kandidatúry zatiaľ nie je namieste. Na našu žiadosť o reakciu na slová prezidentky však nereagoval.

Medzi horúcich kandidátov patrí aj zástupca riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry a vysokoškolský pedagóg Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Čentéš, ktorý má dobrú podporu medzi akademikmi, ale jeho vhodnosť na funkciu verejne prezentoval aj poslanec SaS Alojz Baránik. Na rozdiel od ostatných potvrdil, že výzva na kandidatúru mu už prišla. „Rozhodnutie pani prezidentky nemení moju chuť kandidovať v prípade, že budem na funkciu generálneho prokurátora navrhnutý relevantnými subjektmi,“ povedal pre Pravdu.

Veľmi často sa tiež spomínalo aj meno prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu. Ten sa podieľal na úspešnom trestnom stíhaní daňových podvodov zemplínskeho kráľa Mikuláša Varehu, dlhoročnom trestnom stíhaní v stredu na 9 rokov právoplatne odsúdeného tunelára nebankoviek Jozefa Majského, verejnosť ho bližšie spoznala najmä ako prokurátora dozorujúceho prípad falšovania televíznych zmeniek za takmer 70 miliónov eur, za ktoré boli zatiaľ neprávoplatne odsúdení Marian Kočner a bývalý minister Pavol Rusko.

Práve vďaka tomuto významnému prípadu sa mu podarilo zaujať a presvedčiť mnoho ľudí, viacero politikov, ale aj odborníkov, vrátane profesorky trestného práva a rektorky Akadémie Policajného zboru Lucie Kurilovskej. Tá ho pre Pravdu označila za svojho favorita. „Pokiaľ sa nájde relevantný subjekt, ideálne subjekty, budem to dôsledne zvažovať. Som samozrejme naklonený tejto kandidatúre – aj na funkciu generálneho aj na špeciálneho prokurátora. S výhradami prezidentky sa stotožňujem, na diskusii v parlamente koncom júna som ich vlastne aj verejne prezentoval. Vrátenie tohto zákona som preto očakával. Celkový môj postoj sa tým nemení,“ uviedol pre Pravdu.

Sedemročné funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora sa skončilo v piatok 17. júla. Podľa zákona generálny prokurátor by však mal na svojej pozícii pokračovať až do vymenovania svojho nástupcu. Po stretnutí s prezidentkou, ktorá akceptovala jeho žiadosť o uvoľnenie z funkcie, Čižnár 27. júla oznámil, že skončí k 10. augustu. Až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom má funkciu vykonávať prvá námestníčka generálneho prokurátora pani Viera Kováčiková.

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik by mal skončiť v máji 2021. Na čele špeciálnej prokuratúry stojí od jej vzniku. Od 12. mája 2004 odslúžil už dve päťročné funkčné obdobia (znovuzvolený v septembri 2009) a 12. mája 2014 ho zvolila Národná rada po tretíkrát. Tentoraz už 7-ročné funkčné obdobie uplynie 1. septembra 2020. Predvlani avizoval, že svoju pozíciu nemieni zastávať až do skončenia funkčného obdobia.

VIDEO: Čaputová vetovala tri zákony. Aké má výhrady?

Video

Čo si myslia o vete Čaputovej

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok okrem iného vetovala novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora. Národná rada SR ju má opätovne prerokovať. Hlava štátu je presvedčená o protiústavnosti niektorých častí. Ak parlament prelomí prezidentkino veto, Čaputová sa hodlá obrátiť na Ústavný súd SR. Pravda prináša ohlasy politikov na toto veto:

Hnutie OĽaNO: „Stojíme za návrhom novely zákona o prokuratúre. Veto prezidentky je jej právom. Sme však presvedčení, že návrh novely výrazným spôsobom skvalitňuje jej fungovanie, týka sa to aj možností na odvolanie generálneho a špeciálneho prokurátora. Verejnosť od týchto čelných funkcionárov v justícii očakáva vysokú morálnu a etickú úroveň, ktorá zabezpečí nezávislosť prokuratúry od politických vplyvov. Prokuratúra musí byť tiež imúnna voči vplyvu korupcie a oligarchov, čo je záväzok, ktorý dala naša vláda občanom. Prípadné zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR v súvislosti s prerokovaním vrátených zákonov je v kompetencii predsedu parlamentu Borisa Kollára" (podľa najnovších informácií ju chce zvolať na 1. septembra – pozn. red.).

Juraj Šeliga, podpredseda NR SR (Za ľudí): „Rešpektujem rozhodnutie prezidentky vetovať novelu zákona o prokuratúre. Mám zrejme iný názor ako prezidentka, ale, samozrejme, sa v najbližších dňoch najskôr dôkladne oboznámim s jej zisteniami a právnou argumentáciou. Následne som pripravený – spolu s ďalšími predkladateľmi – analyzovať, diskutovať a zvažovať možnosť spornú časť zákona prepracovať, či rokovať o jej vypustení. Viem si predstaviť, že ak by prepracovaním alebo vypustením spornej časti nebola narušená podstata zmeny, ktorú chceme zaviesť, bude na strane navrhovateľov vôľa zákon presadiť aj s akceptovaním výhrad prezidentky. Verím, že s ňou máme rovnaký cieľ, ktorým je zásadná zmena fungovania slovenskej prokuratúry tak, aby bola funkčná, aktívna, efektívna a transparentná. O termíne prerokovania tohto veta bude informovať Národná rada po dohode koaličných partnerov.“

Peter Pellegrini, podpredseda NR SR (Hlas-SD): „Verím, že parlament bude prezidentkino veto rešpektovať a nebude pokračovať v lámaní ústavy cez koleno. Toto veto je významným gestom, že koalícia prekračuje hranice právneho štátu a politicky si privatizuje inštitúcie, ktoré majú byť z princípu nezávislé. K novele máme aj my viacero zásadných výhrad. Ide najmä o výraznú politizáciu a obmedzenie nezávislosti prokuratúry. Vláda má však dnes až nebezpečnú ústavnú väčšinu a ukazuje nám, ako dokáže ignorovať kohokoľvek pri tvorbe zákonov. Majme sa na pozore, pretože s touto nebezpečnou ústavnou väčšinou si vláda dokáže s krajinou urobiť, čo chce, bez toho, aby sa musela niekoho pýtať alebo hľadať všeobecný konsenzus. Jedine prezidentka môže v prípade potreby zasiahnuť do legislatívneho procesu a trochu pribrzdiť túto smršť legislatívy.“

Robert Fico, predseda Smer-SD: „Opozičný Smer-SD sa v prípade prelomenia veta prezidentky obráti na Ústavný súd SR so žiadosťou o pozastavenie účinnosti novelizovaných zákonov o prokuratúre, elektronických komunikáciách a o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Prelomenie veta však očakávam. Novela zákona o prokuratúre umožňuje vymenovať za generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora kohokoľvek, dokonca aj právoplatne odsúdeného človeka. Čo je však horšie, v tomto zákone je ustanovenie, ktoré umožňuje odvolať generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, kedykoľvek sa to zachce vládnej koalícii. A bude to najmä vtedy, ak vládna koalícia nebude spokojná s jeho prácou, a tá má spočívať predovšetkým v kriminalizácii opozície. Schválené novely zákona sú najlepšími príkladmi toho, ako vládna koalícia pod vedením Igora Matoviča porušuje princípy právneho štátu, deštruuje sociálny štát a pravidlá demokracie.“

Alojz Baránik, poslanec Národnej NR SR (SaS): „S dôvodmi pani prezidentky na vetovanie zákona nesúhlasíme. Myslíme si, že nepochopila podstatu zámeru tohto zákona, ktorou je zvýšenie zodpovednosti fungovania prokuratúry na európsku úroveň.“

(TASR)

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #generálny prokurátor #prokuratúra #reforma prokuratúry