Zatiaľ čo Blaha označil Matovičovu manželku za bielu kobylu, premiér kontroval konšpiráciou, že Blaha v mladosti pod vplyvom alkoholu „mydlil barana". Matovič túto anekdotu sám označil za nepodloženú a snažil sa ňou demonštrovať absurdnosť obvinení bez dôkazov. Podľa politologičky Dariny Malovej je však táto epizóda z politického života len potvrdením trendu, že politika je čoraz viac o emóciách než o vecnej debate. Jeho dôsledky môžu byť podľa nej pre našu spoločnosť katastrofálne.
Zmenila sa v poslednom čase komunikácia politikov k horšiemu?
Základom demokracie a demokratických procesov je politická súťaž. V minulosti, najmä na západ od našich hraníc, bola politická súťaž predovšetkým súťažou ideí a konceptov, toho, ako riadiť spoločnosť. S rozvojom technológií sa však politická elita presunula k takému chápaniu, že polarizovať a vyvolávať súťaž sa dá aj prostredníctvom vzbudzovania emócií. Tie sa stali namiesto ideí a niečoho, čo je racionálne, predmetom politickej súťaže. V zásade sa dá povedať, že v rámci emócií ide predovšetkým o takú primárnu nenávisť, respektíve o negatívne alebo pozitívne stotožnenie sa s politikom. Tým, že Slovensko 40 rokov nebolo demokraciou, tak sa tu nedalo nadviazať na nejakú tradíciu súťaže ideí. Ak k tomu prirátame rýchly rozvoj technológií, tak to všetko viedlo k tomu, že naši politici predovšetkým útočia na prvú signálnu sústavu. Tým dávajú do politiky istú mieru primitivizmu.
Aj marketéri sa zhodujú, že najvirálnejšou emóciou je hnev, a preto s ním aj politici najčastejšie manipulujú. Môže mať takáto stratégia negatívny dosah na fungovanie demokracie a na dôveru v ňu?
Rozhodne áno. Myslím si, že vôbec pre demokraciu je to také nakročenie k veľkej katastrofe. Politici sa začínajú väčšmi uspokojovať s tým, že nezáleží na tom, čo ich vynesie k moci. Hlavné je, aby pri tej moci boli a nejakým spôsobom ju užívali, a vôbec sa nestarajú o to, aké to bude mať dôsledky pre demokratické inštitúcie. Pre dôveru občanov v politiku je to však veľmi krátkozraké a tým pádom aj katastrofálne.
Je prestrelka medzi Matovičom a Blahom len ďalším prejavom dnešnej postfaktuálnej doby, kde na pravde až tak nezáleží a lži sa vyvracajú len ďalšími klamstvami?
Samozrejme. Väčšina populistických politikov v súčasnosti, ktorí u nás momentálne hrajú prím, ide práve týmto smerom. Nezáleží na pravde, nezáleží na faktoch. Čo je však najhoršie, že nezáleží už ani na argumentácii a spôsobe, ktorým sa vedie diskusia. Nezáleží ani na tom, aby mali logickú skladbu argumentov. Politika sa scvrkla do opakovania akýchsi hesiel. Tie síce ľudí oslovia, ale tým, že útočia na jednoduchosť a na vzbudzovanie hnevu, tak to je krátkozraké. To bude mať katastrofálne dôsledky pre demokraciu ako takú. Nie je to však len problém Slovenska. Keď sa napríklad pozrieme, akým spôsobom komunikuje Donald Trump so svojimi voličmi, je to presne ten istý štýl, aký využíva premiér Matovič. Samozrejme, že v Európe je stále veľa politikov, ktorí sa tomuto vyhýbajú a snažia sa prinášať myšlienky a vecne argumentovať. Dnes však ťahajú za kratší koniec. Cieľom populistických politikov je hlavne osloviť skupiny voličov, ktoré veľmi nemali záujem o politiku a vstup do nej. Tým sa napríklad vysvetľuje aj Trumpov úspech. Jemu sa podarilo osloviť nevoličov práve touto zjednodušenou politickou komunikáciou, ktorá predovšetkým mieri na rozdúchavanie emócií a konkrétne na vyvolanie hnevu.
Tento trend zjavne začína naberať na obrátkach. Vidíte nejaké východisko z tejto situácie?
Čo sa týka Slovenska, tak mi je veľmi ťažko vidieť nejakú šancu na zmenu. Tu boli a stále sú v parlamente vo veľmi malej miere aj programové strany. Avšak spôsob, akým parlamentné strany oslovujú voličov, podlieha tomuto všeobecnému trendu. Ten je však, ako som už spomínala, z dlhodobého hľadiska udržania dôvery a stability demokracie krátkozraký.
VIDEO: Blaha kontra Matovič. Prvý spomínal bielu kobylu, druhý že Blaha mydlil barana.