VIDEO: Seniori nie sú len slabí a ľahko zraniteľní, hovorí Miloš Nemeček.
Cieľ – aby sa zmenil postoj spoločnosti k staršej generácii, sa tak darí dosiahnuť krôčik po krôčiku. Spoluorganizátorom celoslovenskej súťaže je aj občianske združenie Klub Luna Senior Friendly. Tentoraz sa možno do súťaže prihlásiť výnimočne až do 9. októbra.
Ako sa žije seniorom v čase pandémie?
Prirodzene, tak ako všetkým, zložitejšie. Najzložitejšie to bolo vo vrcholnej fáze pandémie na jar. Teraz je možno pandémia vrcholná počtom infikovaných, ale opatreniami bola na svojom vrchole v marci, apríli, keď boli seniori najizolovanejší. Mnohí tie týždne vedeli preklenúť len vďaka spojeniu sa s blízkymi cez počítač a iné moderné nástroje. Najhoršie však na tom boli tí, ktorí to nedokážu a sú v zariadeniach pre seniorov. Platí to aj dnes. Som člen Výkonného výboru Európskej únie seniorov, začiatkom novembra sme mali v Madride oslavovať 25. výročie únie. V tejto situácii sa však spojíme len videokonferenciou. Uvedomujeme si, že je to pre nás zložité, ale zložité je to pre všetkých.
Ocenenie Senior Friendly však pokračuje aj tento rok.
Je to už piaty ročník. V súťaži oceňujeme všetkých – firmy, samosprávy, občianske organizácie a vôbec každého, kto niečo robí pre seniorov nad rámec svojich povinností. No práve teraz, v čase pandémie by som rád apeloval na všetkých, ktorí robia niečo pre seniorov, aby sa prihlásili. Predovšetkým na samosprávy a firmy, lebo mnohé firmy zmenili svoj výrobný program a šili rúška a vyrábali ventilácie, samosprávy organizovali pomoc seniorom. Uzávierka bola pôvodne 30. septembra, predlžujeme ju do 9. októbra, aby sa prihlásili všetci, ktorí sa prihlásiť môžu. Chceme tak symbolizovať a demonštrovať, ako sa seniorom v tomto čase pomáha.
Váži si táto spoločnosť starších ľudí?
Medzinárodný deň starších osôb si pripomíname 1. októbra. Vôbec celý október je medzinárodným mesiacom úcty k starším, veľa sa toho odohráva, no ďalších jedenásť mesiacov… Na jednej našej konferencii sociológ Michal Vašečka demonštroval prieskum, kde sa ukázalo, že podľa slovenskej verejnosti neexistuje diskriminácia menšín, zraniteľných skupín, aj seniorov. Keď sa však spýtate konkrétnej skupiny, vníma len svoje problémy, svoju diskrimináciu. Sme akoby uzavretí do svojich bublín. Myslíme si, že postavenie našej skupiny nie je dostatočne ocenené, nie je rešpektovaná, ale nevnímame pritom postavenie inej skupiny. Nie som si istý, či máme dostatočnú senzibilitu a ochotu chápať aj problémy ostatných. Preto popri úcte a dôstojnosti podčiarkujem aj solidaritu a spoluprácu. Neznamená to, napríklad, že len mladí si majú vážiť starších a učiť sa od nich, ale aj starší sa môžu učiť od mladých. Bol by som rád, aby sme pochopili, že spoločnosť môže existovať úspešne len vtedy, keď mozaika do seba zapadá, keď každý v nej má svoje dôstojné a správne miesto, keď navzájom kooperujeme a fungujeme. Verím, že krôčik za krôčikom, aj pomocou aktivity Senior friendly, niečo pohneme dopredu.
Utvára sa teda mozaika? Zapadajú jednotlivé dieliky na svoje miesto?
Myslím si, že áno. Podľa mňa sú tu tri problémy, jeden subjektívny, dva čiastočne objektívne. Subjektívne sa nie dostatočne povzbudzujeme, aby sme boli naladení aj na problémy a záujmy iných. Samozrejme, máme aj ekonomické, sociálne a ďalšie limity, ako kľúčové však vnímam, aby sa podporil celkový rozvoj spoločnosti. Tretím problémom sú rôzne prejavy extrémizmu, populizmu, konšpirácií, nenávisti, ktoré mnohé aj dobré veci znehodnocujú.
A majú firmy, inštitúcie či samospráva záujem zúčastniť sa vašej súťaže?
Majú, ale boli by sme radi, keby sa prihlasovali ešte viac. Na jednej strane každému dobre padne ocenenie a pochvala, na strane druhej ukážu, že to ide a môžu ich nasledovať ďalší. Ocenili sme už firmy, ktoré majú program starostlivosti o bývalých zamestnancov, ale aj firmu, ktorá prišla s niečím, čomu hovoríme už vekový manažment, čiže práca so staršími zamestnancami. Slovensko je krajina, ktorá, žiaľ, je na jednom z posledných miest, čo sa týka veku, do ktorého sú ľudia ochotní pracovať. Oficiálny vek odchodu do dôchodku je dnes 62 rokov a osem mesiacov. Ale reálny vek odchodu do dôchodku je okolo 60 rokov, pretože veľmi veľa ľudí nachádza nejaké dôvody na odchod do penzie – nielen zdravotné, ale aj nízky zárobok, žiadnu šancu na ďalší vývoj.
Máte teda skúsenosť, že firmy začínajú myslieť aj na starších zamestnancov?
Takých firiem je viac, niektoré sme aj ocenili. Nikto na Slovensku nerealizuje vekový manažment v jeho komplexe, ale mnohí robia určité opatrenia. V niektorých firmách starším zamestnancom poskytujú zdravotnú starostlivosť ako topmanažmentu, inde strednej generácii vytvárajú priestor na starostlivosť o rodičov. Takýchto príkladov by sme našli desiatky, zatiaľ to však nikto neprepojil do uceleného systému.
Prečo?
Pretože vekový manažment bol síce zahrnutý do Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020, tam sú zakotvené úlohy pre vekový manažment, ale z rôznych dôvodov sa nezrealizovali. Teoreticky si mnohé veci uvedomujeme, ale keď príde na lámanie chleba… Stratégiu by sme pritom potrebovali najmenej do roku 2030, v strednodobom horizonte do roku 2050 a v dlhodobom až do roku 2070. Vieme, koľko budeme mať v roku 2050 ľudí a vieme, aká bude ich štruktúra. Budeme starnúť veľmi rýchlo, ale budeme žiť v zdraví? S predlžovaním života narastá percento neurodegeneratívnych ochorení. Čo bude s týmito ľuďmi? To sú veci, ktorými sa zaoberáme a snažíme sa na to upozorniť aj spoločnosť. Veď 90– až 100-roční ľudia už nebudú zvláštnosťou.
Aj Pravda má niekoľkých veľmi aktívnych storočných čitateľov.
A preto si veľmi vážime spoluprácu s Pravdou. Denník sa téme seniorov venuje veľmi cieľavedome, systematicky a pragmaticky. Práve preto naše partnerstvo nie je náhodné a sme hrdí, že máme práve vašu podporu.