Núdzový stav je skôr premiérovo symbolické gesto

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) avizoval, že vláda môže už túto stredu vyhlásiť núdzový stav. Ten umožňuje pripraviť občanov o viaceré práva a slobody. Ústavní právnici vysvetľujú, čo znamená núdzový stav a ako veľmi môže zasiahnuť do života ľudí.

30.09.2020 07:23
debata (118)

„V súčasnej situácii by som nemal žiadne obavy. Predpokladám, že vláda to vyhlasuje skôr v rovine symbolického a preventívneho opatrenia. Pravdepodobne príde mierna forma obmedzenia pohybu, ale to len vo veľmi výnimočných situáciách, ktoré si ale momentálne neviem predstaviť. V súčasnej situácii sa občania nemajú čoho báť,“ upokojuje ústavný právnik Marek Káčer.

Výsledkom pondelňajšieho rokovania Ústredného krízového štábu je plán vyhlásiť v krajine núdzový stav. „Štáb požiada vládu o vypracovanie dokumentu na vyhlásenie núdzového stavu, ktorý bude potom predložený na rokovanie,“ vyhlásil premiér Igor Matovič.

Ten sa však už nebude týkať len zdravotníkov a ošetrovateľov v sociálnych službách ako počas prvej vlny pandémie, ale bude platiť pre celú krajinu. „Nebude len na oblasť zdravotníctva, bude to všeobecný núdzový stav,“ zdôraznil Matovič. V čase našej uzávierky ale zatiaľ návrh na vyhlásenie núdzového stavu v programe stredajšieho rokovania vlády zaradený nebol.

Podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže núdzový stav vyhlásiť vláda len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.

Premiér už vyhlásil, že od prvého októbra sa musia ľudia pripraviť na obmedzenie svojich práv a slobôd. Budú zakázané všetky hromadné podujatia vrátane omší. Výnimkou budú obrad sobáša, pohrebu, krstu a zasadnutie orgánov verejnej moci, pri ktorých bude počet účastníkov tiež limitovaný. Oslavy po svadbách a kary však budú zakázané plošne. Prevádzky verejného stravovania budú môcť byť otvorené iba od šiestej ráno do desiatej hodiny večer. Obchody zas budú musieť na každého zákazníka vyčleniť 10 štvorcových metrov a povinne kontrolovať aj dvojmetrové odstupy, najmä pri pokladniach.

Zásahy musia byť primerané

Ústavný právnik a bývalý poslanec Národnej rady Peter Kresák pripomína, že o nebezpečnosti súčasného šírenia pandémie rozhoduje tím odborníkov. Sám si preto aj na základe ich vyjadrení myslí, že dôvody na vyhlásenie núdzového stavu existovať môžu.

„Aj keď asi nie rovnako, zdá sa, že vírus je rozšírený na celom území Slovenska, preto by pod podmienku vyhlásenia núdzového stavu len na bezprostredne ohrozenom území mohlo spadať celé Slovensko. V tom nevidím problém,“ reagoval pre Pravdu Kresák. „Je veľmi dôležité, že pri tom prvom vyhlásení núdzového stavu chýbala najdôležitejšia vec – núdzový stav sa podľa ústavného zákona musí vyhlásiť na konkrétny čas,“ zdôraznil.

Upozorňuje však, že vláda nebude mať automaticky možnosť svojvoľne obmedzovať hocijaké práva. „Núdzový stav pripúšťa isté zásahy do práv a slobôd, ale musia byť primerané, dosiahnuteľné a napĺňať účel, ktorý sa tým núdzový stavom sleduje. Isté obmedzenie slobody zhromažďovanie môžu nastať. To sa však už teraz istým spôsobom deje, takže v rámci núdzového stavu by to bolo právne čistejšie. Neviem, aké ďalšie obmedzenia vláda zamýšľa, ale bude ich zakaždým treba konfrontovať s obsahom ústavného zákona,“ vysvetlil Kresák.

Poistka a symbolický odkaz

Aj keď núdzový stav umožňuje vláde obmedziť celú sériu práv a slobôd, ústavný právnik upozorňuje, že každé opatrenie bude treba vždy osobitne vyhlásiť v samotnom režime núdzového stavu.

„Neznamená to, že teraz paušálne vláda obmedzí všetky práva, ktoré sú zahrnuté v núdzovom režime. Za každým obmedzením bude musieť stáť nejaké konkrétne rozhodnutie,“ vysvetľuje vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied a Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Marek Káčer.

Medzi možnosťami, ktoré núdzový stav vláde dáva, je možnosť obmedziť doručovanie poštových zásielok či slobodné rozširovanie informácií. „To sú už také drastické opatrenia, do ktorých sa vláda nepustí,“ myslí si právnik. „Viem si teoreticky predstaviť, že ak by bola situácia veľmi vážna, mohla by prísť ambícia zakázať vychádzanie na určitú dobu. Niečo podobné, ako sme zažili počas sviatkov Veľkej noci. Aj tam však bolo veľmi veľa výnimiek. Najskôr si však viem predstaviť nejakú formu obmedzenia pohybu,“ odhaduje Káčer.

Očakávané vyhlásenie núdzového stavu podľa neho smeruje skôr do symbolickej roviny. „Premiér chce dať občanom najavo, že tu máme vážnu situáciu a ich práva sa môžu nejakým spôsobom obmedzovať. Ale keď si všimneme, tie práva sa obmedzujú aj v režime, ktorý núdzový nie je. Keď sa pozrieme na opatrenia vydávané hlavným hygienikom alebo regionálnymi hygienikmi, vidíme, že v konečnom dôsledku pomerne drasticky zasahujú do životných osudov tisícok ľudí, napríklad v oblasti kultúry a športu,“ hodnotí Káčer.

„Nejde o opatrenia ako také, pretože tie sa môžu prijímať už aj teraz. Dôležité je, aby bolo v zdravotníctvo v pohotovosti, vláda napríklad mohla zdravotníkom prikázať pracovať aj keby napríklad chceli dovolenky. Možno firmám vyrábajúcim zdravotnícke pomôcky by mohli prikázať, aby pracovali aj mimo pracovnej doby, ak by potrebovali napríklad pľúcne ventilátory. Ak by napríklad bolo treba narýchlo zriadiť lôžka, mohli by siahnuť na súkromný majetok, napríklad obsadiť hotel či súkromné parkovisko pred nemocnicou, kde treba zriadiť nejaký stan. Sú to však veľmi čierne scenáre, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nenastanú, pretože vždy treba dbať na primeranú mieru. Myslím si, že je to všetko skôr v rovine poistky a symbolického odkazu o vážnosti situácie,“ približuje právnik.

Reakcie koaličných strán

SaS: „Pozrieme si odôvodnenie a zodpovedne sa rozhodneme. Sme však toho názoru, že núdzový stav by mal platiť len pre zdravotníctvo,“ povedal hovorca strany Ondrej Šprlák.

Za ľudí: „Na núdzový stav sú splnené zákonné podmienky. Zavedenie núdzového stavu umožní lepšiu distribúciu ochranných a zdravotných pomôcok, ako aj lepší manažment krízy v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,“ myslí si predsedníčka strany Veronika Remišová. Podľa nej by s obmedzeniami mali prísť rýchle a účinné kompenzačné opatrenia pre najviac postihnuté oblasti, ako napríklad šport a kultúru.

Sme rodina: Predseda poslaneckého klubu hnutia Peter Pčolinský si myslí, že otázka núdzového stavu je rozhodnutie ministrov, a nie politickej strany ako takej. Je presvedčený, že zavedenie núdzového stavu by nebolo na škodu. „Ak Ústredný krízový štáb rozhodol, že bude vyhlásený núdzový stav, tak asi mal na to závažné dôvody. V núdzovom stave je jednoduchšie zabezpečovať materiálno-technickú pomoc, ochranné prostriedky, pomôcky. Pre občanov sa nič nemení, všetko bude fungovať ako doteraz,“ skonštatoval Pčolinský.

Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

Núdzový stav

(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.

(3) V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:

  1. obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,
  2. uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,
  3. obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,
  4. obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,
  5. obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
  6. obmedziť doručovanie poštových zásielok,
  7. obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,
  8. obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,
  9. obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti,
  10. zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,
  11. zakázať uplatňovanie práva na štrajk,
  12. vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

(4) V čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády

  1. nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,
  2. povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

VIDEO: Sprísnenie opatrení proti koronavírusu na krízovom štábe.

Video

© Autorské práva vyhradené

118 debata chyba
Viac na túto tému: #koronavírus