Prečo je druhá vlna masívnejšia, ako bola prvá?
Druhé vlny majú tri typy. Začali sme typom tlejúcej choroby (smolering disease) v lete, ktorý plynule prešiel do horšieho typu „second peak“, teda druhý vrchol. Ten môže byť vyšší ako prvý. Niektorí odborníci to nazývajú ako nová epidémia alebo nová epizóda epidémie, ale to je zbytočne akademická úvaha. Takéto typy druhých vĺn, ktoré sú horšie ako prvá, vidíme v mnohých štátoch Európskej únie, ale aj napríklad v Singapure. Spôsobuje ich malý odstup tzv. epidemiologicky rizikových udalostí, resp. ich reťazením. Medzi každou takouto udalosťou majú byť 14– až 28-dňové rozstupy. To sa však u nás nepodarilo zorganizovať a zreťazili sa začiatok futbalových líg, svadby a rodinné oslavy z prvej vlny, masový návrat z dovoleniek a po nich okamžitý nástup do základných a stredných škôl, otvorenie internátov, potom začiatok semestra na vysokých školách. Reťazenie najmenej šiestich takýchto rizikových masových udalostí je hlavnou príčinou nárastu. Samozrejme, sú aj ďalšie príčiny, napríklad až do polovice septembra otvorenie hraníc s krajinami s vysokou incidenciou, teda výskytom infikovaných. Táto fáza druhej vlny má však oveľa menší vplyv, to je častejšie pre začiatky druhých vĺn, ktoré sú najmä importované, ako tzv. vnútorné reťazenie v auguste a septembri u nás doma.
Prečo je však teraz tak veľa ľudí bezpríznakových?
Aj epidémia SARS, ktorý som videl v Hongkongu, a MERS v Abú Zabí mali epizódy s vysokou virulenciou aj mortalitou, úmrtnosťou – spočiatku aj 20-, 30-percentnou. V priebehu mesiaca však zmutovali na menej závažnú formu, takže v Hongkongu z cca 8 500 nakazených a chorých zomrelo okolo 800, teda desať percent, aj v Emirátoch klesla mortalita zo 40 na 15 percent. Z toho vidno, že postupne vírus môže mutovať, respektíve mutuje častejšie akoby naopak, k menej virulentnej a bezpríznakovej forme. Keď zomrie hostiteľ, zomrie aj vírus. Ochorenie COVID-19 je zákernejšie ako SARS alebo MERS, ktoré prepuknú do 24 až 48 hodín od nakazenia. Tento koronavírus sa šíri zákerne a plíživo, najmä u osôb do 60 rokov často s minimálnymi príznakmi. Tak budí pocit falošného strašiaka, nízka úmrtnosť u nás vedie k pocitu bezstarostnosti, bagatelizovaniu problémov, ľahostajnosti… A to mu pomáha k šíreniu a prežívaniu v populácii. V prípade Talianska, Španielska a Francúzska, kde v prvej vlne na jar bola mortalita 15-percentná, vidíme, že v druhej vlne nedosahuje ani polovicu a viac prípadov nemá klasické príznaky. Z nášho hľadiska pre pacienta je to síce dobrá správa, ale z hľadiska šírenia je to zákerné a mýli to väčšinu z nás. Pre vírus je to však logický spôsob, ako predĺžiť svoje prežívanie v populácii.
Kedy môžeme očakávať vrchol druhej vlny? A kedy jej koniec?
Tak ako sa dá predvídať trvanie prvej vlny v nadväznosti na opatrenia, dĺžka druhej vlny, respektíve novej vlny, je tiež takto predvídateľná. Prelomový bod bude kombinácia vakcíny s dôslednou disciplínou. Teda dodržiavanie odporúčaní WHO, ktoré zdôrazňuje aj naše ministerstvo zdravotníctva. Hovorí o R-O-R, čiže rúška – odstup – dezinfekcia rúk. Predpokladáme, že do konca roka bude v Európskej únii dostupná najmenej jedna vakcína. V Ruskej federácii a Číne už očkujú, v USA je už podaný spis na registráciu, voľby v Spojených štátoch by mohli urýchliť jej nástup do mesiaca. Budeme veľmi potrebovať pomoc médií a som rád, že väčšina väčších médií chápe, že potrebujeme čo najvyššiu zaočkovanosť. Tak sa môže choroba stať sporadickou ako v Emirátoch, prípadne sa bude objavovať len v malých skupinách tzv. klastroch. Ďalšia dobrá nádej pramení z kórejskej vetvy MERS v Busane a SARS v Hongkongu, ktoré sa krátkymi, ale radikálnymi karanténami podarilo eliminovať úplne.
To sú však celkom dobré správy.
Najbližšie dva, tri mesiace si možno budeme musieť vziať príklad z bolestných scenárov postupného sprísňovania opatrení, aj keď verím, že sa obnovením našej disciplíny dá tomu vyhnúť. Opatrenia, ktoré boli vysokoúčinné v Hongkongu a kórejskom Busane, kanadskom Toronte, boli však krátke a viedli k rýchlej a takmer úplnej eliminácii SARS. Ak príde vakcína, prípadné tvrdé opatrenia nebudú už ďalej potrebné. Ak sa nám teda podarí získať dosť vakcín a zaočkovať dostatok najmä rizikových subjektov a potom aj čo najvyššie percento vnímavej populácie nielen u nás, ale aj v okolitých štátoch.
Obmedzená je prevádzka divadiel, športovísk, školy prechádzajú na dištančnú formu – čo ešte môžeme urobiť, aby sa nárast infikovaných mohol zastaviť?
Treba zvážiť aj fínsky príklad, kde mali home offices, teda prácu z domu, všade, kde sa to dalo, až do prvého júla. Dôležité kroky urobili aj vysoké školy, ktoré prešli na bezkontaktnú výučbu a začali vyprázdňovať internáty. Obe tieto opatrenia znížia denzitu vo vlakovej a v mestskej doprave, bude nimi cestovať menej ľudí a zníži sa tak aj koncentrácia vnímavých a rizikových osôb. Vláda začala s celoplošnými opatreniami, ako je sprísnená politika rúšok, odstupov, špeciálnych režimov v obchodoch, na bohoslužbách a rektori a dekani v internátoch a na univerzitách. To všetko je správne a nemá to dosah na ekonomiku. Úrady verejného zdravotníctva opatrenia lokálne logicky sprísňujú. Toto je dobrý začiatok, ale ak to nebude postačovať, vrátime sa logicky k opatreniam, ktoré tu boli v máji, prípadne apríli. Asi najdôležitejšie, čo ešte potrebujeme, je zjednotiť sa aspoň na najbližších sto dní – prestaňme spochybňovať autority, myslím verejných zdravotníkov, lekárov, epidemiológov a podobne, aj keď nie vždy musíme s nimi súhlasiť, prestaňme ich relativizovať a útočiť na ne, lebo deštrukcia odborných autorít je hnací motor každej epidémie.
Hovorí sa o dobrých účinkoch vitamínu D – sú tieto informácie pravdivé? Ak áno, možno sa jeho užívaním ochrániť pred infekciou?
Áno, vitamín D je kľúčový vitamín, je jeden z podporovateľov imunity proti respiračným vírusom, ďalej tuberkulóze a mnohým iným respiračným ochoreniam najmä s pribúdaním dní, keď je dĺžka slnečného svitu kratšia.
Poznáme dnes vírus už viac, jeho správanie a priebeh choroby?
Spoznávanie SARS trvalo 15 a MERS 5 rokov. Navyše, každý vírus s pandemickým potenciálom mení svoju virulenciu. Našťastie spravidla smerom k nižšej mortalite, pretože chce čím dlhšie prežiť a šíriť sa v populácii. A to môže len v živom hostiteľovi. To je dobrá správa. Zlá správa je, že je v tom aj určitá zákernosť, lebo mladší a zdraví sú šíritelia, starší zasa obete jeho zákernej hry na mutácie.
Máme očakávať aj tretiu či štvrtú vlnu?
Niektorí akademici tvrdia, že tretia, štvrtá vlna je už nová epidémia. Ide skôr o to, aby druhá vlna nesplynula so sezónnou chrípkou v januári a vo februári. Vakcína a celoplošné opatrenia proti obom epidémiám nám pomôžu ich oddeliť, čo budeme považovať za úspech. Kombinácia ochorení COVID-19 a chrípky s komplikáciami pneumokokových a stafylokokových superinfekcií budú zvyšovať tlak na nemocničné lôžka a zvyšovať mortalitu.
Prečo je COVID-19 nebezpečnejší ako chrípka?
Koronavírus je zákernejší, má vyššiu úmrtnosť. Stále je neznámy a stále nás prekvapuje. Chrípka má nižšiu mortalitu, lebo máme proti nej očkovaciu látku a klinicky sa začína skôr. Nie je dlho maskovaná, nakazení sú hneď chorí a môžu sa vďaka skorým príznakom sami rýchlejšie izolovať. Chrípka je častejšie symptomatická, čiže viac pacientov má príznaky. Chrípka je starý známy nepriateľ, je čitateľnejšia, máme s ňou viac skúseností. Výnimkou je tzv. vtáčia chrípka, ktorá sa na človeka prenáša len v Juhovýchodnej Ázii, aj to len sporadicky. To je veľké šťastie, pretože mortalita je až 40-percentná. Naša chrípka v Európe má len 0,1– až 0,5-percentnú úmrtnosť. COVID-19 a chrípka majú spoločné to, že sú oveľa nebezpečnejšie pre seniorov, po 75. roku sa krivky mortality nebezpečne približujú. No zlé je, že nevieme veľa o možnej kombinácii oboch chorôb. Nepodceňujme túto potenciálne smrteľnú synergiu najmä u seniorov, najmä, keď je v Európskej únii už štvorvalentná vakcína, navyše zadarmo.
Niektorí upozorňujú, že vakcína síce môže byť už v najbližších mesiacoch, ale k nám sa môže dostať až o dva roky… Je možné, že bude stačiť jedna vakcína alebo sa bude vírus vyvíjať a budú sa pripravovať každý rok nové vakcíny ako pri chrípke?
Už sme hovorili, že vo svete sú v tretej fáze najmenej dve vakcíny. V Spojených štátoch je tesne pred registráciou vakcína od koncernu Pfizer, tá je prednostne pre USA, kde je pandémia zvlášť ničivá. V Európskej únii bude vakcína z dielne Oxford-Heidelberg-Soul cez Astra Zeneca dostupná, odhadujem, na prelome rokov. Alebo na jar. Rusko aj Čína majú vakcíny v praxi, zatiaľ však nemáme o nich dostatok informácií. Paradoxne, Čína, kde sa choroba začala, aj vďaka tvrdým a včasným opatreniam dopadla najlepšie. Na 1,5 miliardy obyvateľov mali 90-tisíc nakazených a menej ako päťtisíc mŕtvych a očkujú len rizikové skupiny. Hlavný problém Európy je skepticizmus, dezinformácie a antivakcinačné aktivity proti očkovaniu všeobecne. To môže spôsobiť, že choroba bude – hoci bude vakcína dostupná – stále fungovať podľa scenára tlejúcej choroby, resp. clustrov. Najmä, keď bude zaočkovanosť nízka. A to bude prispievať k chátraniu ekonomiky. Asi bude stačiť jedna vakcína, možno v dvoch dávkach. Ako dlho potrvá imunita, však zatiaľ presne nevieme.
Pomerne málo sa hovorí o tom, koľko ľudí sa vyliečilo a ako. Je to správne?
Je to možno preto, lebo vyliečiť sa môže len ten, kto bol chorý. Veď 70 až 80 percent nakazených nemá žiadne príznaky, vnímať by sme ich mali ako nakazených a nie ako chorých. Ďalší majú také mierne príznaky, že si to alebo nevšimnú, alebo nepovažujú za potrebné sa testovať. A tak sa strácajú mimo štatistík.
Myslíte si, že je v súčasnosti dobrá komunikácia v tomto smere? Myslíme politikov smerom k verejnosti.
Myslím si, že vcelku áno. Komunikácia môže mať, samozrejme, aj chyby, ale musíme ich pochopiť. Aj preto, lebo ich frekvencia je väčšinou nižšia, niekedy vcelku podobná ako aj v iných okolitých krajinách. Väčšina epidémií za posledných rokov sa začala mimo Európy. Posledná veľká epidémia bola v rokoch 1918 až 1922 tzv. španielska chrípka. Mnohé plány a opatrenia treba operatívne korigovať, pretože sa situácia niekedy mení nie z mesiaca na mesiac, ale zo dňa na deň. Meniť názory na báze nových faktov nie je hanba, hanbou je tvrdošijne zotrvávať na tom istom názore bez ohľadu na zmenu faktov. Dokonca napríklad vo Švédsku, v Británii, ale aj u našich susedov priznali chybné stratégie, a rýchlo zmenili svoje úvodné zaváhanie. Epidémia je živý proces, kde musíme akceptovať aj improvizáciu a operatívnosť i zmenu rozhodnutí. Prijímať preventívne opatrenia je nielen nepopulárne, ale často hľadaním kompromisu medzi tým, čo je potrebné a tým, čo je možné občanmi pochopiť a reálne aj presadiť. Takáto rovnováha či kompromis sa nehľadá ľahko.
Prečo vzniká toľko konšpirácií okolo koronavírusu?
Mnohé webstránky aj médiá potrebujú pritiahnuť čitateľov. Objavy, senzácie až konšpirácie, ale aj spochybňovanie a skepsa či panika – to priťahuje časť čitateľov. Kým objavy, senzácie a konšpirácie priťahujú hypertvorivých a manických, tak spochybňovanie, skepsa a panika depresívnych a skeptických čitateľov.
Budete ešte spolupracovať s Permanentným či Ústredným krízovým štábom?
Ja aj ďalší kolegovia z bývalého Permanentného krízového štábu sme už dostali pozvánky na ostatné zasadnutia. Ak dokážeme byť ešte napriek veku a zdravotnému stavu užitoční a práve nie sme v preventívnej karanténe, radi pomôžeme. Veď mnohí pracujú prakticky od marca bez dovolenky či prestávky. Naši kolegovia z krízových či epidemických štábov na lokálnej či centrálnej úrovni, verejní zdravotníci, personál infekčných oddelení, laboranti, sestry, sociálni pracovníci domovov sociálnych služieb, mnohí študenti zdravotníckych a lekárskych fakúlt už šesť mesiacov prakticky nonstop. Aj mnohí členovia nášho Tropicteamu Vysokej školy sv. Alžbety sú stále nasadení, či už u migrantov v Grécku, Albánsku, Iraku, Bosne a Hercegovine, ale väčšiu časť sme stiahli domov. Na Slovensku sa staráme o komunity bezdomovcov. Vypomáhame aj pri tých, o ktorých sa obetavo a skvele stará Equity či De Paul, Dobrý Pastier, Oáza Pokoja a podobne v piatich mestách. Našou vizitkou je, že sa zatiaľ za šesť mesiacov nik z bezdomovcov nenakazil. A prvý migrant až 2. septembra. Želám si, aby týmto neviditeľným hrdinom, ale aj nám ostatným, teda všetkým na Slovensku vydržalo Božie požehnanie, odvaha, solidarita a disciplína, aby sme sa mohli tešiť na ústup pandémie a na požehnané Vianoce.