Foto: SITA
Latentný konflikt prezidentky Zuzany Čaputovej a premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) sa v posledných dňoch vyostril. Na svedomí to má plán celoplošného testovania obyvateľstva, o ktorom premiér prezidentku dopredu neinformoval. „Zmysluplnosť a realizovateľnosť plánu v tejto chvíli neviem zhodnotiť a budem sa najskôr informovať o názor odborníkov. Myslím si zároveň, že plán takéhoto rozsahu by mal byť oznámený spôsobom, ktorý nevyvoláva viac otázok ako odpovedí,“ konštatovala prezidentka v sobotu po Matovičovej tlačovej besede, na ktorej oznámil zámer pretestovať celé Slovensko.
Nepriamo tak dala najavo, že vládny návrh v tom čase nepovažovala za dostatočne odkomunikovaný. Premiér v pondelok na sociálnej sieti tvrdil, že prezidentku neinformoval, pretože jej „chcel dopriať cez víkend oddych“. Status nazval „Ospravedlnenie pani prezidentke“, pričom sa kajal najmä za to, že informoval najskôr nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. „Teším sa a verím, že pani prezidentka záchranný plán pre Slovensko prijme,“ dodal.
Politický amaterizmus
Prezidentka v pondelok požiadala o zvolanie Bezpečnostnej rady štátu. Na novinársku otázku, či súhlasí s myšlienkou, aby bolo testovanie povinné, odpovedala: „Rozhodne nie som za povinné testovanie, ešte nebodaj pod nejakou sankciou. Pozitívna motivácia je určite lepší nástroj ako hrozba sankciou.“ Aj z toho vidieť, že spôsob komunikácie dvoch najvyšších ústavných činiteľov je strohý a napätý. Azda najviac to bolo vypuklé, keď prezidentka, ako hlavná veliteľka ozbrojených síl, o pripravovanom celoplošnom testovaní za pomoci armády nevedela.
Protokolistka Mária Holubová si myslí, že by bolo vhodné, aby premiér prezidentku informoval. „Funkcia prezidenta na Slovensku je skôr formálna a reprezentačná, na rozdiel napríklad od francúzskeho alebo amerického prezidenta. Premiér teda vyslovene nemusí prezidentku informovať o záveroch rokovania vlády. Spomeňme si ale na situáciu, keď Martin Klus (SaS), ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí informoval o zatvorení hraníc s Českou republikou najskôr svoju rezortnú kolegyňu z tejto krajiny, a až potom premiéra. Ten mu následne vyčítal, že je ako malý chlapec a že mu treba zobrať mobil. Sú to formality, ktoré musí dodržiavať najmä ten, kto ich sám vyžaduje. Prezidentka teda mala byť prvá, ktorej premiér oznámi, že sa ide niečo takéto diať,“ upozorňuje Holubová.
Podobný názor má aj politologička z Univerzity Komenského Aneta Világi. „Ak sa pozrieme na politickú kultúru v zmysle, že ide o vnútroštátne opatrenie s veľkými dosahmi, predpokladám, že by malo byť dobrým zvykom takéto veci rozoberať s kľúčovými hráčmi v krajine,“ myslí si Világi. Tvrdí, že nie je vhodné, aby o takomto kroku premiér najskôr informoval zahraničných predstaviteľov, môže to podľa nej pôsobiť ako „politický amaterizmus“ Politologička však za jeho správaním nevidí vyslovene zlý úmysel.
„Nevidím síce do hlavy Igora Matoviča, ale z toho, ako sa javí jeho politické správanie, si nemyslím, že by to bol z jeho strany vyslovene ,trucpodnik' alebo snaha podraziť prezidentku. Skôr si myslím, že chcel otestovať takýto nápad s niekým vplyvným v Európe. Chcel takto svoj nápad predať verejnosti, keďže ešte vtedy ani sám nevedel, ako presne bude testovanie vyzerať,“ upozorňuje politologička. Protokolistka Holubová pripomína, že Igor Matovič je v politike viac ako desať rokov a jeho štýl komunikácie je dobre známy. „Nezmenil sa, je stále rovnaký, takto sa prezentuje. A musí za to niesť zodpovednosť. Spomeňme si na najväčšieho diplomata svojej doby Winstona Churchilla. Ten sa tiež prezentoval vo svojej dobe veľmi konfrontačne, a nie vždy za to zožal pochvalu,“ povedala Holubová.
Chýbajú nám elity
Hlavná časť problémovej komunikácie medzi premiérom a prezidentkou sa odohráva na sociálnych sieťach. Podľa politologičky sa treba zmieriť s tým, že práve tie sú v súčasnosti hlavným komunikačným kanálom politikov. „Keby sme žili pred dvadsiatimi rokmi, bol by tento štýl komunikácie nepredstaviteľný. Dnes však politici bežne komunikujú cez sociálne siete. Nemyslím si, že by to bol lapsus. To, že sa premiér ospravedlnil, tiež o niečom svedčí, a môže to byť pozitívny záblesk. Táto forma komunikácie sa nám nemusí páčiť, ale musíme ju akceptovať,“ pokračuje Villági.
K Matovičovmu ospravedlneniu a celkovej forme komunikácie dvoch ústavných činiteľov je však skeptickejšia protokolistka Holubová. Hovorí, že prvé pravidlo európskych elít znie „never complain, never explain“, čiže nikdy sa nesťažuj, nikdy nevysvetľuj. Toto heslo podľa nej nabáda k určitej zodpovednosti medzi politikmi. „Znamená to, že nejaké ospravedlňovanie už nie je namieste,“ podotýka Holubová. Na druhej strane však podľa nej majú voliči komunikáciu politikov plasticky pred očami. „Sú však isté veci, ktoré by sa v rámci politiky a štátnictva mali konať za zatvorenými dverami,“ dodáva protokolistka.
Holubová pripomína, že v minulosti najvyššie pozície zastupovali skutočné elity národa. „Je otázne, či je to takto aj v súčasnosti. To, že som schopný vyhrať voľby a dostať sa na elitný post, neznamená, že moja práca na sebe samom končí,“ radí Holubová.
Premiér sa vyhovára
Téma plošného testovania však nie je prvá, pri ktorej sa dostali premiér s prezidentkou do konfrontácie. Nezhodli sa ani pri zákone o elektronickej komunikácii, tzv. špehovacom zákone. Prezidentka zákon vetovala, čo Matovič označil za „nadprácu Prezidentského paláca“. Čaputová negatívne reagovala aj na premiérovu aféru okolo jeho diplomovej práce. „Som sklamaná a smutná, že očakávania verejnosti vrátane mojich vlastných na vysoké štandardy uplatňovania politickej moci a vyvodzovania politickej zodpovednosti, s ktorými bol spájaný nástup vlády Igora Matoviča, zostávajú zatiaľ nenaplnené,“ povedala v lete.
Matovič takisto pravidelne znevažuje prezidentkinu obľúbenosť v prieskumoch tvrdením, že ju dosahuje najmä preto, že nemusí oznamovať nepríjemné rozhodnutia tak ako on. „Jej úloha je skôr symbolická. Nemá jednoducho priamu zodpovednosť,“ vyhováral sa Matovič nedávno. Politologička Villági pripomína, že vzťahy premiérov a prezidentov na Slovensku boli vždy veľmi rôznorodé.
„Pri prezidentovi Michalovi Kováčovi a premiérovi Vladimírovi Mečiarovi nastalo po úvodnom pokoji pomerne turbulentné a animozitné obdobie. Podobne to bolo aj pri vzťahu Roberta Fica a Andreja Kisku, videli sme časté oponovanie prezidenta voči návrhom premiéra. Naopak, premiér Fico a prezident Gašparovič mali skôr pozitívny vzťah, pričom prezident nezvykol kritizovať kroky vlády. To, čo vidíme v súčasnosti, by som nazvala konštruktívny vzťah premiéra a prezidentky. Nie je prehnane kritický, ale ani bezproblémový. Ak bola doteraz nejaká kritika, videli sme snahu najmä od prezidentky podávať ju pokojným a konštruktívnym tónom,“ hodnotí politologička.
Podľa nej by nepomohlo ani väčšie zapojenie prezidentky do riešenia koronavírusovej situácie. „Dôveryhodnosť prezidentky s týmto konkrétnym prípadom nemá čo do činenia. Pri takejto akcii by skutočnú dôveryhodnosť vzbudilo iba to, ak by vláda ukázala presný plán, ktorý má svoju štruktúru a logiku a cieľ, a čo tým chcú docieliť. Toto dáva dôveryhodnosť akejkoľvek politickej aktivite. Nie to, kto sa pod ňu podpíše,“ uzatvára politologička. Sama prezidentka zhodnotila úroveň komunikácie s premiérom ako sporadickú. „Veľakrát sa mi panie ministerky alebo páni ministri ozvú v súvislosti s pripravovanými zákonmi. S pánom premiérom sme tiež v sporadickom kontakte,“ povedala.