Odborníci podľa Čaputovej považujú za potrebné zvýšiť dostupnosť testovania. „Ľudia sa chcú testovať. Počúvam príbehy ľudí, ktorí čakajú niekoľko dní na testy,“ poznamenala.
Bezplatné PCR testy na zistenie koronavírusu sú podľa hlavy štátu vecou politického rozhodnutia, kam investovať finančné a ľudské zdroje. „PCR testy sú presnejšie a zachytávajú výskyt ochorenia v širšom časovom pásme,“ hovorí prezidentka. Myslí si, že dostatočný počet odberných miest by sa mohol zaobstarať aj mobilnou formou, aby bolo testovanie dostupné každému.
Kľúčovým faktorom je podľa prezidentky zníženie mobility. Efekt to prináša aj v iných krajinách, kde majú ľudia obmedzený pohyb. „Ak ľuďom obmedzíme pohyb, je fér, aby ľudia z iných krajín neprichádzali na Slovensko bez kontroly,“ skonštatovala prezidentka. Dodala, že aj odborníci zdôraznili potrebu kontrol na hraniciach. Využiť by sa mohli aj aplikácie na kontrolu karantény.
Hlava štátu opäť pripomenula, aby zdravotníci, ktorí budú na plošnom testovaní, nechýbali potom v nemocniciach a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. To isté platí aj pre zdravotnícky materiál a pomôcky. Personálne kapacity by nemali chýbať ani pri dohľadávaní kontaktov. Čaputová skonštatovala, že pri celoplošnom testovaní by sa tiež nemali znížiť vysoké medicínske a hygienické štandardy. Verí, že sa to všetkým zložkám podarí zabezpečiť.
Na margo dezinformácií, ktoré sa o testovaní na nový koronavírus šíria na sociálnych sieťach, prezidentka povedala, že v týchto dňoch sa s nimi Slovensko vyrovná ťažko. „Myslím, že v letných mesiacoch sme zanedbali prácu s dezinformáciami,“ poznamenala Čaputová.
Prezidentka sa testuje pravidelne
Prezidentka Čaputová sa pravidelne každý týždeň dáva testovať na ochorenie COVID-19. Aj z tohto dôvodu sa preto nezúčastní celoplošného testovania obyvateľov Slovenska, ktoré bude tento víkend, uviedla ďalej na tlačovej konferencii.
„Vnímam to ako súčasť zodpovedného výkonu mojich právomocí,“ povedala hlava štátu. Dôvodom jej pravidelného testovania je aj to, že pri výkone svojej funkcie sa dostáva do kontaktu s rôznymi osobami.
Negatívny výsledok neznamená, že nikomu nič nehrozí
Výsledok antigénového testu nedáva žiadnu indíciu k tomu, či človek je alebo nie je infekčný, pripomenul počas tlačovej konferencie s prezidentkou virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra SAV. „Nepomýľme sa a nemyslime si, že ak získame negatívny výsledok počas antigénového testovania, tak nikomu nič nehrozí. Práve naopak, môže to viesť k zmene správania, a posmelení falošnou istotou môžeme ešte viac prispieť k šíreniu vírusu,“ skonštatoval.
Plošné testovanie podľa jeho slov slúži na odchyt časti infikovanej populácie. "Ak ale chceme vedieť ako na tom sme, je potrebné podstúpiť PCR testovanie. Napriek tomu, je dôležité zúčastniť sa plošného testovania. No buďme prosím rozumní pri interpretácii dát a používaní správnych testov, vyzval Klempa.
Vedci vyzývajú vládu na efektívne kroky v boji s pandémiou
Riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Silvia Pastoreková predstavila spoločné vyhlásenie vedcov. Podľa nich si úspešné riešenie pandemickej situácie vyžaduje zapojenie celej spoločnosti, vrátane slovenskej vedy naprieč mnohými odbormi.
Vedci apelujú na predsedu a členov vlády, členov ústredného krízové štábu a pandemickej komisie, aby dôkladne zvážili, aké kroky sú najefektívnejšie v horizonte dlhšom ako pár týždňov. Experti preto považujú za potrebné komunikovať s verejnosťou tak, aby stúpala dôvera v opatrenia, a aby boli všetci zapojení do boja s pandémiou, tiež aby nedochádzalo k rozdeľovaniu spoločnosti. Zásadným predpokladom toho je rešpektovanie pribúdajúcich vedeckých poznatkov a vyhýbanie sa zľahčovaniu či nepresnostiam v terminológii a interpretácií dát, ktoré vyvolávajú pochybnosti.
Podľa nich je tiež potrebné monitorovať epidemiologickú situáciu na regionálnej a lokálnej úrovni a nastavovať opatrenie nielen podľa aktuálneho stavu, ale aj podľa očakávaných trendov. Následne uplatňovať adekvátne opatrenia, akými sú frekventované testovanie ohnísk antigénovými testami či výrazné obmedzenie mobility. Zdôrazňujú vytvoriť aj silnú verejne kontrolovanú analytickú štruktúru, ktorá bude situáciu počas pandémie priebežne vyhodnocovať pomocou všetkých dostupných dát.
V tejto súvislosti je tiež dôležité posilniť systémy vyhľadávania kontaktov a varovania, ktoré umožnia lepšie kontrolovať situáciu po plošnom testovaní a spomalia nástup eventuálnych následných epidemiologických vĺn. Zvýšiť kapacity Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) a pripraviť systém ich ďalšieho posilnenia v prípade krízy. Vedci sa domnievajú, že je potrebné zaviesť samovyhľadávanie kontaktov prostredníctvom internetových formulárov a varovnej e-aplikácie, ktorá bude súčasťou štandardu využívaného vo viacerých európskych krajinách.