Politológ: Situácia ľudí bez certifikátu môže viesť k nepokojom

Plošné pretestovanie, ktoré sa začína v sobotu o siedmej ráno, je pripravené iba na 60 percent. Oznámila to ešte v piatok prezidentka Zuzana Čaputová po rokovaní s náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl generálom Danielom Zmekom. Minister obrany Jaroslav Naď však uviedol, že situácia sa stále mení a počty zdravotníkov, s ktorými testovanie stojí a padá, sa zvyšujú.

31.10.2020 05:00
debata (155)

Podľa rektora Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore Tomáša Koziaka je dôležité, že prezidentka sa nepostavila proti celoplošnému testovaniu ako celku. „Prezidentka vo vyhlásení zhrnula aktuálny stav logistickej prípravy. Je to istým spôsobom logický a očakávaný záver. Neodmietla ale testovanie ako také. To je veľmi dôležité a treba to aj tak interpretovať,“ hovorí Koziak.

Podobne sa k situácii vyjadruje aj politológ Pavol Baboš z Univerzity Komenského. „Je to v súlade s prezidentkinou dlhodobou komunikáciou a v podobnom duchu sa vyjadrovala už od začiatku, keď premiér s nápadom celoplošného testovania prišiel,“ zhodnotil Baboš.

Celoplošné testovanie sa uskutoční cez víkend. Podľa Koziaka bude skôr či neskôr nevyhnutné, aby vláda svoj postoj prehodnotila. „Osobne neviem, či sa podarí naplniť kvóty zdravotníkov. Ak sa to nepodarí, vláda bude musieť v každom prípade prehodnotiť, akým spôsobom sa bude dívať na tých, čo sa testovania nemohli zúčastniť,“ vyjadril sa Koziak. Baboš sa neodváži predpovedať, či vláda ešte svoje stanovisko zmení. „Neviem predpovedať budúcnosť,“ povedal pre Pravdu Baboš.

Minister obrany Jaroslav Naď v debate v televízii TA3 uviedol, že v prípade potreby vláda prijme rozhodnutie ešte počas nedele.

Baránek: Konflikt môže viesť k nepokojom

Politóg Ján Baránek vidí situáciu zložitejšie. Podľa neho môže konflikt prezidentky a premiéra v takejto dôležitej veci viesť aj k občianskym nepokojom.

„Prezidentka povedala, že nie sme pripravení na testovanie, a Matovič by mal reštrikcie odvolať. Hlavou štátu je tu ešte stále prezidentka, a viem si predstaviť, že veľká časť obyvateľov ju bude počúvať. Čo sa potom stane, ak premiér napriek tomu bude vyžadovať reštrikcie?“ pýta sa Baránek s tým, že takýto stav môže viesť k anarchii.

„Na základe čoho by napríklad policajt rozhodoval, či mám, alebo nemám právo vyjsť na ulicu, ak prezidentka hovorí niečo iné ako premiér? Pri dnešnom polarizovanom nastavení spoločnosti by sa prípadné nepokoje mohli zvrhnúť na niečo, čo tu určite nechceme zažiť,“ varuje Baránek. Takisto si nevie predstaviť, že by vláda svoje rozhodnutie zmenila. „Tu už sa nehráme na to, čo je racionálne alebo iracionálne. Toto je politikum. Nemôžete aplikovať čisto politické rozhodnutia tam, kde ide o životy občanov,“ tvrdí politológ.

Premiér Matovič po oznámení nápadu celoplošného testovania viackrát spomínal, že ak sa akcia nepodarí, odstúpi. Pritom však nešpecifikoval, čo vlastne považuje za neúspech. Podľa politológa Baránka je scenár Matovičovho odstúpenia nepravdepodobný.

„Viem si prestaviť, že v prípade neúspechu nájde vinníka. Dnes môže byť vinníkom predseda Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár, zajtra prezidentka Čaputová… možných vinníkov je veľmi veľa. Keby odstúpil, bolo by to priznanie viny, a to Matovič nespraví,“ uzatvára Baránek.

Matovič zmeny nechystá

Igor Matovič (OĽaNO) sa podľa piatkového stanoviska na sociálnej sieti nechystal plán plošného testovania meniť. „Niekto sa rozhodne v ťažkej chvíli nadbiehať názoru ľudí, ktorí si myslia, že majú právo nakaziť iných, iní pomáhajú do poslednej chvíle ako vedia. Ak patríš do druhej skupiny, prosím pomôž,“ reagoval Matovič na vyhlásenie Čaputovej. Jasný postoj proti ústupu od celoplošného testovania vyjadril minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

„Zatiaľ čo pani prezidentka predčasne trúbi na ústup, vláda ďalej pracuje na zabezpečení úspechu operácie Spoločná zodpovednosť. Veríme, že odberných tímov bude cez víkend dostatok, aby mohol byť pretestovaný každý, kto bude chcieť,“ napísal na sociálnej sieti. Politológ Baránek Krajniakovu reakciu označil za amatérsku a prehnane aktivistickú. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) sa ukazuje, že bolo od začiatku chybou nezahrnúť do takýchto rozsiahlych plánov prezidentku a hlavnú veliteľku ozbrojených síl.

„Avšak pár hodín pred spustením akcie môžu byť akokoľvek dobre mienené rady aj kontraproduktívne. Vláda prijala mimoriadne ťažké rozhodnutie a v súčasnosti stojí pred logisticky extrémne ťažkou úlohou. V tejto chvíli musíme všetci ťahať za jeden povraz,“ vyhlásil Sulík.

Opačný názor majú predstavitelia opozície. Strana Hlas, ktorú založili odídenci zo Smeru pod vedením Petra Pellegriniho, postoj prezidentky víta. „Veríme, že najvyššia ústavná predstaviteľka a hlavná veliteľka ozbrojených síl je pre Igora Matoviča dostatočnou autoritou, aby jej slovám prikladal náležitú váhu a upravil svoje rozhodnutia v prospech všetkých ľudí na Slovensku,“ vyhlásila strana oficiálne.

V podobnom duchu sa nesie aj stanovisko predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý vyzýva prezidentku, aby testovanie úplne zastavila. Upozorňuje, že vláda v rozpore so zákonom nasadila na plošné testovanie vojakov. „Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v takej situácii, akou je núdzový stav, hovorí, že je to len prezidentka, ktorá môže na návrh vlády nariadiť použitie armády a vojakov. Preto sa pýtam, kde je návrh vlády a kde je rozhodnutie prezidentky, že vojaci boli nasadení podľa článku päť ústavného zákona o bezpečnosti štátu?“ spýtal sa Fico na sociálnej sieti. Kritizuje takisto príchod 50 rakúskych vojakov – medikov, ktorí sú podľa neho na území Slovenskej republiky nelegálne, keďže ich príchod neschválila Národná rada.

155 debata chyba
Viac na túto tému: #koronavírus #plošné testovanie