Kovařík: Budem sa uchádzať o post policajného prezidenta

Dočasný prezident Policajného zboru Peter Kovařík má záujem pokračovať vo funkcii. Aj pre pocit, že dôveryhodnosť polície sa zvyšuje.

26.11.2020 05:30
Peter Kovařík Foto: ,
Peter Kovařík
debata (42)

V súvislosti so zadržaním a obvinením bývalého vedenia polície zdôrazňuje, že vyšetrovatelia pracujú na základe dôkazov a nie na základe želaní médií, politikov či iných skupín. Obvinenia z politizácie polície odmieta a vyhlásenia, že obvinenie sa deje na politickú objednávku, považuje za spôsob obrany. Peter Kovařík, dočasný prezident Policajného zboru vníma veľkú akciu proti bývalým funkcionárov ako potvrdenie, že polícia má záujem o očistu aj vo vlastných radoch, zároveň však priznáva, že kolegovia zo zahraničia sa na nich pozerajú s miernym dešpektom. Prevažuje však pocit, že dôveryhodnosť polície sa zvyšuje a v jej čele chce aj preto pokračovať.

Ste dočasným policajným prezidentom. Máte záujem v tejto funkcii pokračovať? Budete kandidovať?

Nie je to ale vôbec jednoduché, keďže je to časovo náročná práca. Aj víkend prežívam veľmi intenzívne s telefónom v ruke. Ale áno, kandidovať budem. Mám pripravené všetky dokumenty a do konca týždňa ich chcem zaslať na ministerstvo vnútra. Mám ale pred sebou nejakú predstavu a víziu, ako zefektívňovať Policajný zbor. Neznamená to, že si ma minister vyberie, pretože to výberové konanie bude otvorené. Ak tá príležitosť príde, viem si predstaviť, čo všetko treba robiť. Moja predstava je, že to treba robiť cielene, dlhodobo a systémovo, aby sme zabezpečili dlhodobú udržateľnosť rozvoja Policajného zboru.

VIDEO: Peter Kovařík o sebe aj o polícii (rozhovor bol nakrútený pred jeho definitívnym rozhodnutím kandidovať na funkciu policajného prezidenta).

Video

Čím chcete presvedčiť?

Technicky spĺňam predpoklady na to, aby som kandidoval na post policajného prezidenta. Hlavnou súčasťou je predloženie koncepcie, čiže mojej predstavy, vízie, kam a ako chcem posunúť Policajný zbor. Mám pripravenú svoju koncepciu, kde vykresľujem, aké zmeny podľa mňa potrebuje Policajný zbor, aby bol efektívny vo všetkých oblastiach, chcem najmä budovať takú políciu, ktorej bude verejnosť dôverovať a cítiť sa vďaka nej na Slovensku v bezpečí. Nerád by som ju predstavoval do médií, chcem, aby si ju najskôr vypočula komisia.

Premiér Matovič pri vašom vymenovaní do dočasnej funkcie,,krútil nosom" kvôli vašej práci na Úrade vlády za premiérovania Roberta Fica, minister Mikulec mu však dal dôveru. Veríte, že vaša doterajšia práca presvedčí aj premiéra?

Dôležitým kritériom je, aby polícii verila verejnosť a samotní policajti vo vnútri. Svoje predstavy mám, mám aj plán a chuť, ostatné uvidíme, ako sa rozhodne komisia. Následne príde rozhodnutie politikov, ktoré mi neprináleží komentovať.

Prednedávnom bola zadržaná a obvinená takmer celá bývalá policajná špička. Vedeli ste, že sa to pripravuje?

Nezasahujem do vyšetrovania. Nežiadal som a ani nechcem, aby mi niekto oznamoval, že sa ide zasahovať v nejakej konkrétnej veci. Mojou úlohou je riadiť Policajný zbor a nie vyšetrovanie konkrétnej kauzy. Samozrejme, dostávam informácie v istom rozsahu. Po zadržaní som sedel s prokurátorom a dohodli sme sa na určitom modeli, aby bolo vyšetrovanie objektívne a nemohlo byť nijako skresľované. Informačná povinnosť vo vzťahu k médiám je napríklad prioritne stanovená vo vzťahu k prokuratúre. Chceli sme tým predísť rôznym špekuláciám, úniku informácií, pretože na tom pracuje úzka skupina ľudí a oni vedia, čo im môže zvýšiť riziko postupu vo vyšetrovaní, a ja to plne rešpektujem.

Ako ste sa o tom zatýkaní dozvedeli a aká bola vaša reakcia, pocit?

Dozvedel som sa o tom až po zadržaní. Dostal som správu o tom, kto a v akom čase bol zadržaný. Stále musíme pamätať na to, že o vine rozhodne až súd, a dovtedy musíme rešpektovať prezumpciu neviny.

Ako to ale vnímate?

Mám na to dva pohľady. Jeden je pozitívny, že polícia je schopná riadiť riziká v rámci Policajného zboru a vieme zasiahnuť aj do vlastných radov. Je to veľmi dôležité z pohľadu prevencie do vnútra Policajného zboru. Ak sa nebudeme správať týmto spôsobom, navodíme dojem, že niektorí ľudia sú nedotknuteľní a my nemáme záujem riešiť si ten problém vo vnútri. Druhá rovina ale je, že to nevzbudzuje pozitívny pohľad na Policajný zbor. Pozerajú sa na nás aj kolegovia zo sveta, a ak sa ukazuje, že tu naozaj mohla existovať skupina ľudí, ktorá zneužívala informácie, má to pre nás dopad negatívneho náboja. Od občanov a ľudí, s ktorými komunikujem, ale cítim, že dôveryhodnosť polície sa, naopak, zvyšuje. Viem, že sa na nás budú pozerať s otázkou: Ako sa to mohlo stať? Na druhej strane zas môžu vidieť, že robíme poriadky. Tie trestné stíhania, ktoré bežia, sú výsledkom dôkazov produkovaných v iných trestných konaniach a polícia je schopná reagovať na túto situáciu a pokračuje. Je to snehová guľa, ktorá sa stále nabaľuje.

Je takýto zásah garanciou, že sa už niečo také v budúcnosti nestane?

Jeden z hlavných cieľov, ktoré si kladiem, je navrátenie dôveryhodnosti polícii. Musíme sa preto vedieť vyrovnať s rizikami, ale musíme vedieť robiť aj preventívne opatrenia. Do budúcnosti musíme výrazne posilniť zásady integrity, nastaviť pravidlá, stanoviť si protikorupčné normy, nastaviť etické kódexy, konflikt záujmov, politiku darov. Samotný etický kódex je len návod, ako sa treba správať, ale treba nastaviť aj reálne pravidlá a mechanizmy sankcionovania. Napríklad pri daroch musí byť jasné, či ja ako policajný prezident si môžem dať na pracovnom stretnutí zaplatiť kávu. Asi sa zhodneme, že to nie je porušenie etickej zásady. Ale na druhej strane musím vedieť, či si môžem nechať zaplatiť napríklad obed. Toto sme na Úrade vlády nastavili smernicou, ktorá hovorí o týchto konkrétnych veciach. Tento preventívny mechanizmus musím preniesť aj do Policajného zboru, aby policajti presne vedeli, ako sa môžu správať a čo ich bude čakať, keď to budú porušovať. K tomuto by mala smerovať aj budúca reforma Policajného zboru. Vždy sa nám stane, že čierna ovca zlyhá, veď policajtov je 10-tisíc, ale na druhej strane to musíme eliminovať. To je to, čo som nazval prevenciou.

Nezlyhala policajná inšpekcia, ak takýto rozsah trestnej činnosti policajtov za tie roky nezistili?

To nie je otázka na mňa. Neprislúcha mi vyjadrovať sa v mene inšpekcie. Vo všeobecnosti platí, že preukazovanie tohto typu trestnej činnosti je mimoriadne zložité. Ten systém je sám osebe vysoko sofistikovaný a má prvky latentnosti, teda je skôr skrytý a neprejavuje sa. Trestné prípravné konanie je na rozdiel od súdneho neverejné. To samo osebe prináša istú mieru rizík. Vyhľadávanie dôkazov je extrémne náročné. Ako príklad uvediem podozrenie z trestnej činnosti, ku ktorému som sa dostal ešte na úrade boja proti korupcii. Vtedy sudca s advokátom dlhodobo páchali trestnú činnosť korupčného charakteru. Za úplatky sa upravovali rozsudky podľa požiadaviek. My sme tento prípad vyšetrovali rok a pol. Po prvom roku sme si ale kládli otázku, či to má zmysel. Venovali sme tomu veľmi veľa energie, bolo to aj ekonomicky náročné. Zhruba po roku sme preto váhali, či sa dopracujeme k výsledku, nakoniec sme však zabezpečili dôkazy a viedli trestné stíhanie. Niečo podobné je nevyhnutné riešiť pri tomto type trestnej činnosti, o ktorej sa rozprávame.

Policajné uznesenie o vznesení obvinenia bolo rýchlo verejne prístupné. Čítali ste ho? Vy si viete predstaviť, že vrcholní funkcionári polície fungovali ako organizovaná zločinecká skupina, pretože takéto stanovenie skutku bolo najmä z pozícii strany Smer spochybňované.

Organizovanú skupinu a jej prvky definuje Trestný zákon. Ak vyšetrovateľ chce rozhodnúť o obvinení osoby ako členovi, tá skupina musí mať nejaký charakter a vlastnú hierarchiu. V tomto prípade je to otázka na zváženie dôkazov, ktoré sú k dispozícii. To môžu byť výsluchy svedkov, listinné dôkazy či toky peňazí, ak sú zmapované. Môžu tam byť komunikačné kanály, rozdeľovanie funkcií, rôzna deľba práce jednotlivej skupiny. Toto všetko musí vyšetrovateľ zvažovať. Druhý stupeň kontroly po vznesení obvinenia má v rukách prokurátor. Na hodnotenie, či ide o organizovanú skupinu, ja ako policajný prezident nemám dostatok informácií, ale ani mi neprislúcha, aby som do toho zasahoval.

Máte ale dôveru v prácu polície v tomto prípade?

Som si istý, že vyšetrovatelia pracujú na základe dôkazov a nie na základe želaní médií, politikov či iných skupín. Tieto vyhlásenia, že sa to deje na politickú objednávku, vnímam ako spôsob obrany. Jedného dňa sa to pretaví do verejného súdneho konania, a tam musí prokurátor s podanou obžalobou uniesť ťarchu dôkazov. Je ale veľmi ťažké si predstaviť, že by sme kvôli väzbe formálne vykonštruovali obvinenie, od ktorého by sme potom odstúpili. To je nepredstaviteľné. V prípravnom konaní môže vyšetrovateľ vzniesť obvinenie na základe odôvodneného záveru, že bol spáchaný konkrétny čin konkrétnou osobou. Štandardne sa počíta s tým, že ak je dosť dôkazov, je podaná obžaloba. Neviem si predstaviť, že by si vyšetrovateľ a prokurátor trúfli ísť do vznesenia obvinenia s tým, že by to potom pred súdom neustáli. Vôbec by som preto nešpekuloval, že je to nejaké účelové trestné konanie a tak ako vnímam prácu tých ľudí, rozhodne to nejde týmto smerom.

Nemôžu to následné súdne konanie ohroziť úniky z polície?

Každý únik z vnútra vyšetrovania môže ohroziť ďalšie dokazovanie. Ak uniknú informácie významné z hľadiska časovej postupnosti získavania dôkazov, môže sa stať, že ak sa to obvinený dozvie, má šancu s dôkazmi manipulovať, ničiť ich alebo kamuflovať. Preto je prípravné konanie neverejné. Treba ale brať do úvahy, že v momente vznesenia obvinenia prebieha vyšetrovanie za plnej prítomnosti obhajoby a advokát spravidla sedí na každom vykonávanom úkone. Môže byť aj taktikou obhajoby zverejňovať niektoré veci tak, aby sa mu to hodilo. Služobné tajomstvo je akýmsi štandardom, ktorý sa za žiadnych okolností nemôže porušovať. Som veľmi nahnevaný, keď zaznamenám nejaké úniky, pretože zo svojej podstaty je to zlé a netolerovateľné.

Išlo mi skôr o možné úniky, o ktorých hovoril aj exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) vo vzťahu k informovaniu médií o chystanom zadržaní bývalých policajtov. Kaliňák hovoril, že takéto úniky zvyšujú šancu prípadných odsúdených na Európskom súde pre ľudské práva za porušenie práva na spravodlivý proces…

Stále platí, že ak ide zasahovať polícia, nemá o tom nikto vedieť. My sme v tomto prípade urobili kontrolu vo vzťahu k zadržiavaniu týchto osôb. Z výsledkov kontroly vyplynulo, že prvý novinár sa na mieste objavil hodinu a pol po príchode polície. V tichých uliciach je to tak, že ľudia hneď vedia, u koho sa zasahuje, a tá informácia sa potom šíri. Týmto nechcem ospravedlňovať akýkoľvek únik, ale keď sa robí akcia takého charakteru a rozsahu, tak sa jej zúčastňujú stovky policajtov. Na domových prehliadkach sa musia tiež zúčastniť nezúčastnené osoby, a aj keď nedostávajú informácie, ku komu idú, ale okruh osôb, ktoré vedia, že sa ide zasahovať, môže byť aj sto ľudí. Informovaný je tiež prokurátor. Utajiť niečo, o čom vie zhruba 150 ľudí, je veľmi komplikované. Máme mechanizmy na eliminovanie rizík, aj keď sa to nie vždy podarí.

Boli spravené nejaké špeciálne opatrenia vo vzťahu k výberu ľudí, aby sa tieto informácie nedostali k ich bývalým nadriadeným, s ktorými môžu mať stále blízky vzťah?

Okruh ľudí bol obmedzený, aj keď rátali aj s rizikami úniku informácie. Niečo také má dosah aj na dôveryhodnosť polície, a preto sme citliví na akýkoľvek únik a prispôsobujeme tomu aj našu taktiku.

Aký ohlas to malo medzi kolegami policajtmi na policajnom prezídiu a NAKA, pretože tam pôsobila väčšina tých ľudí?

Myslím, že rovnaký ako v celej spoločnosti. Policajti v tomto ohľade reagujú podobne ako ostatní ľudia. Ak s niekým dlhšie pracujete v rovnakých priestoroch a potom sa dozviete, že osoba bola zadržaná pre závažný trestný čin, má to rovnaký dosah. Bol zadržaný aj kolega, ktorý bol stále v činnej službe, a všetci sme si uvedomili, že sa stalo niečo nedobré. Je to niečo, čo sa vždy môže stať, a je to úplne rovnaké ako v iných sférach života. Sú v tom negatívne informácie, začudovanie, pocit, či je to vôbec pravda.

Dokedy bude vo vestibule policajného prezídia visieť fotografia Tibora Gašpara?

Stále platí prezumpcia neviny. Túto otázku môžeme riešiť, až keď budeme mať rozsudky. Toto je najmenší problém na policajnom prezídiu.

O ďalšom pokračovaní vo funkcii a rozvoji polície

O politizácii polície pri svojom odchode z funkcie hovoril aj váš predchodca Milan Lučanský. Nenapĺňajú sa jeho slová?

Ako vidíte, nenaplnili sa. Neprebehli žiadne čistky funkcionárov, na ktoré sme boli predtým po výmene vlády zvyknutí. Komunikujem s ministrom, riešime spolu veci, a žiadny politický tlak v smere čo máme a čo nemáme robiť, neexistuje ani neexistoval. Ja si ho ani neviem predstaviť. Máme naozaj veľmi seriózny pracovný vzťah. Je jasné, že záujmy politikov o to, ako má fungovať Policajný zbor, sú legitímne. Veď práve minister vnútra nesie za fungovanie Policajného zboru zodpovednosť. Nemám ale najmenší dôvod si myslieť, že sa tu niečo spolitizovalo. V tomto ohľade sú pravidlá veľmi jasne dané a dodržiavame ich všetci.

Ani neprídu prípadné čistky?

Ak sa chystá nejaké zefektívnenie Policajného zboru, treba pracovať aj s mechanizmom nastavenia pravidiel na obsadzovanie riadiacich funkcií a ďalšieho rozvoja. Stále dochádza k výmenám. Viem, kde všade sa plánujú. Máme tu obmenu policajtov aj na riadiacej úrovni, kde máme policajtov, ktorí po odpracovaných rokoch skôr či neskôr odchádzajú do civilu. To je štandardný postup pri organizácii s 22-tisíc zamestnancami. Dôležité je ale, aby neboli robené výmeny na základe politickej objednávky alebo iných záujmov. To je z môjho pohľadu základný kameň, na ktorom môžeme budovať moderný a profesionálny Policajný zbor. Ja som počas svojej 30-ročnej kariéry videl, ako dochádzalo k výmenám v tejto pyramíde. Verím, že sme v štádiu, že sa presúvame do kvality a výberové konania, ktoré zákonito prídu aj do Policajného zboru, budú postavené na princípe profesionality. Treba podčiarknuť, že politika nemôže vstupovať do práce polície. A môžeme povedať, že doteraz ani nevstupovala.

Mení na vašej práci niečo fakt, že ste len dočasný prezident?

Z môjho vnútorného nastavenia vychádza, že neplánujem svoje vlastné pôsobenie v dlhodobom horizonte. Na druhej strane ten aktuálny stav v Policajnom zbore mi ani nevytvára priestor rozmýšľať nad tým, či tu ešte o dva, tri mesiace budem. Procesy som naštartoval a my už pripravujeme stratégiu rozvoja polície s výhľadom na štyri roky.

Ako vlastne prišlo k vášmu ustanoveniu do funkcie policajného prezidenta?

Mám za sebou 30-ročnú prax na rôznych úrovniach najmä v oblasti vyšetrovania. Začínal som ako vyšetrovateľ na okrese, prešiel som na kraj, kde sme robili najmä organizovaný zločin, a následne som bol medzi ľuďmi, ktorí zakladali jeden z odborov Úradu boja proti korupcii. Vo vyšetrovaní som skončil vo funkcii riaditeľa úradu. Potom som dostal šancu odísť do Ameriky, kde som mal možnosť štyri roky vnímať mnoho vecí z iného uhla pohľadu. Keď som sa v roku 2017 vrátil, počítal som s tým, že je to koniec mojej policajnej kariéry a pôjdem vlastnou cestou. Vtedy prišla ponuka, aby som na Úrade vlády nastavil mechanizmus prevencie korupcie, pretože korupcii a tým modelom rozumiem. To, čo sa tu dlhodobo podceňovalo, je práve ten model korupcie. Získal som tam množstvo zaujímavých informácií a skúseností s fungovaním Úradu vlády. Bolo to niekedy v lete, kedy som dostal otázku, či si viem predstaviť, že by som pôsobil ďalej v Policajnom zbore. Povedal som, že si viem predstaviť každú príležitosť a môžeme o tom diskutovať. Tým to celé akoby skončilo a viac som to už neriešil. Uvedomujem si aj výčitky riešené v médiách, že som prišiel na Úrad vlády, keď bol premiérom Robert Fico. Fico je ale z môjho pohľadu premiér a štátny úradník nerozhoduje o svojom premiérovi, ale o tom, čo má v náplni práce. Aj z tohto pohľadu som nevnímal, že je nejaká perspektíva pokračovania reálna. V istom momente prišla ponuka, či som ochotný znovu sa k tomu vyjadriť a dať stanovisko a stretnúť sa s pánom ministrom ohľadom otázky, čo bude do času ustanovenia nového policajného prezidenta. Povedal som, že som ochotný sa do toho pustiť, a dnes sa už reálne riešime množstvo akútnych problémov.

Čo by ste teda chceli s Policajným zborom dosiahnuť?

Plánujeme zefektívnenie činnosti Policajného zboru a zavedenie činností, ktoré v predchádzajúcom období zlyhávali. Potrebujem zefektívniť finančné vyšetrovanie a činnosti nadväzujúce na zaisťovanie výnosov z trestnej činnosti. Bol schválený zákon, ktorý hovorí, že správcom zaistených výnosov bude ministerstvo spravodlivosti. To je pre nás veľmi dôležité, pretože môžeme zaistiť majetok – od firmy až po auto. Tento majetok by mohol prepadnúť v prospech štátu, a ak ho nevieme spravovať, na túto činnosť nadväzujú možné žaloby do budúcnosti. Napríklad v prípade zaisteného drahého auta. Ak ho necháme stáť tri roky vonku na daždi, to auto už nemusí byť použiteľné, a ak ho raz bude treba vrátiť, môže to mať dosahy na náhrady. Tu preto treba byť veľmi efektívny. Treba riešiť aj otázky vyhľadávania výnosov a nastupuje aj nový model civilného rozhodnutia, ktorému tiež treba z pohľadu polície pridať pomocnú ruku. Treba vycvičiť ľudí, dať im vzdelanie, techniku, prístupy, systémy, databázy, spôsoby vyhľadávania, aby ten stroj fungoval ako celok. Sú tam aj veci, ktoré cítime, že nefungujú úplne efektívne.

Napríklad?

Je to aj kvalita vyšetrovateľov na mieste činu, s ktorým sa v minulosti nestretol, napríklad vražda, kde je extrémne dôležité hneď zaistiť stopy na mieste činu. Sú rôzne techniky od mikrostôp, DNA a iné. Tu je veľký priestor na špecializáciu ľudí, ktorí sa tomu budú venovať a budú to vedieť robiť. Ešte predtým ale treba nastaviť mechanizmus, koho kde treba poslať. Nad nastaveným tohto mechanizmu dnes veľmi aktívne pracujeme. Sú ale aj ďalšie činnosti, ktoré nám teraz nefungujú. Sú to napríklad strategická analytika či kriminálne analýzy. Tam tiež treba vycvičených ľudí s podporou. Popritom sa tiež zamýšľame nad efektívnou organizáciou zboru. To sú úlohy, ktoré sú pred nami, nie sú však jednoduché. Nie je možné zvaliť domček a postaviť ho nanovo. Policajný zbor musí kontinuálne pracovať a musíme to urobiť veľmi citlivo, aby sme nevyvolali paniku a zachovali aj sociálne istoty policajtov. Ak by sme začali spochybňovať napríklad dôchodkový systém, nebolo by to dobré. Tí ľudia do zboru vstúpili za istých podmienok a tie by sa nemali meniť v priebehu hry, pretože to má dosah na ich ďalší život. Aj tomuto sa musíme venovať. Veľmi otvorene už dnes diskutujeme a pripravujeme aj novelu zákona, aby sme vrátili z môjho pohľadu veľmi zlý krok, že policajtom sa môže stať človek, až keď má 21 rokov. Po skončení strednej školy sa logicky zamestnajú, nájdu si životný priestor a je už oveľa komplikovanejšie prísť do zboru. K tomu treba komplet prekopať systém príplatkov a musíme sa vrátiť k niektorým štandardným veciam, ktoré boli zrušené. Musíme reflektovať na situáciu v Bratislave, Trnave, Nitre a všetky čiastky zmien zakomponovať do celku tak, aby sme ten systém nerozbili. Je to veľmi komplikovaný proces.

O pandémii

Celá spoločnosť je už zo zmeny života, ktorú priniesla pandémia, dosť unavená. Aká je aktuálna situácia v Policajtom zbore v súvislosti s pandémiou aj po plošnom testovaní?

Vedieme si dennú štatistiku, takže máme prehľad o počte osôb, ktoré sú v karanténe. Miera nakazenosti alebo prejavov choroby v Policajnom zbore nie je vysoká. Zatiaľ situáciu zvládame. Nejaký väčší výskyt zatiaľ nemáme, je to zhruba sto ľudí. Ak sa niečo stane na niektorom z pracovísk, reagujeme v spolupráci s hygienikom ministerstva vnútra a prijímame opatrenia, aby sme eliminovali možnosť nákazy, a keď sa tá situácia vyčistí, vraciame sa do normálu. Tento mechanizmus funguje a zatiaľ sa osvedčuje. Takto sa ale správa celá spoločnosť a v Policajnom zbore vlastne nerobíme nič iné.

Zmenili sa v súvislosti s pandémiou štatistiky trestných činov?

Štatistické ukazovatele vyhodnocujeme priebežne, ale porovnávame ich až k uzavretým rokom. Momentálne ale nie je situácia, že by sme na základe správania obyvateľstva videli nejaké zásadné zmeny. Stúplo násilie v rodinách, pretože táto trestná činnosť je podmienená viacerými faktormi. Vysvetľujem si to tak, že keď sú ľudia dlhší čas spolu, rodičia nemôžu do práce a deti do školy, napätie rastie. Ten nárast tam je viditeľný. V ostatných druhoch trestnej činnosti máme skôr mierne poklesy, najmä kvôli nižšej mobilite. Ale zas smrteľných nehôd máme mierne viac ako predtým, čo je zapríčinené tým, že policajtov z ciest sme sťahovali do iných lokalít, kde sme ich potrebovali, napríklad na hranice alebo kvôli plošnému testovaniu.

Kvôli núdzovému stavu hrozí dnes aj za drobné krádeže až 15-ročné väzenie. Ako to vnímate?

Zákon počítal s núdzovým stavom skôr na čas vojny alebo naozaj krízového stavu v republike. Niekto pri tvorení Trestného zákona nepočítal, že bude núdzový stav vyhlásený kvôli pandémii. Reálne sú dve možnosti. Sudcovia môžu odôvodnene korigovať rozsah trestných sadzieb alebo môže aj samotný zákonodarca zákon zmeniť. Ak by sa Národná rada rozhodla zmeniť skutkovú podstatu trestného činu, namiesto „spáchaný počas núdzového stavu“ by to upravili ako „spáchaný v súvislosti“, v tom prípade by trestný zákon umožňoval použiť znenie Trestného zákona, ktoré je pre páchateľa výhodnejšie. To však nezáleží na orgánoch činných v trestnom konaní, ale len na zákonodarcoch.

Bolo by z hľadiska spravodlivosti vhodné v tomto ohľade Trestný zákon zmeniť?

Bolo by určite vhodné o tom diskutovať a pozerať sa na tú situáciu komplexne.

Ako na polícii sledujete proces voľby generálneho prokurátora?

Vnímam to ako každý iný. Sledujem priebeh najmä v médiách. Keď som mal čas, pozrel som si aj to vypočutie kandidátov, ale som extrémne vyťažený, takže nemôžem ten proces sledovať celý. Samozrejme, prokuratúra a Policajný zbor sú v trestnom konaní úzko spojené. Sme jeden od druhého závislí. Pre nás je dôležitý systémový prístup k problémom existujúcim na prokuratúre, pretože má na nás veľký vplyv. Veľmi citlivo vnímam, že naše prípravné konanie je preadministrované. Len poučenie poškodeného má 14 strán. Treba hľadať spôsob, ako to zjednodušiť. Bude sa treba k tomu postaviť radikálne. Bude tiež treba preniesť ťarchu prípravného konania na súd, pretože tá kontradiktórnosť, teda rešpektovanie zásady rovnosti zbraní, by mala byť vykonávaná na súde.

Ktorý z kandidátov by vám do týchto vašich plánov a cieľov najviac vyhovoval?

Vidím tam veľa dobrých kandidátov. Potrebujeme mať prokuratúru ako silný hlas partnera, a dúfam, že nový generálny prokurátor bude mať na toto vplyv. Sú tam ale naozaj ľudia, o ktorých nepochybujem.

42 debata chyba
Viac na túto tému: #Peter Kovařík