Kým prvý sa prejavil ako antisemita v rýmoch, druhý bol šialený stúpenec nacizmu, ktorý viedol boj proti židovským vedcom.
„Beťár krade koně,
židák zboží drobné“
Na Heydukovej ulici v centre mesta sa nachádza jediná synagóga v Bratislave a naproti nej je pamätná tabuľa Aronovi Grünhutovi. Odhalili ju pred piatimi rokmi na dome, v ktorom žil tento statočný záchranca 1 300 Židov. Vybavil im lodný transport do Palestíny a niekoľko detí dostal do bezpečia do Anglicka.
Foto: Portrét od Jana Vilímka
Ulica je nazvaná podľa českého básnika Adolfa Heyduka. Slovákov mal veľmi rád, čo dokazuje jeho básnická zbierka Cymbál a husle, ktorá vyšla v Prahe v roku 1876. V obdive k slovenským bratom a sestrám však prekračoval červenú čiaru.
Dříve byla chata naší,
a za chatou dílec k paši,
vzali obé Maďar s Židem,
a já touhu k hrobu idem.
Toto napísal v básni s názvom Ždaný návrat. Ešte viac protižidovsky vyznieva ďalšia Heydukova báseň „Pomoz!“
Beťár, žid a fiškal,
to tři rodní brati,
ti se Slovákovi
umí zaléčati.
Beťár krade koně,
židák zboží drobné,
a fiškal jak kohout
zrnéčka sezobne.
Mistrové to věru,
ale my jen učni;
tuhou naší prací
jsou baráti tučni.
.
Záver básne Heyduk ladil útočne:
.
O Parome starý,
najdi k nám už stezku,
a do každé ruky
vezmi tisíc blesků.
Do každého blesku
aspoň tisíc smrtí…
zhynem, tváli síla
jarmo nerozdrtí!
Židia v tých časoch čelili kritike, že im neprekáža maďarizácia Slovenska. Mnohí sa živili úžerou a vlastnili krčmy, čo hnevalo bojovníkov proti alkoholizmu, lebo opilstvo bolo silným neduhom slovenského pospolitého ľudu. (Je to jedine poznámka objasňujúca súvislosti Heydukovej tvorby, v nijakom prípade pokus ospravedlňovať jeho poetickú protižidovskú nenávisť.)
„Hitler. Dôvod na to, aby som žil"
Lenardova ulica má adresu v bratislavskej Petržalke. Kedysi bola pomenovaná po Zdeňkovi Fierlingerovi. Pôvodne český sociálny demokrat prešiel na stranu komunistov. Po prevrate vo februári 1948 sa stal podpredseda vlády, neskôr ho zvolili za predsedu Národného zhromaždenia. Do roku 1966 (do svojich 75 rokov) bol člen komunistického predsedníctva.
Fierlingerovu ulicu po novembri 1989 premenovali na Lenardovu. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku pochádzal z Bratislavy, kde sa narodil v júni 1862. Philipp (Filip) Lenard vyrastal v rodnom meste do svojich 18 rokov (žil v dome na Kozej ulici). Potom väčšinu života strávil v Nemecku.
Foto: Nobel Foundation archive
Tento karpatský Nemec získal nobelovku v roku 1905 za práce na katódových lúčoch. Žiaľ, v jeho kariére neskôr prevážila politika plná nenávisti. Adolfa Hitlera obdivoval už v období, keď ešte nebol pri moci. Vodca Tretej ríše ho doslova fascinoval: „Poznať Adolfa Hitlera a byť blízko pri ňom je dostatočný dôvod na to, aby som žil," napísal o ňom.
Lenard dôrazne vystupoval proti židovským fyzikom. Neznášal aj geniálneho Alberta Einsteina, ktorý po nástupe Hitlera k moci odišiel z krajiny do USA. „Relativistický Žid, ktorého matematicky pozliepaná teória sa rozpadá na kúsky, opustil Nemecko," uviedol v roku 1933.
Lenard fanaticky presadzoval myšlienku nadradenosti árijskej rasy a bojoval za odstránenie židovských fyzikov z dôležitých postov. Jeho vplyv bol obrovský. Svedčí o tom fakt, že ho označovali za hlavného tvorcu nemeckej árijskej fyziky, ktorú „očistil" od Židov.
Počas vojnového Slovenského štátu sa stal Lenard čestným občanom Bratislavy, kde mu udelili aj čestný doktorát. V prvom rade nie za úspechy vo fyzike, ale za jeho politické postoje.
V rokoch 1927 – 1945 bolo po Lenardovi pomenované gymnázium v Heidelbergu, kde pôsobil na tamojšej univerzite. Po skončení vojny v rámci odstránenia zvyškov nacizmu názov strednej školy zrušili. Naopak, v Bratislave pred tromi desaťročiami fanatický odporca Židov dostal ulicu.