Podľa vyjadrení Petra Pellegriniho mal 74 delegátov. Podpredsedami Hlasu sa stali Erik Tomáš, Denisa Saková a Richard Raši, generálnym manažérom Matúš Šutaj Eštok. Ďalšími členmi predsedníctva sú ľudia z tzv. Pelleho jedenástky. Predseda Hlasu Peter Pellegrini po sneme uisťoval verejnosť, že sa nechce zabarikádovať vo vedúcej pozícii prostredníctvom stanov.
„Ak sa raz členská základňa Hlasu rozhodne, že chce vymeniť svojho predsedu, nech sa páči. Ja budem prvý, ktorý im to umožní. Ja viem, že doteraz to hovorili všetci a nikto to tak nespravil. Ja sa však budem snažiť byť minimálne prvý, ktorý sa takto bude správať,“ deklaroval Pellegrini.
Kult predsedu
Zodpovedá to však aktuálnym mocenským nastaveniam v strane? Politické strany na Slovensku už dlhodobo doplácajú na „kult predsedu“ a zabetónovanie sa straníckych špičiek vo vedení strany. Aj keď sa môže zdať, že ide vnútornú záležitosť strany, na tento neduh dopláca celá spoločnosť. Podľa politológa Jozefa Lenča hlavný problém spočíva v tom, že „politické strany sú nestabilné, ich životnosť je veľmi krátka, čo spôsobuje destabilizáciu systému politických strán ako takého“.
Podobný názor má aj profesorka politológie Darina Malová, ktorá vysvetľuje, že prevažná väčšina strán na Slovensku po roku 1989 vznikla ako málopočetná mašinéria, ktorá slúžia len na zabezpečenie moci pre úzky okruh vedenia strany.
„Ak sú strany takto centralizované, tak s členmi sa počíta len ako s vykonávateľmi rozhodnutí a poslušnými nástrojmi. Niekedy sa môžu prepracovať na pozície vo verejnej správe. Takže je to vzájomne výhodný vzťah, ale zlá správa pre demokraciu. Strany nereprezentujú záujmy členov a voličov, ale najmä mocenské záujmy vedenia strany a ich sponzorov,“ upozorňuje Malová.
Snem – parlament strán
Prináša teda Pellegriniho strana v tomto ohľade revolúciu? Strana Hlas bola zaregistrovaná 11. septembra, pričom stanovy boli schválené prípravným výborom už 14. augusta. Vnútornú organizáciu strany zatiaľ predstavujú len zákonom požadované ústredné orgány strany – snem, predsedníctvo, revízna a rozhodcovská komisia a krajské organizácie. Pre posudzovanie vnútornej demokracie v stranách je najdôležitejšie sledovať najmä kompetencie predsedníctva a mieru reprezentácie radových členov na sneme, ktorý je akýmsi parlamentom strán.
Čo sa týka kompetencií predsedníctva, politologička Malová si myslí, že sú aj centralizovanejšie strany ako Hlas. Druhým dychom však dodáva, že je jasné, že od samého začiatku bude vedenie strany kontrolovať, kto sa môže stať členom.
„V stanovách je tiež zakotvené aj výnimočné postavenie zakladajúcich členov, ktorí majú automaticky právo zúčastniť sa na sneme. To poukazuje na to, že stranu bude pravdepodobne ovládať úzka elita a sponzori. Vplyv členov strany bude závisieť najmä od toho, ako sa zaradia do štruktúry strany a aký individuálny prístup k vedeniu získajú,“ mieni Malová.
V stanovách Hlasu sa píše, že ostatných členov snemu určuje samotné predsedníctvo v tzv. organizačnom poriadku strany. Rovnaký mechanizmus má i Smer. Tento dokument však strany nezverejňujú a odmietajú ho sprístupniť.
Politologička Malová zdôrazňuje, že v prípade demokratických strán je takýto netransparentný postup neakceptovateľný. „V našom regióne to je však bežná prax," uvádza Malová. Podľa nej možno tento stav analogicky prirovnať k situácii, v ktorej by vláda interným dokumentom určovala obsadenie parlamentu. „Vedenie strany sa tým bráni pred vplyvom ,obyčajných' členov,“ tvrdí Malová.
VIDEO: Hlas si na prvom sneme zvolil za šéfa Pellegriniho. (28. 11. 2020)
Zmenia stanovy?
Druhý aspekt – regionálna organizácia Hlasu je zatiaľ nerozvitá, keďže ju tvoria len krajské organizácie s vlastným predsedom a radou. Predsedu si však nevolí „kraj“, ale predsedníctvo strany výlučne na návrh predsedu strany. Obdobne to je i v Smere, ale krajských predsedov môžu navrhnúť aj iní členovia predsedníctva.
Tento stav sa však zmení po marcovom sneme Hlasu, keďže ďalšou avizovanou prioritou strany je budovanie štruktúr. „Budúci týždeň by sme radi hovorili o tom, kto by mal dočasne do marcového snemu viesť naše kraje, akým spôsobom budeme kreovať naše okresné organizácie, ako budú riadené, kto bude rozhodovať o prijímaní, resp. neprijímaní členov a vymenúvaní funkcionárov,“ uviedol po sneme Pellegrini.
Podľa Lenča je pre stranícke bunky lepšie, ak si regionálne organizácie volia svojich predsedov na základe konkurenčného boja ideí a predstáv o fungovaní strany. „Ak sa krajský predseda stane predsedom len preto, že ho vymenuje ústredný orgán, tak potom ani nemá motiváciu, aby vybudoval čo najlepšiu krajskú štruktúru strany,“ vysvetľuje politológ.
Malová takisto upozorňuje, že „tento centralistický prístup ukazuje, že do vedenia sa dostane ,vykonávateľ' želaní predsedu a vedenia strany, a nie radový člen strany, ktorý by napríklad lepšie rozumel potrebám rozvoja daného regiónu“.
Zaujímavosťou je, že tento fakt si uvedomuje i sám Pellegrini. V sobotu totiž uviedol, že chce navrhnúť, aby okresných predsedov volili ľudia z regiónov. „Ak sa začnete ,barikádovať', tak je to to najhoršie, čo môžete spraviť. Budú to stanovy, ktoré ja budem preferovať, aby návrh na okresného predsedu vzišiel z okresnej organizácie, pretože bude najlepšie, ak si ľudia zvolia toho, koho oni rešpektujú a majú ho za svojho prirodzeného lídra. Tak aby sme im ho nenanucovali zhora,“ deklaroval predseda Hlasu.
Či však rovnaký mechanizmus bude v budúcnosti platiť aj na krajskej úrovni, a nie len v okresoch, zatiaľ známe nie je. Súčasné stanovy tomu však nezodpovedajú.
VIDEO: Ide o pravdu s Petrom Pellegrinim: Matovič sa zabarikádoval pred občanmi, Mikulec ho prehnane chráni. (18. 11. 2020)
Vnútorná demokracia
Ako teda obstojí vnútorná demokracia Hlasu v porovnaní so Smerom? Podľa Lenča je vidieť, že tí ktorí pripravovali stanovy Hlasu, vyšli zo Smeru a na isté praktiky sú zvyknutí. „Na druhej strane sa pravdepodobne v rámci vnútrostraníckej diskusie zhodli, že v niektorých rovinách by Hlas mohol byť demokratickejší než ich materská strana. Jedna vec je však to, čo je na papieri, a druhá vec je to, ako sa to bude realizovať v praktickej politike. Zatiaľ môžeme konštatovať len to, že v mnohom sú ich vnútrostranícke mechanizmy podobné,“ myslí si Lenč, pričom dodáva, že Pellegriniho kritika vnútrostraníckych pomerov v Smere sa „rozhodne neprejavila v tom, že by stanovy Hlasu boli výrazne iné ako tie Smeru“.
Podobne to vidí i Malová, podľa ktorej sú rozdiely v organizácii Hlasu a Smeru minimálne. „Skôr ide o to, že pri vzniku Smeru zakladajúci členovia mali ešte väčšie právomoci, ako je to v prípade Hlasu,“ uzavrela.
Nová strana na politickej scéne
Od soboty predseda Hlasu Peter Pellegrini nemal pri voľbe protikandidáta. Členov v predsedníctve bude dvadsať, k súčasným trinástim pribudnú ďalší na sneme v marci. Vtedy si strana zvolí aj ďalších troch podpredsedov. Pellegrini vyhlásil, že stranu nefinancujú oligarchovia, tento týždeň mieni Hlas zriadiť transparentný účet a bude zverejňovať všetkých sponzorov a darcov, ktorí prispejú sumou vyššou ako tisíc eur. Neskôr plánujú aj verejne žiadať ľudí o podporu, zatiaľ však stranu financujú najmä poslanci parlamentu. Sám Pellegrini prispeje sumou 20-tisíc, jeho parlamentní kolegovia po 7-tisíc eur. Strana sídli v centre Bratislavy, nájomné za centrálu presahuje mesačne sumu 11-tisíc eur. Predsedníctvo strany by sa malo tento týždeň oficiálne prihlásiť k aktivitám, ktoré budú smerovať k zberu podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení aktuálneho volebného obdobia. Podľa Pellegriniho by referendum nemalo patriť jednej politickej strane, preto je za spojenie iniciatív, ktoré už avizoval Smer či mimoparlamentná SNS, v petičnom výbore by mali byť aj odborári či Jednota dôchodcov Slovenska. Hlas sa drží myšlienky, že jeho politickým súperom je súčasná vládna koalícia, nie Smer. „Netvrdím, že sa máme v opozícii automaticky bratať, lebo na rozdiel od koalície sa v opozícii vyskytnete, musíte to prežiť,“ povedal Pellegrini s tým, že od svojho odchodu zo strany sa so šéfom Smeru Robertom Ficom nestretol. Hlas založili odídenci zo Smeru, ministerstvo vnútra stranu zaregistrovalo 11. septembra.