Aký je rozdiel medzi vakcínami proti koronavírusu, ktoré by mohli byť na Slovensku dostupné?
Máme k dispozícií viacero vakcín, tri z nich ukončili predbežnú tretiu fázu klinického skúšania. Vakcína od konzorcia Pfizer a BioNTech je mRNA vakcína (z angl. messenger RNA, poslíček RNA, ktorá dá bunkám inštrukciu, aby začali stavať rovnaké proteíny, aké sa nachádzajú na hrotoch koronavírusu, čiže tie, ktoré koronavírus používa na infikovanie ľudských buniek, aby si imunitný systém vytvoril protilátky schopné rozoznať proteín z hrotov koronavírusu, v tom prípade ho dokáže zneškodniť – pozn. red.), ktorá sa skladuje pri nízkych teplotách –70 stupňov, preto je náročná na skladovanie. Hlbokomraziaci box totiž predstavuje vyššie náklady z hľadiska obstarávacej ceny, spotreby energií. Aj logistika môže byť zložitejšia. Podáva sa vo dvoch dávkach vo dvojtýždňovom intervale. Potom máme mRNA vakcínu od firmy Moderna, tá sa skladuje pri –20 stupňoch, podáva sa tiež vo dvoch dávkach. Tieto vakcíny mali klinickú účinnosť nad 90 percent. Tretia vakcína od konzorcia Astra Zeneca a Oxfordskej univerzity je adenovírusová vakcína (adenovírus svoju genetickú informáciu kóduje v DNS, na svoju replikáciu potrebuje živú bunku, vyvoláva niektoré choroby dýchacích ciest – pozn. red.). Tá sa skladuje tak, ako sa doteraz vakcíny najčastejšie skladovali, v chladničke. Podávajú sa tiež dve dávky.
Takže vakcíny, ktoré môžu byť k dispozícii už v decembri, budú od jednej z týchto firiem?
Nevieme, kedy prídu do reálneho používania prvé vakcíny. Prvé mali predbežné výsledky III. fázy klinického skúšania v konzorciu BioNTech a Pfizer, čiže logicky by mohli ako prví dodať vakcínu na Slovensko, otázne však je, či to bude naozaj v decembri. Nemôžeme sa na to spoliehať. Európska lieková agentúra je samostatný nezávislý orgán, nepracuje na objednávku farmaceutického priemyslu, i keď si to mnohí ľudia myslia. Ak je tam akákoľvek pochybnosť, aj pri takejto rýchlej registrácii je proces schvaľovania dlhší, niekedy sa môže dokonca aj prerušiť alebo zastaviť.
Je teda možné, že vakcína bude až v januári?
Myslím si, že aj keď je najskorší možný termín december, reálne je to až v januári.
Čo vlastne znamená, ak má vakcína účinnosť napríklad 91 percent?
Pred realizáciou štúdie sa určí, koľko pacientov bude dostávať vakcínu a v akej dávke a koľko pacientov bude dostávať placebo, neúčinnú látku. Vypočíta sa, kedy sa bude vykonávať prvé vyhodnocovanie. Napríklad prvé vyhodnocovanie sa vykoná, ak počet pacientov v oboch ramenách – vakcinačnom aj placebovom, ktorí dostanú koronavírusovú infekciu, bude 100. Štúdia je vždy zaslepená, čiže iba minimum ľudí vie, čo pacienti dostali. Ak máme prvých 100 pacientov, ramená štúdie sa „odkryjú“ a výsledky sa vyhodnotia. Ak zo 100 infikovaných pacientov, bude 10 vo vakcinačnom ramene a 90 v placebovom ramene, účinnosť vakcíny bude 9-krát vyššia, teda 90-percentná. Štúdie preto boli vykonané v krajinách s vysokým výskytom COVID-19, napríklad v Brazílii, USA, Španielsku. Znamená to teda reálnu účinnosť vakcíny v klinickej praxi.
Môže teda telo vakcínu aj odmietnuť?
Niekedy pri dvoch dávkach vakcíny nemusí organizmus vytvoriť dostatok protilátok. Dôležitá je však viac bunková imunita.
Keď bude vakcína k dispozícii, uvažuje sa o tzv. covidpase. Znamená to, že v Európe sa budú prijímať iba covidpasy s vakcínou, ktorá bola schválená v Európskej únii, ale covidpasy s ruskou alebo čínskou vakcínou už nie?
Európska únia rešpektuje závery Európskej liekovej agentúry. Ak tá vakcínu alebo liek registruje, je registrovaná v celej Európskej únii. Nemožno znevýhodniť žiadnu vakcínu, ktorá je registrovaná. Keby však napríklad Maďarsko nakúpilo ruskú vakcínu Sputnik, urobí si národnú registráciu, ktorá bude platiť v Maďarsku. Ak vôbec vznikne nejaký vakcinačný pas, nemalo by sa prihliadať na to, akou vakcínou je človek zaočkovaný.
Aký máte názor na ruskú vakcínu Sputnik?
Podľa mňa by mohla byť rovnako účinná ako vakcína od konzorcia Astra Zeneca a Oxfordskej univerzity. Dokonca čísla v médiách hovoria o 92-percentnej účinnosti, počkajme si však na články v renomovaných časopisoch.
Je niektorá z dostupných vakcín účinná iba vtedy, ak dostane človek aj druhú dávku?
Áno, človek musí dostať obe dávky. Líšia sa však časové obdobia medzi dvoma dávkami. Musíte pritom dostať vakcínu rovnakého typu, nedajú sa kombinovať adenovírusové a mRNA vakcíny navzájom. Pri mRNA vakcíne sú rozstupy medzi prvou a druhou dávkou vakcíny dva týždne, pri adenovírusovej je to mesiac.
Je vakcína doživotná?
To v danej chvíli nevieme. Je možné, že pacienti budú potrebovať ďalšie preočkovanie. Štúdie zatiaľ môžeme posudzovať len z krátkodobého hľadiska, dlhodobú účinnosť zatiaľ posúdiť nevieme. Keď sa napríklad očkovalo proti hepatitíde typu B, predpokladalo sa, že každých 10 rokov bude nutné preočkovanie. Potom sa však zistilo, že imunita je doživotná.
Bude očkovanie prebiehať v ambulanciách?
Zatiaľ to bude v nemocniciach. Očkovanie v ambulanciách naráža na niekoľko problémov. Nemáme napríklad zodpovedanú otázku, ako dlho vydržia dávky v jednotlivých fľaštičkách po otvorení. Nie je napríklad jasné, či sa po odobratí niekoľkých dávok za deň môže na druhý deň použiť rovnaká fľaštička, alebo ju treba vyhodiť.
Aké sú momentálne ceny vakcín?
Európska únia vyrokovala centrálnym obstarávaním naozaj nízke ceny. Ani jedna vakcína momentálne nebude stáť viac ako 20 eur za jednu dávku, ceny sú nižšie ako inde vo svete. Obstarávaním sa neuveriteľne znížili.
Bude sa nákup vakcín v Európe diať na princípe solidarity? Nevykúpia vakcínu bohaté štáty?
Európska únia má predbežne zazmluvnených 1,4 miliardy dávok vakcín od viacerých výrobcov. Slovensko má 1,22 percenta počtu obyvateľov Európskej únie. Čiže máme nárok na 1,22 percenta zo všetkých vakcín, čo je viac, ako potrebujeme. Preto budú zvyšné vakcíny ponúknuté chudobnejším krajinám. Uvažuje sa o vytvorení solidárneho fondu EÚ pre chudobné krajiny.
Kedy by mohla byť vakcína dostupná pre bežné obyvateľstvo?
Rozhodujúci parameter je autorizácia vakcíny. V najlepšom scenári by to mohol byť marec, možno apríl.