Faško: Počasie u nás začína vyzerať ako v oblasti Jadranu

Prejavy otepľovania, ubúdajúci sneh a striedajúce sa obdobia dažďov so suchom. Takýto scenár pripravilo minuloročné počasie, o ktorom sme sa porozprávali s klimatológom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave Pavlom Faškom.

24.01.2021 11:00
debata (29)

Aký bol uplynulý rok z vášho pohľadu?

Zaradil sa medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní u nás. Rekordný v tejto súvislosti nie je, ale priniesol viacero paradoxov.

Akých?

Potvrdilo sa, čo registrujeme už dlhší čas – veľmi zvláštny režim zrážok. Tie sa vyskytovali dosť neštandardne časovo rozložené.

Čiže striedali sa dlhšie obdobia sucha s daždivými?

Áno, vo svojich prejavoch sa vyznačovali doslova extrémne. Veľmi suché obdobie sme tu mali predovšetkým na jar a v prvej polovici jesene prišlo zase veľa zrážok. Problémy s nedostatkom vody teda neskôr vystriedali ťažkosti s jej prebytkom.

Kedy jej bolo najviac?

V lete sme zaznamenali veľmi veľa búrok, ktoré pravidelne spôsobovali škody. Každý týždeň bola v nejakej oblasti povodeň spôsobená intenzívnym dažďom. Niekde ho sprevádzal aj silný vietor, čo prispelo k ešte väčším škodám. Extrémne málo zase pršalo od konca prvej marcovej dekády až do 23. mája – trvalo to desať týždňov. Kritické to bolo aj tým, že v tom čase sa práve vysádzajú rastliny a vtedy je rozhodujúce, ako sa ujmú.

Leto bolo dosť daždivé. Ovplyvnilo to teplotné podmienky?

V porovnaní s predchádzajúcim rokom sme tentoraz nemali dlhé vlny horúčav. Tie nemohli prísť, lebo bola veľmi veľká premenlivosť a pravidelnosť búrok. To spôsobilo, že najvyššia teplota vzduchu dosiahla v roku 2020, v úvodzovkách, len 36 stupňov nad nulou. V lete predtým sa to vyšplhalo na 37,6 stupňa.

Akú najnižšiu teplotu ste počas roka zaznamenali?

Namerali ju 22. marca na Lomnickom štíte a bolo to –22 stupňov. Keby sme do toho nezahrnuli vysokohorské meteorologické stanice, ale len tie v kotlinách a údoliach, tak najnižšiu teplotu hlásili 7. januára v Podolínci a bolo to –16,7 stupňa.

Čo vás na počasí v uplynulom roku najviac prekvapilo?

Minulý rok priniesol množstvo javov, ktoré podnecovali na zamyslenie a potvrdili mnohé fakty vyplývajúce z problému klimatických zmien podmienených činnosťou človeka. Prelomová je napríklad zmena ročného režimu úhrnu zrážok u nás. Najbohatšie na ne zvykli byť letné mesiace, čiže jún, júl či august. Keď sa teraz prepočítali priemerné mesačné úhrny v období od roku 1991 do 2020, tak najvýdatnejší na zrážky, ktoré zaznamenali na bratislavských meteorologických staniciach v Mlynskej doline a na Kolibe, bol už jesenný september. Je to niečo, čo sme v našich klimatických podmienkach doteraz nemali.

Čomu pripisujete, že sa to tak posunulo?

V lete sa častejšie vyskytujú obdobia sucha a chýbajú dlhšie trvajúce zrážky. Väčšina z nich padá v ostatných rokoch pri búrkach, čo ochudobňuje hodnoty mesačných úhrnov. Potom, začiatkom jesene, môžu prísť výdatné dažde. Klimatické podmienky, ktoré tu teraz začíname mať, sa podobajú tým, ktoré sú v Európe v južnejších zemepisných šírkach. Konkrétne v oblasti Jadranského mora a severného Talianska.

Nastal u nás teda trend otepľovania?

Dá sa povedať, že áno. Začalo sa to však prejavovať už koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, no ešte viac v jeho poslednej dekáde. Potvrdzuje sa to aj v prvých dvoch dekádach 21. storočia.

Už je to asi neodvratné a stále to bude pokračovať.

Keď si zoberieme vývoj ostatných desaťročí, otepľovanie od jednej dekády k druhej graduje. Otázne je, či sa to ďalej vystupňuje, alebo sa zachová trend, ktorý bol zachytený. Ten trend však nie je dobrý. Napríklad na Lomnickom štíte sa priemerná ročná teplota vzduchu v ostatnom tridsaťročí, v porovnaní s tým predchádzajúcim, zmenila takmer o jeden stupeň vyššie.

Aké problémy to môže spôsobiť?

Praktickým dôsledkom je to, čo prežívame aj túto zimu. Na Slovensku je teplejšie ako v minulosti. Nešťastní z toho nie sú len lyžiari, problémom je tiež nedostatok vody.

Snehu je z roka na rok menej, ako to s ním vyzeralo v ostatnom období?

Rok 2020 sa na niekoľkých meteorologických staniciach na západnom Slovensku zapíše do histórie aj tým, že tam nezaznamenali ani jeden deň so snehom. Stalo sa tak na bratislavskom letisku, v Piešťanoch, Nitre, Žihárci či v Topoľčanoch. Doteraz k tomu nikdy nedošlo – predtým sa u nás všade cez zimu, aspoň na krátky čas, biela pokrývka vyskytla. Toto však už neplatí.

Zarazilo vás ešte niečo?

Výrazná odchýlka priemernej mesačnej teploty vo februári 2020, keď na niektorých staniciach dosiahla viac ako 5 stupňov. To znamená, že február bol ešte teplejší ako marec. Svoje v tom zohrávala aj chýbajúca snehová pokrývka.

Dá sa očakávať, že rok 2021 sa bude niesť v podobnom duchu ako predchádzajúci?

Musíme sa vyrovnať s tým, že počasie nám možno bude komplikovať život viac, ako to bolo v minulosti. Mali by sme byť pripravení prispôsobovať sa zmenám jeho charakteru. Zároveň aj na to, že budeme musieť riešiť aj škody, ktoré nám to prinesie.

29 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #Pavol Faško