Pri príležitosti 100. výročia jeho smrti si jeho vedecký prínos pre Slovensko pripomínajú aj vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Informovala o tom Katarína Gáliková z referátu pre komunikáciu a médiá SAV.
Denis Slovákov vnímal ako súčasť veľkého slovanského sveta. „Ako jeden z prvých vedcov priviedol na európsku scénu Slovákov a ich problémy. Slovensko predstavil ako krajinu s veľmi húževnatými a pracovitými ľuďmi, ktorá stojí za to, aby si ju Európa všimla. Ako francúzsky propagátor spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte zohral nezanedbateľnú úlohu pri tomto oslobodzovacom procese,“ zdôrazňuje predseda SAV Pavol Šajgalík.
Vzťah Denisa k českému a slovenskému národu sa začal formovať už počas postgraduálneho štúdia v Prahe v rokoch 1872 – 1875, keď si okrem češtiny postupne osvojil viaceré slovanské jazyky.
Do svojho záujmu o históriu, kultúru a jazyky slovanských národov zahrnul Denis aj Slovákov a postavenie slovenčiny. „Vďaka nemu sa v prostredí francúzskych slavistov na univerzite Sorbonne a jej prostredníctvom aj v širšom kontexte západoeurópskej slavistiky prezentovali informácie o jazykovej a literárnej histórii Slovákov, o spojení slovenčiny s češtinou, ale aj o otázke samostatného slovenského jazyka,“ uviedla Gabriela Múcsková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a dodala, že aj jeho zásluhou sa do univerzitných prednášok a do publikácie Hanuša Jelínka o českej literatúre dostali mená viacerých slovenských autorov.
Jeho dielo z rokov 1916 – 1917 La question d’Autriche. Les Slovaques, (Otázka Rakúska. Slováci) bolo prvou vedeckou monografiou o Slovákoch vo francúzštine. Československo navštívil v roku 1920, jeho pobyt skrátila choroba, ktorej podľahol 4. januára 1921.
Pamiatku Denisa si v pondelok pri jeho hrobe Sceaux pri Paríži uctili aj veľvyslanec SR Igor Slobodník, veľvyslanec Českej republiky Michal Fleischmann, ako aj primátor mesta Philippe Laurent.