Kotlebova ĽS NS už stratila oboch europoslancov a ôsmich z pôvodných 17 zástupcov v parlamente. Ako hodnotíte odchod najvýraznejších tvárí ĽS NS a faktický rozkol tejto strany? Mieri Kotlebova ĽS NS do zabudnutia?
Určite nie sú v dobrej pozícii, ale nie je to ešte úplná katastrofa. Samozrejme, je to nepríjemné, ale do veľkej miery to kopíruje nielen vyprázdnenosť tej strany, ale aj v situáciu, v akej sa v súvislosti so zatiaľ neprávoplatným odsúdením ocitol jej zakladateľ a vodca. Môže tam byť snaha zbaviť sa mena Kotleba, ktoré sebe nesie akcent spojitosti s neonacizmom, ale ľudia, ktorí spolu s Uhríkom odchádzajú, sú v mnohom radikálnejší. Radikálnejší ako samotný Kotleba je napríklad Mazurek, alebo svojou minulosťou zašpinenejší než Kotleba je Suja, ktorý je známy aj tým, že pracoval pre Mikuláša Černáka. Nemyslím si zatiaľ, že by to mohol byť úspešný príbeh s tým koncom, ktorý si pri odchode slovami europoslanca Uhríka predsavzali. Závisí to ale aj od toho, kde skončia.
VIDEO: Šéf extrémistov o rozpade vlastnej strany.
Dištancovali sa od predsedu dostatočne? Alebo je naopak lepšie, že zatiaľ odchádzajú v pomerne zmierlivej atmosfére?
Zo strategického hľadiska je to skôr dobré. Možno počítajú s tým, že Kotleba skončí vo väzení a voliči aj straníci sú stratení. A budú hľadať „staronovú“ stranu a známe tváre. Ak sa s voličmi ĽS NS nerozhádajú, tak môžu potenciálne počítať s tým, že v tom období „stratenia sa“ budú hľadať útechu u nich, keďže ich budú považovať za adekvátnu náhradu.
Mohli by sa v takomto čase, napríklad keby musel Kotleba nastúpiť do výkonu trestu, títo odídenci do ĽS NS aj vrátiť?
Nemyslím si. Ak si to Kotleba urobil tak, že sa tam bez jeho vôle nič nepohne, musel by ich on sám omilostiť. Museli by asi urobiť aj nejaké pokánie. Skôr si ale myslím, že oni budú lanáriť ľudí k sebe, najmä voličov, pretože k politickému úspechu potrebujú najmä ich. Keby vzbudili negatívne emócie, mohli by odradiť časť voličov, ktorí dnes ešte vzhliadajú ku Kotlebovi, aj keď už o rok možno nemusia, ak Kotleba pôjde do väzenia. Pretože ako sa hovorí, zíde z očí, zíde z mysle. Z minulosti však poznáme aj omnoho vášnivejšie rozchody, napríklad rozčesnutie SNS na Pravú SNS a SNS, ktoré sa nakoniec po jedných neúspešných voľbách spojili. V politike sa často dejú nevyspytateľné veci, takže ťažko s istotou povedať, že sa Kotleba s odídencami opäť nespojí.
Je možné nejaké neformálne spojenie s trojicou poslancov z hnutia Kresťanská demokracia – život a prosperita, ktorá parlamentný klub kotlebovcov opustila už na konci mája? Aké kroky od týchto odídencov možno teraz očakávať?
Scenárov môže byť viacero. Neviem povedať, za akých okolností odišli Tomáš Taraba a Filip a Štefan Kuffovci z ĽS NS a či tam neboli nejaké osobné spory s Mazurekom či Sujom. Môžu tam teda zohrať úlohu aj nejaké boliestky z minulosti. Môže sa tiež stať, že sa spoja a pridajú sa k inému hnutiu podobného razenia – Slovenskému hnutiu obrody. Ale ani v tomto prípade nevieme, aké sú vzťahy medzi ich predsedom Róbertom Švecom a ľuďmi z ĽS NS. Možno trochu uletená predstava, ale môže sa stať, že po nich siahne aj Boris Kollár. Možno by nebolo prekvapujúce, kedy sa pokúsil získať europoslanca a piatich parlamentných poslancov. V istých ideových predstavách o Slovensku sa zhodnú a ak Sme rodina dokázala absorbovať komunálneho politika Smeru Martina Borguľu, prečo by nedokázali absorbovať aj poslancov odchádzajúcich od Kotlebu?
Kto spomedzi šestice odchádzajúcich poslancov môže aspoň nateraz pôsobiť ako ich líder? Bude to najskôr niekto z dvojice Uhrík a Mazurek? Kto sa vám zdá vhodnejší?
S veľkou pravdepodobnosťou áno. Mazurek je síce mladší, ale je v Národnej rade a teda viac na očiach a súčasne má veľmi výrazné vystupovanie, ktoré je pre voličov takýchto politikov a nasledovníkov takejto politiky zrozumiteľnejšie.
Ako to môže ovplyvniť aj celú súčasnú parlamentnú politiku na Slovensku?
Paradoxne to môže znamenať väčšiu aktivitu opozície. Kým na začiaku volebného obdobia boli opozičné strany len dve, teraz môžu získať motiváciu robiť toho viac. Keď teraz v opozícii vnikla nová, väčšia konkurencia, či už medzi Smerom a Hlasom, alebo kotlebovcami, KDŽP a týmito zatiaľ pracovne „neo-kotlebovcami“, aktivita parlamentných opozičných strán bude pravdepodobne väčšia. Budú sa musieť odlíšiť a ukázať na seba, že tam sú, aby sa to následne prejavilo aj v prieskumoch verejnej mienky. Pretože prieskumy verejnosti signalizujú, či nejaký politický projekt vôbec existuje a je životaschopný. Ukazuje sa však, že pri KDŽP to nefunguje, lebo v žiadnych prieskumoch ich nevidieť, napriek tomu, že majú v parlamente troch poslancov.
Milan Uhrík vo svojom vyjadrení poznamenal, že chcú pôsobiť bez zbytočných a nič neriešiacich provokácií, ktoré ich odsudzujú na večnú opozíciu a izoláciu. Sú ambície vyjsť z extrémistickej izolácie a siahať po vládnej moci reálne?
Či sa im ten sen o vládnej politike podarí, je dnes veľmi ťažké povedať. Boli by to len špekulácie. Omnoho pravdepodobnejšie sa však javí, že sa im to nepodarí. Na Slovensku máme veľmi málo príkladov úspešného oddelenia sa od otca zakladateľa a založenia novej politickej strany. Jedným zo zatiaľ úspešných príkladov je strana Hlas Petra Pellegriniho, ale ten stranu zakladal z pozície ešte stále populárneho predsedu vlády. Ostatné odídenia rôznych, viac či menej nahnevaných a známych politikov sa skončili neúspechom. Povedať, že sa im to podarí, by bolo predčasné.