Rektor Bílik: Minister sa ponáhľa, aby neprepadli peniaze z eurofondov

Akademická obec Trnavskej univerzity vstúpila do štrajkovej pohotovosti. Aj táto univerzita nesúhlasí s pripravovanou novelou zákona o vysokých školách, ktorú pripravilo ministerstvo školstva. Rektor Trnavskej univerzity v Trnave René Bílik hovorí o možných dôvodoch narýchlo pripravenej novely a možnom ďalšom postupe.

01.03.2021 14:00
debata (8)

Hovoríte o štrajkovej pohotovosti – čo to znamená v praxi?

Rozhodnutie o vyhlásení štrajkovej pohotovosti prijal akademický senát univerzity ako jej najvyšší samosprávny orgán. Informovali ma o tom a nateraz je to signál, že aj napriek núdzovému stavu, v ktorom sme a počas ktorého študenti nie sú priamo na fakultách, tak situáciu okolo návrhu novely zákona o vysokých školách sledujú. Teraz je štrajková pohotovosť, aspoň tak to chápem, výrazom maximálneho znepokojenia akademickej obce univerzity.

Čo najviac vytýkate návrhu z dielne ministerstva? S čím zásadne nesúhlasíte?

Toho, čo návrhu vytýkame, je viac. Od spôsobu, akým ho ministerstvo pripravilo, totiž bez akejkoľvek účasti reprezentácií vysokých škôl, až po kľúčové časti jeho obsahu. Základným konštrukčným princípom tohto návrhu zmien v zákone o vysokých školách je totiž posun od samosprávneho riadenia škôl a od ich autonómie, k štátnemu riadeniu a k možnostiam politickej intervencie do činnosti univerzít a vysokých škôl. Návrhom sa odoberajú kompetencie akademickým senátom univerzít, rušia sa akademické senáty fakúlt, rušia sa vedecké rady fakúlt, oba orgány nahrádza konštrukt nazvaný vedecko-pedagogická rada. Dekan fakulty prestáva byť samosprávnym orgánom, napriek tomu má vedecko-pedagogickej rade, ktorá orgánom samosprávy je, predsedať, no na jeho vymenovaní či zvolení sa akademická obec vôbec nepodieľa. Kľúčové kompetencie akademických senátov univerzít preberá tzv. ďalší orgán univerzity – správna rada. Tá má rozhodovať o rozpočte univerzity a o tom, kto bude jej rektorom. Ten je samosprávnym orgánom, no podľa tohto návrhu ho nevolí samospráva, ale práve táto správna rada. Podstatným problémom však je, že do zloženia správnej rady rozhodujúcim spôsobom zasahuje minister školstva. Vedenie univerzít sa tak otvára politickým nominantom ministrov školstva. Rektorské miesta sa tak môžu meniť s každou výmenou vlády a rovnako sa môžu stať aj objektom politického „handlovania“. To eliminuje politickú neutralitu univerzít ako základ ich autonómie.

Minister hovorí, že chce o návrhu ešte diskutovať – je o čom diskutovať, sú v návrhu aj dobré nápady?

V návrhu sú nepochybne aj miesta, ktoré sú vítanou zmenou súčasného stavu. Takto však problém nestojí. Tento návrh sa nedá zmeniť vyjednávaním o znení jednotlivých paragrafov. Je potrebné zmeniť práve ten konštrukčný princíp, o ktorom som hovoril, totiž postaviť návrh na samosprávnych princípoch, a nie na princípoch etatizmu a štátneho centralizmu.

Čím si vysvetľujete, že minister takýto návrh predostrel?

Mám niekoľko indícií. Prvý dôvod povedal sám minister na stretnutí s rektormi. Aby boli uvoľnené peniaze pre vysoké školy z fondu obnovy, teda zo zdrojov Európskej únie, je potrebná viditeľná reforma v oblasti vysokých škôl. Takže toto má byť reforma! Ďalším dôvodom je, myslím si, situácia, ktorá s nastala na STU v Bratislave, počas ktorej sa na jednej z fakúlt udiali zmeny, s ktorými nesúhlasil rektor univerzity a ani jej správna rada, len dodám, že išlo o lukratívnu oblasť IT technológií, potom rokovania vedenia STU s niektorými ďalšími univerzitami o vzájomnej integrácii, čo však podlieha súhlasu akademickej samosprávy – toto, teda nutnosť vyjadrení samosprávnych orgánov univerzity k závažným rozhodnutiam, ministerstvo označuje za nepružnosť súčasného spôsobu riadenia vysokých škôl – a napokon odvolanie rektora STU. Len konštatujem, že akademický senát, ktorý takéto rozhodnutie prijal, konal v intenciách svojich zákonných kompetencií. No a napokon z toho celého vznikol návrh, ktorý má „spružniť“ riadenie univerzít a vysokých škôl, teda vyradiť z neho akademické senáty ako samosprávne orgány volené akademickou obcou. Podľa tohto návrhu totiž budúci rektori nemusia byť členmi akademickej obce vysokej školy, teda nemusia byť z jej prostredia. Ak vezmeme do úvahy nominačnú silu ministra voči správnej rade a fakt, že správna rada sa oficiálne nikomu nezodpovedá zo svojej činnosti, tak sa otvára priestor pre politických nominantov. Navyše, ak si uvedomíme, že takto „zvolený“ rektor spolu so správnou radou môžu rozhodnúť o splynutí či zlúčení vysokej školy s inou, a to bez súhlasu jej študentov a vedeckovýskumných pracovníkov, je otvorená cesta aj k likvidácii niektorých vysokých škôl.

Aký máte pocit zo stretnutia, na ktorom minister svoj návrh vysvetľoval? Aký bude teraz ďalší postup?

Stretnutie bolo ako zo zlého sna. Nedozvedeli sme sa, kto návrh pripravil a ani prečo. Minister to odmietol vysvetliť a ani návrh neobsahuje dôvodovú správu. Minister odmietol návrhy na vytvorenie pracovnej skupiny s účasťou zástupcov oficiálnych reprezentácií vysokých škôl, teda Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl a Študentskej rady vysokých škôl s argumentom, že je potrebné postupovať rýchlo, aby neprepadli peniaze z Fondu obnovy a „na pracovné komisie nie je čas“. Čo sa bude diať, uvidíme. Ako členovia Slovenskej rektorskej konferencie očakávame, že minister splní prísľub a predloží korigovaný návrh. No neverím, že sa v ňom zmení to podstatné, totiž, že kompetencie samosprávy zostanú zachované. Skôr sa obávam, že bude využitá politická sila súčasnej koalície a zaúčinkuje hlasovacia mašinéria, ktorá príliš veľa z toho, o čom hovoríme, nevezme do úvahy. Bodaj by som sa mýlil. Faktom však zostane, že návrh, aj keď bude prijatý, nijako nerieši akútne problémy vysokého školstva: jeho kvalitu, dôvody, pre ktoré absolventi stredných škôl odchádzajú študovať do zahraničia, teda kolabujúcu infraštruktúru, absenciu dôstojného prostredia v internátoch, permanentné znižovanie objemu peňazí, ktoré smerujú do oblasti vysokých škôl, vedy a výskumu a podobne.

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Trnavská univerzita #Branislav Gröhling