Na tému poukázal medicínsky analytik Martin Smatana, podľa ktorého, „ani jeden z týchto testov teda neumožní obrovskú zmenu v testovacej stratégii, ako rozprával pán minister. Maximálne tak v jednom prípade bude ster príjemnejší, ale trošku menej presný", napísal na sociálnej sieti Smatana. Do týchto dní sa podľa údajov ministerstva na Slovensku spotrebovalo 14,2 milióna antigénových testov.
„Plánovaný objem je teda takmer 2,5-násobok našej štvormesačnej spotreby, vrátane plošných testov či masového skríningu. Ak by sme to prepočítali, tak 35 miliónov testov vydrží pri súčasnej spotrebe takmer na desať mesiacov testovania. Prečo sme ich teda toľko kúpili?" pýta sa Smatana, podľa ktorého idea asi bola testy rozdať na samotestovanie doma a prinútiť nás testovať sa dva až trikrát týždenne. Matematicky by to podľa Smatanu zmysel dávalo, no má to háčik.
„Kúpené testy nie sú na takýto proces vhodné a ani stavané, pretože im hrozí napríklad výrazne nižšia presnosť a je to v rozpore s odporúčaniami Európskej komisie, výrobcov či viacerých veľkých štúdií," ozrejmil Smatana, a ďalej ho trápi, načo vlastne bolo stretnutie premiéra s odborníkmi.
„Prichádza veľká zmena testovacej stratégie? Nie. Nezvládame to vôbec, štyri stratené dni vedcov a odborníkov," uviedol matematik Richard Kollár.
Suma 140 miliónov eur je však v slovenskom zdravotníctve značná. Podľa zdravotníckeho analytika INESS Martina Vlachynského je to na ilustráciu toľko, koľko zhruba ročne stojí len prevádzka sanitiek, prípadne je to trojnásobok nákladov na kúpeľnú liečbu na Slovensku.
„Žiaľ to ale vyzerá, že po roku nemáme v rukách iné nástroje ako totálnu demoláciu ekonomiky a kvality života tvrdým lockdownom alebo testovanie, samozrejme, ak nerátam veľmi pomalú vakcináciu," hnevá sa Vlachynský, podľa ktorého testovanie zmysel má, no len v prípade, že ho vieme správne využiť.
„Lepšie pracovať so získanými dátami, výberovo zisťovať presnosť testovania, lepšie navigovať pozitívnych ľudí, lepšie pracovať s karanténou," vymenúváva Vlachynský a upozorňuje na nedostatočné pravidlá pre ľudí po vakcinácii.
Preto Vlachynský samotné testy neodsudzuje, ale tvrdí, že si kupujeme drahý nástroj, ktorý by sa dal využívať oveľa lepšie.
„Na zamyslenie môžeme špekulovať, čo by týchto 140 miliónov spôsobilo povedzme v júli alebo auguste, keby Slovensko podobne ako Izrael ponúklo prémiovú cenu za vakcíny a nespoliehalo sa v tejto dôležitej otázke na Brusel," tvrdí Vlachynský a dodáva, že by sa časť týchto zdrojov mohla použiť napríklad na zaplatenie zahraničných zdravotníkov, či zakúpenie zahraničných nemocničných kapacít.