Lengvarský: Bez schválenej stratifikácie nedostaneme 1,2 miliardy eur z plánu obnovy

VIDEO: Minister Lengvarský o zmenách v zdravotníctve aj o očkovaní.

Podľa Lengvarského rezort v dobrom stave nie je. Prioritou je pre neho personál a pacient. Na stole má optimalizáciu siete nemocníc a tvrdí, že ak nebude do pol roka legislatívny návrh hotový a do konca roka aj prijatý, Slovensko príde o 1,2 miliardy eur. Núdzový stav by mal podľa neho skončiť a Sputniku V vyprší záruka v júli a v auguste. Dodal, že po ruských testoch by sa malo na konci mája definitívne rozhodnúť, či sa ním bude na Slovensku očkovať.

Čo vás primälo, aby ste prijali funkciu ministra zdravotníctva?

Presvedčil ma pán Naď, ale povedal som mu, že sa necítim byť politikom. Uvedomil som si však, že minister zdravotníctva je tu pre všetkých ľudí a rozhodol som sa pozíciu prijať. Zdravotníctvo je rezort, kde musí byť dohoda naprieč celým politickým spektrom. Je teda chlapskejšie výzvu prijať a skúsiť veci ovplyvniť tak, aby išli správnym smerom, ako kritizovať spoza rohu. Nestačí hovoriť, ako niečo nefunguje, alebo ukazovať, čo je zlé, je to otázka prijatia zodpovednosti za to, že chcem nájsť normálne riešenia. Preto som túto funkciu zobral.

Hovoríte o dohode naprieč celým politickým spektrom. Darí sa vám to?

Zatiaľ necítim tlak od žiadnej politickej strany, aby som robil to alebo ono. Dokonca sa poznám aj s niektorými politikmi z opozície. Sú tam bývalí ministri obrany alebo štátni tajomníci, ktorí pracovali na obrane. Keď som bol minulý týždeň prvýkrát v parlamente, stretol som sa s nimi, vyjadrili mi podporu a držia mi palce. Aj na môj prejav, ktorý som mal v rámci Programového vyhlásenia vlády, reagovala opozícia v zmysle, že ak budú moje kroky dobré, tak ich budú podporovať.

Slovensko je v núdzovom stave už viac ako dvesto dní. Čo čaká krajinu v najbližších týždňoch?

Núdzový stav sa musí skončiť. No pri opatreniach si myslím, že ak sme doteraz vydržali rok, vydržme ešte mesiac, dva. Situácia sa upokojí, budeme mať zaočkovanú masu ľudí. Nevravím, že 75 percent, ale určite bude situácia jednoduchšia, keď bude zaočkovaných 2,5 milióna ľudí a nie len milión ako teraz. Ak k tomu zarátame vyše 600-tisíc ľudí, ktorí už COVID-19 prekonali, blížime sa k trom miliónom. Viem, že sú ľudia unavení a frustrovaní, ale práve teraz treba presviedčať príbuzných, známych, chronických pacientov, aby sa išli dať zaočkovať. Určite by niektorí hneď zrušili opatrenia, ale nie je na to ešte čas. Potešil ma počet pacientov na umelej pľúcnej ventilácii, je ich 176. Niekoľko dní sa ich počet držal na 200, obával som sa, že to môže začať rásť. No naopak, klesol, a to znamená, že môžeme konečne spustiť bežnú operatívu. Skúšame pacientov presúvať tak, aby sme niektoré nemocnice odbremenili od ochorenia COVID-19 a mohli by nabehnúť na plnú prevádzku.

Hovorí sa, že po ukončení núdzového stavu nastane odliv lekárov a sestier. Ako budete riešiť tento problém?

Vo štvrtok sa stretnem so zástupcami lekárov. Viem, že majú toho dosť, sú frustrovaní aj problémami, ktoré sa neriešili dlhé roky. Zdravotníctvo v dobrom stave nie je, problémom je najmä nedostatok sestier. Známy mi povedal, že medici – piataci, ktorí študujú v Martine, majú už podpísané zmluvy s nemeckými firmami. Preto si myslím, že je načase hovoriť o optimalizácii siete nemocníc a urobiť ju.

Môže štát konkurovať nemeckým firmám? Alebo ako docieliť, aby najlepší absolventi medicíny zostali doma?

Motivácie sú v podstate dve: plat a pracovné podmienky. Ťažko niekomu povedať, choď robiť do nemocnice na Kramároch, lebo keď sa pozrie na tú nemocnicu zvonku, tak dovnútra už ani nepôjde. Máme niekoľko špičkových ústavov, kde sa robí špičková medicína – to musíme udržať. Ale zmenou musia prejsť aj ostatné nemocnice, aby sme lekárov udržali. Sestry trápi viac otázka platu. Rozdiel medzi mladou sestričkou a sestričkou s rokmi praxe je minimálny. Vyriešiť musím uhrádzanie výkonov od poisťovní, pokrivený systém DRG, ktorý určuje cenu za jednotlivé diagnózy a medicínske výkony. Ono je to tak: nemocnicu vybudujeme, ale otázka je, kto sa bude o ľudí starať. Načo nám budú najlepšie prístroje, keď ich nebude mať kto obsluhovať? Personál je stále najdôležitejší. Keď mi odborové zväzy, komory alebo asociácie dajú dobrý návrh, budem za ním stáť.

Takže prvé reformy sa budú týkať priamo ľudí – zdravotníkov?

Tam treba začať, určite začnem personálom. No ani pacient nesmie blúdiť kade-tade. Už nechcem počuť, aby si pacient sám hľadal špecialistu. To má ísť do lesa a hľadať ho ako huby?

Ako by mal teda vyzerať kontakt pacienta so špecialistom?

Pacient môže do systému vojsť niekoľkými cestami. Buď ho záchranka dovezie do nemocnice s akútnym stavom, alebo ide k všeobecnému lekárovi, alebo ide k špecialistovi. Štandard je však všeobecný lekár, ktorý by mal mať väčšie kompetencie. Takže ak všeobecný lekár zistí, že pacient má napríklad endokrinologický problém, už mu nepovie, aby si našiel špecialistu. Naopak, zavolá špecialistu a pacienta objedná. Ak endokrinológ zistí, že potrebuje sonografické vyšetrenie štítnej žľazy, bude povinný zavolať a dohodnúť termín vyšetrenia. Bol som desať rokov hlavným lekárom Ozbrojených síl SR a rok riaditeľom nemocnice. Polovicu času som strávil vybavovaním týchto vecí pre pacientov z celého Slovenska. Nové nemocnice nepostavíme za rok, ale vieme sieť nastaviť tak, aby pacient vedel, čo ho čaká. Zvýšme platby všeobecným lekárom, aby zaplatili pomocníka, ktorý bude robiť tento servis pre pacienta. Lebo, a to berme do úvahy, títo lekári môžu naraziť na rôzne problémy. Aj na týranie detí, a mali by im dokázať pomôcť.

Hovoríte o reforme, ktorá čaká všeobecných lekárov. Ale je ich málo a sú prestarnutí. Ako chcete získať nových ľudí?

Prekopať bude treba rezidentský program. Keď som sa pýtal, koľko máme rezidentov, nevedeli mi povedať ani číslo. Musíme nových lekárov dostať tam, kde ich potrebujeme. Preto ich musíme motivovať, zariadiť im ambulanciu, poskytnúť financie na úvod trebárs aj vo forme bezúročného úveru. Som z Liptova, poznám to na vidieku. Tam sú ambulancie prázdne. A starosta pritom hovorí, že zoberie hocikoho, dá mu nájom za euro, zaplatí energie, zoženie bývanie. Toto musíme jednoducho zmeniť.

Načrtli ste víziu – naplní ju plán obnovy?

Plán obnovy je pekná vec, aj peňazí je v ňom dosť. Ale najskôr musíme začať s optimalizáciou siete nemocníc.

Ako si to predstavujete?

Nemocnice musia byť dimenzované tak, aby bolo jasné, že operácia slepého čreva a žlčníka sa rieši tu, nádor mozgu tam, onkológia zase na týchto pracoviskách a zriedkavé choroby zase v ústavoch. Napríklad kardiológia funguje vcelku dobre, máme tri ústavy a tie majú jasne nastavenú cestu pacienta. Tú musíme vybudovať aj v ostatných zariadeniach. Musíme zmeniť aj štruktúru lôžok. Akútnych, ktoré si vyžadujú prácu veľa sestier, bude menej. Ale lôžok pre dlhodobo chorých, paliatívnych pacientov či psychiatrických stacionárov musí byť viac. Možno budeme musieť vybudovať širšiu sieť urgentných príjmov. Napríklad v každom meste, alebo v každej väčšej dedine bude stredisko s chirurgom, ktorý urobí základné ošetrenie. Rátame s možnosťou hustejšej siete záchranných služieb a leteckej záchrannej služby, aby sa pacient včas dostal tam, kde mu poskytnú už kvalifikovanú pomoc. Cieľom nie je, aby sa v každej okresnej nemocnici operovali nádory mozgu. Veď toľko prípadov sa ani nevyskytne a potom sa takéto zákroky robia pokusne raz za pol roka a to nie je správne. Zúžením nemocničnej siete a rozšírením záchrannej služby budeme vedieť dostať pacienta na správne pracovisko v adekvátnom čase.

To je však zatiaľ iba plán. Dokážu nemocnice v súčasnosti hospodáriť bez strát? Môžu riaditelia investovať do inovácií bez toho, aby neskôr žiadali o oddlženie?

Áno, majú možnosť čerpať eurofondy. No za súčasného stavu sa budú zadlžovať neustále. Potrebujeme zreálniť ceny za výkony. Súkromné nemocnice sú v pluse, zatiaľ čo štátne v mínuse. Nehovorím, že manažment štátnych nemocníc je dobrý. No iba tam sa liečia ťažkí pacienti, ktorí bojujú o život a táto liečba je aj najnákladnejšia. Biznis model súkromných nemocníc je jednoduchý. To, čo sa oplatí, to sa robí, čo sa neoplatí, to sa nerobí. Takže nakoniec majú zisk.

Ale štátne nemocnice si nemôžu dovoliť robiť iba to, čo sa oplatí. Musí predsa existovať spôsob, ako by mohli svoju prácu zefektívniť.

Iste, musíme spraviť aj zmeny. Pýtam sa napríklad, prečo sa operuje iba doobeda, prečo sa neoperuje aj poobede? Operačnú sálu musíme využiť. Na to, aby bola zisková, musí sa v nej urobiť tisíc výkonov ročne. Pracovné zmeny sa musia začať plánovať inak. Bude sa operovať počas celého dňa. Priemerná obsadenosť nemocničných lôžok je 60 percent. To znamená, že 40 percent postelí je prázdnych. Zabudnime, že každé oddelenie bude mať svoj počet postelí, hoci budú prázdne. Lôžka sa budú používať podľa toho, kde ich budú potrebovať. Treba prejsť na koncept plávajúcich lôžok. Pacient nebude ležať na oddelení, ale v izbe, kde bude pre neho vhodné lôžko. Sestry sa budú starať o pacientov na zverenom úseku a lekári za nimi budú chodiť podľa svojej špecializácie.

Ako to bude vyzerať v praxi?

Lôžka musia byť vo vysokom štandarde, pacient zásadne sám v izbe, už len kvôli nozokomiálnym infekciám. Súčasťou izby bude zóna pre rodinu, ktorá sa dá v prípade zlej situácie premeniť na ďalšie lôžko. Také sú dnes koncepty nemocníc na svete. Tam, kde je systém biznisovo zameraný, tak to sa ani inak spraviť nedá. Tento systém som videl pred dvadsiatimi rokmi v Sýrii. Bol som v súkromnej nemocnici, v ktorej neexistovala dvojlôžková izba. Všetky nové nemocnice, ktoré sa na Slovensku budú stavať, už budú plánované podľa tohto konceptu. Pri takomto nastavení a s operačnými sálami, ktoré fungujú od rána do večera a sú multifunkčné, je reálna návratnosť investícií. Musíme stavať nemocnice tak, aby boli ziskové.

Plávajúce lôžka, to je otázka budúcnosti. Môžeme si želať, aby nebola veľmi vzdialená. Ale teraz sú pacienti v zariadeniach ako je napríklad nemocnica na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Je možnosť takéto zastarané, nezrekonštrované zariadenia zachrániť? Môžu ešte na niečo slúžiť?

Jedine na rehabilitáciu. Už by som v nich nerobil rozsiahle rekonštrukcie za ťažké peniaze, aby v nich fungovali akútne lôžka. Dajú sa zachrániť, ale bude sa tam robiť iná medicína ako doteraz. Musíme sa pozrieť aj na to, či má zmysel v Bratislave udržiavať niekoľko čiastkových nemocníc alebo postavíme jednu poriadnu.

Dokáže vôbec štát konkurovať súkromníkovi? Kým sa postaví nemocnica Rázsochy, súkromná nemocnica Bory "ukradne“ kvalifikovaný personál v okolí. Ako to chcete riešiť?

Bory možno systém odľahčia a nepovedal by som, že ukradnú personál. Budú sa tam liečiť pacienti? Budú. Neznamená to, že súkromník je konkurencia. Ak štát postaví nové nemocnice, tak nech si konkurujú. Čo je lepšie pre pacienta, dať sa liečiť na Mickiewiczovej alebo ísť na Bory? Pacientovi to je jedno, ak dostane kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Bojovať s tým, že nemocnica je súkromná, sa nedá. Keď sa štát nepozviechal a nepostavil nemocnicu, a keď súkromník vidí priestor na podnikanie, tak bude súkromná nemocnica.

Dá sa podnikať so zdravím?

Dosť som na to alergický. Od bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca sa liečenie ľudí zmenilo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a z pacienta sa stal klient. Pre mňa je v tomto bode dôležitý pacient. Bude sa mať pacient lepšie na Boroch ako na Mickiewiczovej?

Viackrát ste spomenuli, že bez optimalizácie siete nemocníc sa nepohnú ani ďalšie reformy. Kedy sa teda dá očakávať, že s optimalizáciou aj začnete?

Bez toho nedostaneme ani peniaze z plánu obnovy. Najneskôr do pol roka musí ísť tento návrh do legislatívy a do konca roka musí byť prijatý. To je podmienka uvoľnenia 1,2 miliardy z plánu obnovy. Na to sú naviazané aj financie pre ambulancie všeobecných lekárov a aj špecialistov.

Minulý piatok ste zrušili očkovanie 16– a 17-ročných a vrátili ich späť do Čakárne na vakcínu. Krátko predtým však bývalý premiér Igor Matovič (OĽaNO) na sociálnej sieti kritizoval, že práve tínedžeri majú byť zaočkovaní. Netlačil na vás? Netelefonoval vám?

Telefonoval som so svojím šéfom, a tým je súčasný premiér Eduard Heger. On mi povedal, že by bolo dobré to tak spraviť, aby sme prioritne očkovali najviac zraniteľných a ohrozených a tými sú seniori a chronicky chorí. Či sa mladí ľudia budú očkovať teraz alebo o dva-tri týždne, je to v princípe jedno. Je to trošku nepríjemné pre tých mladých. Dobré to nebolo.

Aj tínedžeri, aj ich rodičia boli veľmi nahnevaní. Veď dostali termíny na očkovanie…

Ľudia, ktorí to majú na starosti, najmä z NCZI, ma opakovane presviedčali, že mladí ľudia sa nedostanú skôr na očkovanie ako seniori. Na rad mali prísť až na koniec. A stalo sa to, dostali termíny skôr. Nerozumiem, prečo najskôr do systému "naliali“ mladých, až po nich chronicky chorých. Pritom naliatie do systému je jedna vec, pustenie na samotné očkovanie druhá.

V očkovacom systéme je chaos v podstate od začiatku. Prečo, kde je chyba?

Chýb je v celom systéme viac. Ešte vlani v decembri som hovoril, že spôsob, ktorý sa zvolil, je zlý. V tom čase som sa zúčastnil na stretnutí s 25 riaditeľmi nemocníc a hovorili sme o stratégii na očkovanie. Tam sa pripravil program, ktorý bol následne predstavený vláde. Bol to však veľmi všeobecný dokument. Podľa môjho názoru na Slovensku je vakcinačný systém, volá sa lekári pre dospelých. Potom sú tu zdravotné poisťovne, ktoré majú najlepší prehľad o svojich pacientoch. V Izraeli napríklad spolupracovali s poisťovňami a tie oslovovali poistencov na základe ich zdravotného stavu a veku. Poisťovne ich manažovali do vakcinačných centier.

Samotná stratégia za necelých päť mesiacov prešla niekoľkými aktualizáciami. Pre bežného človeka je to nezrozumiteľné.

Stratégia, ktorá bola prijatá ako prvá, nebola zlá. Určili sa fázy, ktoré sa aj teraz dodržiavajú. Potom však prišla kauza Cibulková (zaočkovanie mimo poradia bývalej tenistky Dominiky Cibulkovej – pozn. red.) a celý systém sa prekopal, pridali sa pokuty a vynechala kritická infraštruktúra. Potom sa dopredu dostali učitelia a znova sa systém prekopával. Problém vidím v tom, že sa pravidlá menia príliš často. Príliš často musíme reagovať na veci, ktoré nevieme ovplyvniť.

Napríklad?

Kto mohol vedieť, že príde kauza AstraZeneca? Musíme na to reagovať a zháňame viac vakcín Pfizer. Je zjavné, že ľudia v nižšom veku sa nehlásia na očkovanie, lebo čakajú na Pfizer. Keď bude, až potom sa prihlásia. Ďalší problém je, že od zdravotných poisťovní sme dostali zoznam 1,3 milióna chronických pacientov. Ich záujem o očkovanie je však minimálny. Zjavne si myslia, že ich niekto na očkovanie zavolá. No do systému sa musia najskôr prihlásiť oni.

Čiže chronicky chorí sa majú prihlásiť do Čakárne?

Áno a poisťovne by ich mali informovať, že majú prednosť pri očkovaní a dostanú Pfizer. Aj preto zatiaľ nechceme znižovať vekovú hranicu na podávanie Pfizeru, najskôr musíme zaočkovať 1,3 milióna chronikov.

Kedy by mohli byť zaočkovaní tí, ktorí sa chcú vakcinovať?

To sú ťažké otázky a ja nechcem odhadovať. Záleží na záujme a my budeme robiť všetko preto, aby to bolo čím skôr. Do konca mesiaca príde takmer 1,5 milióna vakcín. Takže ak by ľudia chceli, tak všetkých zaočkujeme do konca mesiaca.

Malo by zmysel ešte prerábať očkovací systém?

Na registračnom systéme už niet čo prekopať. Doočkujeme chronicky chorých a potom znížime hranicu na Pfizer. Ak by sme teraz umožnili výber očkovacej látky, dva milióny ľudí by sa dali zaočkovať Pfizerom. Čo urobíme s AstraZenecou, Modernou alebo Johnson & Johnson? Výber môžeme umožniť, až keď budeme mať dostatok látky z každého druhu.

Ale z toho, čo hovoríte, vyplýva, že sa chyba stala niekde na začiatku. Kde?

Očkovanie nie je jednoduchá logistická operácia. Ideálne by bolo, ak by sa kampaň na očkovanie urobila ešte pred začiatkom vakcinácie. Povedalo by sa: Vážení, najskôr ľudia starší ako 80, potom 75, 70 rokov, ale bude od všetkých tvrdo vyžadované, aby ste boli zaočkovaní. Využili by sme zoznam od poisťovní, zapojili všeobecných lekárov, zorganizovali výjazdové tímy a tvrdo by sme išli po tom, aby boli najstarší zaočkovaní ako prví. Akýmkoľvek spôsobom. Ľudí by sme pritom vedeli hneď od začiatku identifikovať cez zdravotné poisťovne. No ja som niečo zdedil a musím dokončiť to, čo je začaté. Ten vlak je rozbehnutý a ťažko ho teraz zastaviť.

Ale aj medzi seniormi je skupina, ktorá sa jednoducho nechce dať zaočkovať.

Samozrejme, je, ale sú aj takí, čo sa nevedia prihlásiť. Preto riešime akciu Zaočkuj svoju babku, ktorej nie je každý fanúšik. No akýmkoľvek spôsob, ktorým dostaneme pacienta do očkovacieho centra, je dobrý. Je jedno, či má 18 alebo 70 rokov.

V počte zaočkovanosti osemdesiatnikov sme v Európskej únii na chvoste. Ministerstvo práce však tvrdí, že má takmer stopercentnú zaočkovanosť. Kde je problém?

Hovorí sa, že domovy sociálnych služieb sú zaočkované len na polovicu, pričom sa vykazuje skoro stopercentná zaočkovanosť. Pravda je, že sme zaočkovali takmer všetkých na zozname, ktorý sme dostali od ministerstva práce. No na zozname je 40-tisíc ľudí, ale všeobecne sa vie, že zamestnancov a klientov týchto domovov je 80-tisíc. Nevieme, kde sú, či sa neprihlásili, alebo si to vybavili inak.

Budú sa na Slovensku očkovať aj tehotné ženy?

Dáme to preskúmať našim odborníkom a budeme sa pýtať na skúsenosti iných krajín.

V utorok ste odvolali dočasného šéfa Národného centra zdravotníckych informácií Róberta Suju. Vyznieva to, akoby povedal niečo proti ministerstvu, keď mal v pondelok tlačovku, kde bol veľmi kritický a otvorený.

Pán Suja bol dočasne poverený riadením a neprejavil záujem pokračovať. Nechcel byť riaditeľom centra, nebol s touto prácou úplne stotožnený. Stretol som sa s ním krátko po nástupe do funkcie a povedal mi, že sa do výberového konania na riaditeľa centra neprihlásil. Preto sme hľadali človeka, ktorý sa bude o túto prácu uchádzať, aby nebol riaditeľom len niekoľko mesiacov. Bolo len otázkou času, kedy príde k zmene. Jeho pondelková tlačovka nebola šťastná, nepáči sa mi, že ako šéf podriadenej organizácie si zvolal tlačovku a povedal, že sme na hranici kapacít. Ale jeho odvolanie nebolo pre tlačovku alebo preto, že by pán Suja bol zlý, ale preto, že tú prácu robiť nechcel.

Ste spokojný s prácou, ktorú centrum urobilo?

Príliš často sa menili pokyny a ja chcem, aby tam bola v procesoch stabilita. Naposledy som zasiahol, keď sa zrušilo očkovanie mladých. Ak sa nejaký systém spustí a odobrím ho, tak sa bude meniť len vtedy, keď nebudú ľudia alebo nebudú vakcíny. Pýtať sa budem, prečo sa možno prihlásiť do viacerých okresov naraz. Nie je v poriadku, ak sa ľudia z Bratislavy chodia očkovať do Trebišova.

Takže sa ešte bude registrácia na očkovanie meniť?

Ďalší redizajn bude, keď spustíme registrovanie sa sprievodu seniora na očkovanie. Zatiaľ sa to rieši len metodickým pokynom, ale chceme to zoficiálniť cez registračný systém.

Čo bude so Sputnikom V?

No, je tu.

Váš predchodca podpisoval zmluvu na jeho nákup v čase, keď Slovensko viedlo v počte úmrtí na vírus. No už tretí mesiac leží v skladoch a nikto ním nebol zaočkovaný. Využije sa?

Zopakujem, že som za európske riešenia. Ak chce firma pôsobiť na európskom trhu, má sa správať podľa európskych pravidiel. Rozumiem, že situácia bola vtedy zlá, urobilo sa to, čo sa urobilo a dobré to nebolo. Pokiaľ je tá vakcína dobrá, účinná a bezpečná, čo asi aj je, tak ju malo Rusko dať zaregistrovať Európskou liekovou agentúrou. Koniec, bodka. Mohlo sa očkovať bez akýchkoľvek problémov, mohol už byť výber vakcín a kto chce Sputnik V, nech sa páči.

Aký bežný je dovoz neregistrovaného lieku?

Týždenne podpisujem desiatky povolení na dovoz neregistrovaného lieku. Firmy vyvíjajú stále nové a nové lieky, testujú ich. Pacienti, ktorí sa týmito liekmi liečia, tak ich lekári postupujú väčšinou v rámci klinických štúdií. Vždy je k tomu kniha dokumentov, kde firma popisuje farmakovigilanciu, to znamená, že vyjadruje dohľad nad nežiaducimi účinkami farmaceutických produktov a liekov. Je tam podpis lekára, hlavného lekára, sú tam uvedení pacienti, ktorí budú týmto liekom liečení. Oni podpisujú, že vedia, že na nich bude testovaný neregistrovaný liek, lebo majú napríklad onkologické ochorenie a tento liek by im mohol pomôcť. Všetci sú o tom uzrozumení, pričom vnímajú, že je tam šanca na vyliečenie. Lekári musia toho pacienta kontrolovať a všetky výsledky musia hlásiť. Prípadne dovezieme, ako minulý týždeň, monoklonálne protilátky na liečbu COVID-19, ktoré na trhu nie sú. Tiež je to neregistrovaný liek, ale podpísali sa pod to odborníci, ktorí sú presvedčení, že môže pomôcť a sú popísané jasné pravidlá, komu sa liek bude podávať a ako sa bude podávať. A pacienti sú neustále pod kontrolou.

Prečo sa teda Sputnikom V neočkuje, keď už dostal povolenie?

V prvej verzii, ktorú pán Krajčí podpísal, nesedela veľkosť balení. Je to síce technický detail, ale aj ten o niečom svedčí. No v povolení bolo napísané, že za podanie a nežiaduce účinky zodpovedá lekár. Keď toto vyšlo najavo, ešte ako riaditeľovi nemocnice mi okamžite volali z očkovacích centier, že tým očkovať nebudú. Keby tam nebola táto brzda, mohlo sa očkovať prakticky okamžite. Aby ste pochopili, neregistrované lieky sa vozia pre jedného či dvoch pacientov, toto sa malo používať na milióne ľudí.

No od 30. marca prevzal zodpovednosť za nežiaduce účinky na seba štát.

Ale to sa už začalo riešiť porušenie zmluvy, pretože vakcíny neboli testované v testovanom OMCL laboratóriu. Ale videli ste zmluvu, nebolo to potrebné, mohli sme to dať otestovať Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv. S pánom Krajčím som sa nerozprával, prečo to tak bolo. Možno sa však sám zľakol.

A teraz?

Boli stretnutia s Rusmi, no mňa stále zaráža, že nedodali chýbajúcu dokumentáciu a nepovedali: Tu to máte, kontrolujte si, čo chcete. Výsledky pritom vyzerajú dobre. Nemám dôvod neveriť šéfke štátneho ústavu, ani riaditeľke Biomedicínskeho centra SAV, ktoré robili testy Sputnika V. Obe mi povedali, že s tou vakcínou nie je problém, okrem chýbajúcej dokumentácie, len by sme jej museli prispôsobiť logistický reťazec.

Ako?

Sputnik V musí byť skladovaný pri teplote –20 stupňov, po otvorení sa musí spotrebovať do dvoch hodín. Pfizer vydrží v chladničke otvorený päť dní.

Kedy budeme teda vedieť, čo bude so Sputnikom V?

Čakáme na výsledky z Maďarska. Napriek tomu, že bývalý premiér povedal, že výsledky tu už sú, tak žiadne nemáme. Každé ráno, keď prídem do práce, pýtam sa, či máme výsledky. A druhá vec je, že my sme sa ruskej strane zaviazali, že nezačneme očkovať, kým si to aj oni neskontrolujú. To znamená, že koncom mája bude ten čas, keď sa rozhodne. Exspiráciu má prvá dávka v júli, druhá v auguste.