Nemocnice sa stanú obeťami slabej zaočkovanosti

Na Slovensku prevláda variant delta koronavírusu. Teraz už možno povedať, že krajina stojí na prahu tretej vlny pandémie. Zvládnu nemocnice prípadný ďalší nápor ťažkých pacientov?

04.08.2021 06:50
očkovanie, vakcinačné centrum, poliklinika,... Foto: ,
Nemocnice môžu už na jeseň čeliť zvýšenému prílevu pacientov s koronavírusom.
debata (541)

„Rátame s tým, že v oblastiach s nižšou zaočkovanosťou obyvateľstva bude počet hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 vyšší,“ priznáva ministerstvo zdravotníctva. „Nepomer v hospitalizáciách bude obrovský,“ pridáva sa Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska.

Petko predpokladá, že vyše 90 percent hospitalizovaných budú práve nezaočkovaní pacienti. Tých je ešte stále dosť. Prvú dávku dostalo 41 percent obyvateľov, čiže 2,2 milióna ľudí. Za plne očkovaných sa považujú dva milióny.

Kým v Bratislave podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií dostalo prvú dávku približne 60 percent obyvateľov, na Slovensku je 33 okresov, kde miera zaočkovanosti neprekračuje ani 40 percent. Počet prvoočkovancov v okresoch Gelnica, Revúca, Poltár či Rimavská Sobota sa hýbe okolo 27 percent obyvateľov.

„Aj v okresoch, kde je nízka zaočkovanosť, nie sú problémom mestá. Sú tam dediny a marginalizované komunity, kde miera zaočkovanosti neprekračuje ani päť percent,“ tvrdí Petko.

zväčšiť
percento zaočkovanosti, graf

Vrchol druhej vlny, keď v nemocniciach ležalo 3 836 hospita­lizovaných pacientov a 375 pacientov bolo napojených na pľúcnu ventiláciu, by sa už nemal opakovať. No nebezpečnejšia mutácia delta sa podľa matematika Richarda Kollára dostane aj do izolovaných regiónov, kde zatiaľ silu pandémie nepocítili.

„Je predpoklad, že regióny s nízkou zaočkovanosťou budú mať výrazne vyšší počet infikovaných pacientov, a tým pádom aj viac komplikovaných pacientov s potrebou špecializovanej a intenzívnej zdravotnej starostlivosti,“ súhlasí Alena Koščálová, primárka infektológie Univerzitnej nemocnice Bratislava. Upozorňuje, že prudký nárast pacientov s COVID-19 môže dočasne ochromiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom s inými diagnózami.

Analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar dodáva, že na obmedzenú zdravotnú starostlivosť doplatia aj zaočkované regióny.

„Pacienti, ktorí nemajú COVID-19, budú prúdiť do nemocníc, v ktorých nebudú vyťažené COVID-19 oddelenia. V tých však môžu vznikať dlhšie čakacie doby a horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ opisuje čierny scenár Zachar.

Aj údaje zo sveta ukazujú, že je to práve očkovanie, ktoré chráni pred hospitalizáciou. To znamená, že zaočkovaní síce koronavírus dostať môžu, no budú chránení pred ťažkým priebehom.

Príkladom je deltou zasiahnuté Anglicko. Za posledných sedem dní pribudlo 249-tisíc novoinfikovaných a zomrelo 535 pacientov. V Ruskej federácii v rovnakom čase pribudlo 167-tisíc pacientov a zomrelo vyše päťtisíc ľudí. Kým Anglicko sa chváli 60-percentnou mierou zaočkovanosti, Rusko dosiahlo ledva 17 percent.

Nemocnice by sa mali pripraviť

Doteraz dostupné údaje zo zahraničia podľa matematika Richarda Kollára ukazujú, že geografické oblasti a spoločenské skupiny, ktoré si počas posledného roka nevytvorili dostatočnú imunitu voči infekcii koronavírusom, sa pravdepodobne počas najbližšej vlny vírusom výrazne infikujú.

„Z toho vyplýva, že regióny, kde je nízka miera zaočkovania a nie je dostatočne veľa ľudí v populácii, ktorí prekonali infekciu napríklad variantom alfa, tak tam je ohrozených veľa ľudí,“ varuje matematik.

Problémové by to mohlo byť pre regióny, kde sa zatiaľ nestretli so silnejšou vlnou a dokázali sa ochrániť pred predchádzajúcimi variantmi. Mohla tomu dopomôcť izolovanosť okresu a Kollár pripomína, že ak sa vďaka spoliehaniu znovu na to isté výrazne nezvýši počet očkovaných, tak tam bude aj pomerne veľký výskyt zložitejších prípadov.

Delta by preto mohla zasiahnuť inak okres Čadca, kde bolo od marca 2020 doteraz PCR testami odhalených 7 232 pozitívnych prípadov, a inak okres Medzilaborce, kde bolo 548 pozitívnych prípadov. Pritom oba okresy majú podobnú mieru zaočkovanosti – zhruba tridsať percent.

„Priebeh ochorenia pri novom variante delta je rýchlejší, ale zároveň u ohrozených skupín podľa predbežných dát aj vážnejší. Rozhodujúce preto bude, aká bude v čase silného nástupu vlny, ktorý očakávame v septembri-novembri, úroveň ich imunizácie,“ upozorňuje Kollár.

„Avšak už vieme takmer s istotou povedať, že v nemocniciach budú aspoň stovky pacientov, podobne ako v iných európskych krajinách. Preto potrebujeme pripraviť manažment pacientov tak, aby sme vedeli promptne reagovať na regionálny zvýšený dopyt po lôžkach,“ mieni Kollár a dodáva, že zriaďovať červené COVID-19 nemocnice v tejto chvíli nemá zmysel.

Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Petko hovorí, že nemocnice sú pripravené, no od rezortu zdravotníctva potrebujú „noty“. „Musia znova zriadiť krízové a koordinačné centrum, všetko, čo v druhej vlne fungovalo,“ uviedol.

Opatrenia už nezaberú

„Obávam sa, že akékoľvek opatrenia, ktoré sme schopní urobiť, už dokážu veľmi málo ovplyvniť priebeh nasledujúcej vlny,“ slová matematika Kollára sú veľmi tvrdé.

Podľa neho by pomohlo rýchle zaočkovanie minimálne najviac ohrozených skupín, ale priznáva, že to je už v tejto chvíli asi nerealistické. Ani polovica ľudí nad 80 rokov nie je zaočkovaná a veková skupina od 60 do 79 rokov je zaočkovaná zhruba na 60 percent.

Pripomína, že všetky ostatné opatrenia pomôžu len mierne rozložiť túto už pomaly nastupujúcu vlnu. „Lenže ten draho kúpený čas nevieme nijako využiť, keďže vakcinácia napreduje extrémne pomaly. Najefektívnejšie opatrenie, ktoré asi na jeseň budeme mať, bude zatvorenie škôl, ale ani to nemá veľkú šancu veci principiálne zmeniť,“ upozorňuje a dodáva, že školy sa aj tak budú otvárať znovu a je pravdepodobné, že vírus sa tam čoskoro potom aj tak objaví.

„Všetky opatrenia teda budú mať len odkladný charakter. Každý si napokon bude musieť imunitu voči ochoreniu COVID-19 vybudovať sám. Či už prekonaním ochorenia, alebo vakcináciou. V tomto zmysle je otázka toho, či pomôže pravidelné testovanie akýmkoľvek testom vlastne úplne bezpredmetná,“ naráža Kollár na rozhodnutie vládnej koalície a následne aj parlamentu vrátiť sa späť k antigénovému testovaniu a tvrdí, že je to „veľká chyba, ktorú ideme zopakovať“.

„Jediný spôsob, ako zmierniť silu tretej vlny, je zvýšiť zaočkovanosť populácie. Testovanie pomáha identifikovať infikovaných, ale nechráni pred infekciou. Pri rýchlo sa šíriacom delta variante majú bežne dostupné preventívne opatrenia limitovaný efekt,“ pripomína infektologička Koščálová.

Doplatia všetci

Nebudú to však len nemocnice v regiónoch s nízkou zaočkovanosťou, ktoré tretia vlna paralyzuje. „Doplácať na to bude celé Slovensko, keďže náš systém zdravotníctva má prvky solidarity a niektoré zdravotné výkony sa realizujú len v koncových nemocniciach, čiže v centrách Slovenska, kde je zaočkovanosť relatívne vyššia,“ tvrdí Dušan Zachar, analytik inštitútu INEKO.

Myslí si, že ak bude v ďalšej vlne pandémie nával na infekčné lôžka, určite sa to prejaví negatívne aj na ostatnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bude musieť ísť bokom. A to nemocnice ešte nevyriešili všetky doterajšie odkladané zákroky.

„Máme slobodný výber poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pacienti, ktorí nemajú COVID-19, tak môžu viac prúdiť do nemocníc, kde nebudú mať vyťažené COVID-19 oddelenia, a tak tam môžu vznikať dlhšie čakacie doby a horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ podotkol Zachar.

Fakultná nemocnica Nitra pred treťou vlnou zriadila štatút vedúceho krízového štábu. „V prípade zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie sme pripravení okamžite reprofilizovať lôžka, kyslíkové aj pripojené na umelú pľúcnu ventiláciu,“ vysvetlila hovorkyňa nemocnice Tatiana Kubinec.

Pri zhoršenej epidemiologickej situácii a pri zvýšenom nápore prichádzajúcich pacientov dokáže nemocnica okamžite reprofilizovať 105 lôžok, z toho štyri napojené na umelú pľúcnu ventiláciu. „Sme vybavení dostatočným množstvom ochranných osobných pracovných prostriedkov, ako aj dostatočným počtom lieku Bamlanivimab, Remdesivir a Bariticitinib,“ dodala.

Tretia vlna by však nemala ohrozovať zdravotníkov. Kým počas druhej vlny museli boli zdravotníci v hospodárskej pohotovosti a policajti nosili sestrám povolávacie listy, dnes sú v značnej miere zaočkovaní.

„Premennou, ktorá zohrá úlohu počas prípadnej ďalšej vlny, je, že 70 percent nášho personálu je proti COVID-19 zaočkovaných a nebude ho v nemocnici z dôvodu nakazenia toľko chýbať,“ uviedla Ružena Maťašeje, hovorkyňa Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Dodala, že verí, že sa prejavia účinky vakcinácie a počet závažných prípadov vyžadujúcich si ústavnú zdravotnú starostlivosť nebude taký vysoký.

© Autorské práva vyhradené

541 debata chyba
Viac na túto tému: #očkovanie #koronavírus