Šéf VšZP Strapko: Poisťovne by sa nemali predháňať v benefitoch

Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Richard Strapko pôsobil dvadsať rokov v korporátnom prostredí. Začínal v životnej poisťovni ING, pokračoval v Allianz a sedem rokov strávil v riadiacich pozíciách v poisťovni Aegon. Od 7. mája minulého roku vedie ako generálny riaditeľ štátnu zdravotnú poisťovňu. Tvrdí, že sa mu podarilo zastabilizovať odliv poistencov, no zmeny v štátnej firme idú pomaly a je to „ako otáčať loď“.

25.09.2021 19:15
Richard Strapko Foto: ,
Richard Strapko
debata (30)

Pri štátnej poisťovni sa často spomína technologický dlh. Čo to je?

Pôsobíme v oblasti služieb a poistenec si služby nemá pýtať, majú mu byť doručené. Dobrým príkladom je Covid pass. Pre poisťovňu by bolo najjednoduchším riešením, ak by si poň poistenec prišiel do pobočky, kde mu ho vytlačia. My však hľadáme riešenia, ktoré budú z 21. storočia. Začiatkom leta sa rodiny s deťmi a starými rodičmi chystali bezpečne cestovať. Potvrdenia bolo potrebné nastaviť tak, aby ich mali po ruke kdekoľvek v zahraničí. Preto sme preukazy ako prví na Slovensku vložili do našej mobilnej aplikácie. Tento druh proklientskeho myslenia meníme za pochodu aj v internom myslení zamestnancov, pretože my sme tu pre poistenca, nie poistenec kvôli nám.

Ale to skôr znie ako štandard.

Súhlasím. V zahraničí sa takmer nepoužívajú papiere. Aj výmenný lístok k lekárovi je digitálny. Na Slovensku dostane pacient od lekára výmenný lístok, sestrička ho vyprevadí na chodbu a on nevie, čo má robiť ďalej. Tak začne volať a zháňať špecialistu. Nemalo by to tak byť. Keď odchádza od svojho ošetrujúceho lekára, už vtedy má mať v aplikácii termín, kedy a kam ide na vyšetrenie. Našou snahou je byť proklientski, čo najviac uľahčiť poistencom manažovanie ich zdravia, zjednodušiť a urýchliť proces získania potrebnej zdravotnej starostlivosti. Preto neustále rozvíjame našu aplikáciu o ďalšie užitočné funkcionality. Už dnes v nej poistenci nájdu informáciu, kedy boli u lekára, koľko ich to stálo, kedy majú ísť na preventívku, aké lieky si majú vyzdvihnúť v lekárni, či existuje aj lacnejšia alternatíva ich lieku. To je to, po čom prahne poistenec.

Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je poistených veľa seniorov. Táto aplikácia asi ale nie je práve pre nich?

Tento argument často počúvam, ale realita je iná. V každej pobočke sme zaznamenali nárast návštev práve starších ľudí v momente, keď sme do aplikácie začali tlačiť užitočné funkcionality. V pobočkách im pomáhame aplikáciu aktivovať, orientovať sa v nej, vysvetľujeme im, čo sú notifikácie. Stali sa z nás tak trochu edukačné strediská. Síce to nie je naša primárna práca, ale niekto to spraviť musí. Ale z našich prieskumov vychádza, že správcom zdravia v rodine je žena vo veku 35 až 40 rokov. Ona rieši deti, manžela, svojich rodičov, svokrovcov. Vie, kto berie aké lieky, kedy má kto aký termín u lekára. Všetko spravuje a všetko dokáže sledovať cez aplikáciu.

Takže mobilnú aplikáciu považujete za isté víťazstvo?

Súkromné zdravotné poisťovne takto fungovali už predtým. Preto sú pochybnosti, či dokáže byť aj štátna spoločnosť natoľko konkurencieschopná alebo inovatívna. Riaditeľom som aktuálne sedemnásť mesiacov a veľa bude závisieť aj od výsledkov prepoisťovacej kampane. No myslím si, že za ten rok sme odviedli obrovský kus práce. Napríklad tvárovú biometriu pri vstupe do aplikácie, ktorú majú na Slovensku iba tri alebo štyri firmy a doteraz ani jedna zdravotná poisťovňa. A nám, ako štátnej firme, sa to podarilo zrealizovať za tri mesiace. Úspech firmy nezávisí od jej štatútu, či je súkromná alebo štátna. Závisí od ľudí, ktorí ju riadia a ktorí v nej pracujú, od ich nastavenia, či je to pre nich iba zdroj príjmu, alebo výzva rozvíjať ju. Teda vybudovať stabilnú a konkurencieschopnú spoločnosť, ktorá bude dlhodobo prosperovať a napĺňať potreby svojich poistencov, ale aj zamestnancov. A to tu v minulosti nebolo. Poisťovňa sa nesprávala proklientsky a komerčne. Keď som v máji minulého roka prišiel, okamžite sme začali pracovať na produkte Peňaženka zdravia, ktorý sme vyvinuli za tri mesiace. V súkromnej sfére by to bolo len ťažko možné.

Technologický dlh sa týka aj fungovania samotnej poisťovne?

Kľúčové sú aj systémové veci, ktoré musíme zmeniť a zjednodušiť vo vnútri firmy, aby sme následne mohli skvalitňovať aj servis pre poistencov. Do VšZP som prišiel z komerčnej sféry, zamestnanci sa vedeli pripojiť a pracovať na diaľku, mali sme jednotný systém pre zamestnancov, klientov, či call centrum. Poisťovňa má pred sebou v týchto oblastiach ešte dlhú cestu.

Čo hovoríte na model, že by fungovala len jedna zdravotná poisťovňa?

Problém nie je v tom, aký je to systém. Ani v tom, či sú zdravotné poisťovne súkromné alebo štátne. To je nepodstatné. Keď sa pozrieme do iných krajín, sú tam dobre fungujúce unitárne aj dobre fungujúce pluralitné systémy, no ich kvalita nezávisí od počtu poisťovní, ale od úrovne odbornosti nastavených pravidiel a ich realizácie v praxi. Dôležité je, či máme štandardné postupy pre liečbu pacienta na celom Slovensku, či pacienta so silným zápalom hrdla vyšetria rovnako na východe, v strede, alebo na západe Slovenska. A potom je tu ďalšia vec – ako môže človek, ktorý celý život platí poistné, sedieť v čakárni s niekým, kto neplatí nič. Najbizarnejšie je to, že ten, kto nezaplatil nič, sa do nemocnice často nechá doviezť sanitkou a ošetria ho ako prvého.

To sa však dostávame k tomu, že je potrebné „prekopať“ celý zdravotnícky systém. Zmení tento stav pripravovaná optimalizácia siete nemocníc?

Optimalizácia siete nemocníc je iba jedna časť problému. Najakútnejšia je reforma ambulantnej sféry. Doktorov v nej je málo. Chýbajú detskí lekári a je málo špecialistov aj všeobecných lekárov pre dospelých. Väčšina z nich je v dôchodkovom veku. Aj keď teraz mladých ľudí začnete viesť k tomu, aby išli študovať, aby sa začali pripravovať na zdravotnícke povolanie, tak prvé výsledky sa objavia o desať rokov. A to ešte neriešime zdravotné sestry, ktorých je ešte väčší nedostatok. Musíme pripraviť kompetencie tak, aby sme využili aj ostatné zdravotnícke povolania vhodným delegovaním kompetencií, aby sa lekár mohol venovať činnostiam, v ktorých je nenahraditeľný. Dôležité je, aby sa k lekárovi dostal ten, kto nevyrieši svoj zdravotný problém bez neho.

Ako by to malo teda vyzerať?

Ak sa začnú zmeny teraz, dostatok nových lekárov budeme mať až o niekoľko rokov. Skúsenosti zo zahraničia naznačujú, že počet zdravotníkov sa nedá vyriešiť len navýšením počtu študentov medicíny, preto treba mať niekoľko alternatív. Dovtedy sa musíme vyrovnať so stavom, ktorý tu aktuálne máme. Nastaviť pravidlá tak, aby ľudia nezneužívali dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A myslím si, že inak ako aspoň symbolickým spoplatnením návštevy u lekára sa nám to nepodarí. Opäť je tu otázka definovania nároku a rozsahu. Uvedomujem si, že ide o mimoriadne nepopulárne opatrenie, no obávam sa, že nie je iné riešenie na zníženie tzv. turizmu pacientov, ktorí chodia k lekárovi aj vtedy, keď si to ich zdravotný stav nevyžaduje.

Napríklad päť eur za návštevu?

Návšteva lekára jednoducho nemôže nahrádzať sociálnu intervenciu u starších osamelých občanov. Som zástancom myšlienky, že čo je zadarmo, to si nikto neváži. A keby som mal zaplatiť za nejakú službu čo i len euro, už si rozmyslím, či ju naozaj potrebujem. Mnohí pacienti chodia k lekárovi len preto, aby sa na nich pozrel a uistil ich, že ich ťažkosti nie sú nič vážne. Na jednej strane tomu rozumiem, ale lekári sú zahltení. Je to spoločný problém. Ak to chceme vyriešiť, tak musí nastať zmena, ako na strane doktorov, tak aj na strane pacientov. Už pri známej tzv. Zajacovej dvadsaťkorunáčke, čo je dnes 66 centov, klesli návštevy u lekárov o desať percent.

Mali by sa teda ambulancie personálne rozrastať?

Určite. Pri pediatroch sme už zaviedli inštitút druhej sestry. Môj názor je, že ambulancie by ešte mali mať administratívno-technický personál. Myslím si, že štandardný model jedna sestra a jeden lekár v budúcnosti bude v menšine, a do popredia sa bude dostávať model s viacerými zdravotníkmi pod jednou strechou a v tomto modeli si prácu nájdu aj nezdravotníci, najmä pre administratívne úkony. Táto prax bežne funguje v zahraničí.

Mali by si nezaočkovaní za zdravotnú starostlivosť spojenú s liečením COVID-19 platiť?

Za všetko len jeden fakt: vakcína stojí dvadsať eur a priemerná liečba takéhoto pacienta stojí vyše dvetisíc eur. Druhá vec je, že takýto pacient potom zaberá miesto a systém nerieši iné závažné ochorenia. Ak viem tomu preventívne predísť, tak očkovanie je jediná a jednoznačná cesta. Viem, že to je spoločenská a miestami aj politická téma, ktorá nás rozdelila. No čisto pragmaticky – ohrozenie a úmrtnosť, keď som zaočkovaný a keď nie som, sa nedá ani porovnať. Keď od toho dáme preč emócie a politiku, tak jednoznačne vyjde, že sa treba dať zaočkovať, pretože tak chránim seba a svojich blízkych, neohrozujem starých ľudí a rizikové skupiny. No a sekundárny cieľ je, že tým šetríme peniaze systému.

Sú zisky zdravotných poisťovní morálne?

Keď robíte rozpočet pre zdravotníctvo, vidíte, ako je celý sektor podfinancovaný. Dlhodobo je to tak. Prečo sa každý rok oddlžujú nemocnice, prečo sa každý rok rieši výška platby za poistenca štátu? Myslím si, že každý, kto podniká, by mal tvoriť nejaký zisk. Druhá vec je, že na zdravotné poistenie sa skladáme na princípe solidarity. Je jasne stanovené zákonom, koľko je prevádzkový rozpočet a koľko je rozpočet na zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že z prevádzkového rozpočtu si môže každá poisťovňa vytvoriť zisk, aký chce. Je to o jej efektivite a zručnosti. No keď niekto začne brať peniaze, ktoré sú určené na zdravotnú starostlivosť a z toho si začne vytvárať zisk, tak to je nemorálne. Ak vieme, že sektor je podfinancovaný, peniaze máme dať tam, kde chýbajú. Vytvárajme zisk, ale neberme peniaze zo zdravotnej starostlivosti.

Ako by sa mali poisťovne uchádzať o nových klientov?

Nemali by sa predháňať v benefitoch. Napríklad 120 eur na zuby je pekný bonus, ale koľko ľudí ho skutočne využije, koľkým ľuďom to skvalitní či dokonca zachráni život? Predbiehajme sa radšej v tom, či pacientom dokážeme zabezpečiť modernú magnetickú rezonanciu, špičkovú liečbu pre onkologických pacientov, inovatívne lieky. Dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čakacie doby, schopnosť postarať sa aj o tých najnákladnejších pacientov, z ktorých až 80 percent je práve vo VšZP, to sú podstatné veci. Musíme sa zamerať na systematické zmeny, ktoré pomôžu pacientom a doktorom. To je naša práca. Neustále sa kolegov pýtam: Povedzte mi, ako rýchlo je vyšetrený pacient s podozrením na onkologické ochorenie? To je najpodstatnejšie.

VšZP sa po minulom roku opäť ocitla v červených číslach. Musel ju dofinancovať štát. Ako je to teraz?

Výpadky na strane príjmov vplyvom COVID-19 dosiahli výšku viac ako sto miliónov eur. Len neplánované náklady na COVID-19 presiahli vlani 80 miliónov eur. Reálne nám celkovo vypadlo dvesto miliónov eur. Napriek tomu sme viacerými aktívnymi opatreniami tento výpadok zredukovali na polovicu. Keď sme tento rok robili rozpočet, tak som si obehol nemocnice a pýtal som sa, aké majú rozvojové aktivity. To znamená, či idú robiť nejaké nové oddelenie, či pridajú nejaké nové lôžka, či chcú získať nové CT. Záver bol taký, že len poisťovňa bude potrebovať tristo miliónov eur a celý sektor sedemsto miliónov eur. Rozpočet má byť vyrovnaný. Tento rok máme na COVID-19 na základe minulého roka naplánovaných 80 miliónov eur, ale už dnes predpokladám, že skončíme na 170 miliónoch eur. Dôvodom je očkovanie a testovanie. Prichádzajú neočakávané udalosti, ktoré sa ťažko plánujú. Minulý rok sme pre rok 2021 plánovali COVID-19 náklady len na testovanie, no tento rok sa vo veľkom očkuje, s čím sa vlani, pri plánovaní rozpočtu, nepočítalo.

Takže aj tento rok budete požadovať od štátu dofinancovanie?

Dofinancovaný by mal byť celý sektor. Minulý rok sa náš akcionár, ministerstvo zdravotníctva, rozhodlo ísť cestou kapitálového vstupu. Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie, aj vzhľadom na to, ako predchádzajúce roky ostatní akcionári zdravotných poisťovní pristupovali k zisku. To isté ministerstvo žiadalo aj od nich. Myslím si, že keď vyberiete niekoľko sto miliónov zo zdravotného poistenia, tak niekedy treba aj niečo vrátiť. Ako to bude fungovať tento rok, to neviem, to nie je moja kompetencia a ešte nás čaká veľa situácií, ktoré sa dnes dajú len ťažko predvídať.

Má zdravotná poisťovňa dosah na tzv. čakačky na niektoré zákroky či vyšetrenia? Dokážete ovplyvniť čas, za ktorý sa pacient dostane na zákrok?

Manažment pacienta máme v súčasnosti najlepší v sektore, preto pacienti zväčša prichádzajú k nám. Máme väčšinové postavenie na trhu, takže našich poistencov vieme veľmi slušne manažovať. Čakacie doby priebežne monitorujeme a v súčasnosti sa viac ako tri mesiace čaká na operácie bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu a aj to iba v Žilinskom kraji. Po prvej vlne pandémie sa predĺžili čakacie doby aj v niektorých ústavných zariadeniach v Prešovskom kraji. Ak ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, musí byť poskytnutá bez zbytočného odkladu.

Mohli ste zasiahnuť do pripravovanej reformy siete nemocníc?

Zapojili sme sa ako jedna z organizácií, dali sme pripomienky. Je veľmi dôležité, aby sa pripravovaná reforma pripravila práve na základe nich. Úspešná bude vtedy, keď sa dobre doladí s odbornými spoločnosťami. Teraz sa to deje.

No aj zo zdravotníckej reformy sa stáva politická téma.

Je to politická téma, no čo s tým spravíte? Slovensko je také, že každý má pocit, že sa môže vyjadrovať ku všetkému. Namiesto toho, aby sme podporili, rozvinuli riešenie niekoho iného, my ho radšej spochybníme.

Zostaňme pri politike. Nie je to tak dávno, čo v programoch niekoľkých strán bola stavba nemocnice v takmer každom okresnom meste. Aký je pohľad najväčšej zdravotnej poisťovne, ktorej kmeň tvoria seniori, na optimalizáciu siete nemocníc?

Naša úloha je poskytovať a zabezpečovať zdravotnú starostlivosť. Nie je to o vytváraní zisku. Musíme sa pozrieť na to, čo nám systémovo chýba. Slovensku chýbajú liečebne pre dlhodobo chorých, pričom máme veľmi veľa nemocníc. Pacienta vieme relatívne rýchlo dostať na lôžko. Len potom je otázne, koľko máme špecializovaných pracovísk a či naozaj každý okres potrebuje vysokošpeciali­zované zariadenia. Myslím si, že nie. Ak niekto bude robiť operácie mozgu či kolien každý deň, bude v tom špičkový. Nemôžu však robiť všetci všetko.

Sme v prepoisťovacom období. Pred dvoma rokmi od vás odišlo viac než 140-tisíc poistencov. Aké to bude teraz?

Myslím si, že sme na dobrej ceste. Berte to tak, že keď som prišiel minulý rok, tak sme mali stratu 40-tisíc poistencov. To sa vám dobre začína. Postavili sme produkt, posilnili sme mobilnú aplikáciu, získali sme 16-tisíc poistencov a podarilo sa nám zastabilizovať odchody z kmeňa. Značka začala komunikovať, ľudia nás začali vnímať, dokonca z prieskumov vyplýva, že veľmi dobre. Vidíme to aj na mobilnej aplikácii, ktorú má viac ako 400-tisíc ľudí, pričom pred rokom ju malo len 50-tisíc. Tento rok robíme všetko pre to, aby sa nám podarilo kmeň zastabilizovať a byť na čísle +1 poistenec. Dúfam, že sa to podarí, inak by som bol nerád.

Zdravotné poisťovne na Slovensku dosiahli vlani príjmy takmer päť a pol miliardy eur, všetky skončili v strate – ako je to možné? Kam miznú tie peniaze?

Systém je podhodnotený. Platba za poistenca štátu je jedna z najnižších v Európe. Myslím si, že šetriť sa dá aj na revíziách. Pred rokom sme ušetrili na revíziách zhruba 71 miliónov eur, a do augusta tohto roka ďalších viac ako 80 miliónov eur. Tak isto sa šetrenie podarilo v prevádzkovej činnosti, úspora dosiahla až desať miliónov. Keď chcete niečo robiť, musíte začať od seba. Nemôžem chodiť, rozprávať a ukazovať prstom. Poriadky si musím robiť najprv u seba a verte, robím to veľmi zodpovedne. Ľudia v zdravotných poisťovniach musia pochopiť, že tie peniaze nie sú ich. Peniaze sú pacientov, ktorí sa na to skladajú. Ak si niekto pomýli zmysel toho, prečo to robíme, nemá v mojom tíme čo robiť.

V akom stave bola firma, keď ste prišli?

Medzi zamestnancami boli lojálni ľudia, ktorí v poisťovni pracujú dvadsať, tridsať rokov a firmu milujú. Potom tam bola druhá skupina, ktorá poisťovňu využíva, či bola schopná priam zneužívať. Mojou úlohou je spraviť očistný proces, aby ľudia, ktorí tam chcú robiť a sú stotožnení s našou filozofiou, rozvoj firmy vnímajú doslova ako svoj osobný projekt, nezažívali to, čo zažívali za minulých vedení. To, že na dva, tri roky príde politické vedenie, dosadí si svojich nominantov, ktorí hľadia viac na osobné záujmy, ako na záujmy poisťovne. Robíme systémové zmeny, mnohí kolegovia sa so svojím predstavenstvom stretli osobne po prvýkrát teraz v lete, keď sme cestovali naprieč Slovenskom, a to vo firme pracujú dlhé roky. Zmenili sme organizačnú štruktúru, zaviedli sme kontrolu štyroch očí, máme komisie, ktoré riešia podvody, strážime naše dáta. Nastavujeme systém tak, že keď ma jedného dňa odvolajú, tak ten, čo príde po mne, môže nastúpiť do dobre rozbehnutého vlaku, ktorý konečne ide dobrým smerom, a môže systematicky pokračovať v práci. Dvadsať rokov som pracoval v korporátnom prostredí a verím, že aktuálna štruktúra je teraz nastavená dobre.

Je rozdiel medzi korporátom, veľkou firmou a štátnou firmou?

Obrovský. Prídete do spoločnosti, ktorá je jednou z najväčších firiem v krajine, čo sa týka objemu financií. Pracujeme s viac ako troma miliardami eur. Patrilo by sa, aby procesy boli nastavené tak, aby nič neunikalo. V korporáciách sú veci, cez ktoré vlak nejde. Sú tam hodnoty, základné princípy fungovania. Tu, žiaľ, veľakrát nič. Jedna vec je nastaviť veci procesne, druhá je otočiť loď internej kultúry.

Napríklad, že kradnúť sa nepatrí?

Napríklad, to je jedno zo základných pravidiel – a to nielen v práci. Niektoré situácie sú absolútne neprípustné. Predsa čo raz nie je moje, to mi nepatrí. Nie považovať to za svoje len preto, že som pri tom.

Kam chcete zdravotnú poisťovňu dostať?

Chcem ju dostať do takého stavu, že veci, ktoré som s mojím tímom spravil, respektíve ešte spravím, firmu zlepšia a bude sa dať pokračovať ďalej. Prvým krokom bolo zastabilizovať kmeň poistencov, čo sa nám, myslím, podarilo. Druhý krok budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nastavenie spoluprác, ktoré prinesú prospech im aj poistencom, ale až na tretí či štvrtý rok uvidíme to, čo tieto systematické zmeny prinesú. Keď budem mať šťastie a dostanem spolu s tímom priestor dokončiť začatú prácu, myslím si, že o tri roky túto firmu nikto nespozná.

30 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #VšZP