Vakcína verzus liečba. Ide o zdravie. Ale aj o peniaze

Na liečbu COVID-19 idú milióny, ale nemuseli by. Jedna vakcína stojí zhruba 20 eur. Pacient s ochorením COVID-19, ktorý sa dostane do nemocnice, stojí podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) zdravotnú poisťovňu 1 200 eur. Ak sa jeho stav zhorší a potrebuje napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, cena sa zdesaťnásobuje. Je to však naozaj tak?

, 03.11.2021 07:30
očkovanie, koronavírus, zdravotníctvo Foto: ,
Keby bolo viac zaočkovaných na Slovensku, tak by sme mali viac kapacít pre iné diagnózy, hovorí lekár Peter Visolajský.
293

Prepočet liečby pacienta s vírusom používa Heger ako motiváciu na očkovanie. Upozorňuje, že peniaze, ktoré idú na liečbu COVID-19, by sa mohli využiť na zmodernizovanie nemocníc. „Všetci, ktorí sa rozhodli nezaočkovať, spôsobujú škody firmám a spôsobujú tiež vyššie náklady na zdravotníctvo,“ povedal premiér už niekoľkokrát.

Primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici na Antolskej ulici v Petržalke Jakub Hložník podotkol, že ich nemocnicu stál jeden pacient dokonca až 75-tisíc eur. "Suma sa líši od pacienta k pacientovi. Šíria sa dezinformácie, že pacienti s ochorením COVID-19 sú lepšie uhrádzaní ako iní. Omyl a veľká nepravda. Výsledná suma závisí hlavne od náročnosti liečby, dĺžky pripojenia na umelej pľúcnej ventilácii a ďalších výkonov,“ dodal primár s tým, že očkovanie stojí zhruba dvadsať eur.

Eduard Heger Čítajte viac Heger k fiasku s očkovaním: Opoziční lídri vystrašili ľudí klamstvami

Priemerná cena hospitalizácie poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne s potvrdeným COVID-19, kde bola použitá umelá pľúcna ventilácia, je 11-tisíc eur. "V skupine diagnóz s potvrdeným COVID-19 uhradila štátna poisťovňa doteraz viac ako 31 miliónov eur, v stavoch po COVID-19 viac ako 54-tisíc eur a v prípadoch multisystémového zápalového syndrómu po COVID-19 viac ako 34-tisíc eur,“ vyčíslila pre Pravdu Eva Peterová, hovorkyňa štátnej zdravotnej poisťovne. Tvrdí, že pacientov, pri ktorých bolo podozrenie na infekciu, stáli poisťovňu počas pandémie takmer 41 miliónov eur.

„Výkon očkovania stojí zdravotnú poisťovňu 7,5 eura pri podaní vakcíny vo vakcinačnom centre, pri výjazdovej ambulancii hradí zdravotná poisťovňa desať eur za očkovanie,“ spresňuje Peterová. Za samotnú vakcínu zdravotná poisťovňa neplatí.

Ak sa porovnajú výdavky na liečbu a vakcináciu od začiatku roka, tak pacient s infekciou stojí zdravotnú poisťovňu trikrát viac. Len zdravotná poisťovňa Dôvera podľa hovorcu Mateja Štepianskeho minula na liečbu COVID-19 od začiatku roka zhruba 27 miliónov eur, pričom za rovnaký čas ju očkovanie stálo 8,8 milióna eur.

„Priemerné náklady na liečbu jedného pacienta sú 110 eur. Priemer výrazne ťahá dole vysoký počet ľudí, ktorí sa liečili doma aspirínom. Najvyššia suma, ktorú sme nemocnici zaplatili za liečbu, bola 60-tisíc eur,“ hovorí Beáta Dupaľová Ksenzsighová z poisťovne Union.

„Nie je to len o financiách. Ľudia, ktorí sú hospitalizovaní s COVID-19, by v nemocnici nemuseli ležať, keby boli zaočkovaní a neblokovali by zdravotnú starostlivosť ostatným,“ vysvetľuje lekár Fakultnej nemocnice Nitra a šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Doplnil, že kapacity nemocníc pre pacientov, ktorí nemajú COVID-19, sú oproti minulému roku vyťažené.

Nedostatkom kapacít však podľa infektológa Univerzitnej nemocnice Bratislava Petra Sabaku netrpia len tí, ktorí sa nedali zaočkovať, no aj tí, ktorí boli zodpovední a zaočkovať sa dali.

"Napríklad pacienti s infekciami centrálneho nervového systému, meningitídami alebo hnačkami či tropickými chorobami, ktorí by inak ležali na infekčnom oddelení, tiež niekde musia byť, a o to menej kapacít má potom nemocnica pre pacientov s infarktom či zlyhávaním srdca. Ak nie je anestéziológ, ktorý pacienta pred operáciou uspí a nie je voľné lôžko, na ktoré vás po operácii umiestnia, tak vás nemôžu operovať a čakacia doba na zákrok sa predlžuje,“ dodal s upozornením, že nejde len o operácie.

"Ak niekomu zlyhá srdce, alebo sa mu zhorší cukrovka a je vinou COVID-19 menej lôžok na oddeleniach, tak pacient bude musieť čakať, alebo ho budú musieť hospitalizovať kratšie, pričom nemusia všetky problémy odhaliť,“ vysvetľuje infektológ Sabaka.

Akékoľvek zvýšenie infekčných kapacít okresáva zdravotnú starostlivosť pre pacientov s inými diagnózami. Červené lôžka vzniknú len tak, že sa na ne premenia biele, teda tie, ktoré sú určené pre bežných pacientov. V žiadnej nemocnici neležia pacienti len na infekčnom oddelení. Sú na interných oddeleniach, na geriatriách či na pľúcnych oddeleniach. Zdravotnícky rozpočet vyčerpáva COVID-19.

„Keby bolo viac zaočkovaných na Slovensku, tak by sme mali viac kapacít pre iné diagnózy. Koľko síl stojí nemocnicu jeden COVID-19 pacient, to záleží na komplikáciách. Niektorí skončia len na infekčnom, niektorí skončia na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení. Tam sa však riešia tie najťažšie stavy, či sú to autonehody, poranenia nervovej sústavy či mozgu, no tiež tam pripravujú a uspávajú pacientov pred operáciou. Keď si vyblokujeme týchto ľudí, celá operatíva stojí,“ podčiarkol Visolajský.

Pacientov s COVID-19 podľa neho však čakajú aj rôzne komplikácie, ktoré sa môžu objaviť pri liečbe antibiotikami, pričom jednou z nich môže byť aj klostridiová hnačka.

"Táto infekcia je veľmi vážna a ťažko liečiteľná,“ dodal s tým, že takýto pacient blokuje ďalšie lôžka.

počasie, cintorín, dušičky, Čítajte viac Čierna začína prevládať, v najprísnejšom režime je už 24 okresov

Viac je neočkovaných

Generálny riaditeľ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice Ján Slávik varuje, že sto percent pacientov, ktorí skončili na umelej pľúcnej ventilácii, nebolo zaočkovaných. Nemocnica musela v utorok pristúpiť k tomu, že obmedzila plánovanú zdravotnú starostlivosť.

„Len za uplynulé sviatočné dni stúpol počet novoprijatých pacientov o 65. Desať pacientov je v kritickom stave, potrebujú napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, ďalších dvadsať je vo vážnom stave a potrebujú vysokoprietokový kyslík,“ spresnil, pričom takmer 80 percent všetkých pacientov, ktorých nemocnica v Košiciach prijala na hospitalizáciu od augusta, nie je očkovaných.

„Počty očkovaných covidových pacientov sa zvyšujú v dôsledku zhoršovania epidemiologickej situácie a celkového pribúdania pacientov,“ vysvetľuje generálny riaditeľ.

Aj preto bola nemocnica nútená pristúpiť k pozastaveniu plánovanej operatívy a hospitalizácie bežných pacientov. Návštevy len so súhlasom riaditeľa, prítomnosť otca pri pôrode je povolená, ak sa preukáže negatívnym PCR testom nie starším ako 72 hodín ako už bežnou záležitosťou.

Nie je očkovanie, nie je sloboda

"Žiaľ, ochorenie COVID-19 a delta variant nového koronavírusu spôsobujú vysoké počty nakazených a pri pomerne nízkej zaočkovanosti je potrebné držať najmä hospitalizáciu v nemocniciach pod kontrolou,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. To je aj jeden z dôvodov, prečo Konzílium odborníkov nemôže pristúpiť k tomu, aby mali zaočkovaní aj v čiernych či bordových okresoch viac slobody.

"Obmedzenie prevádzok je jediný spôsob, ako dokážeme znížiť mobilitu,“ vysvetľuje členka konzília Alena Koščálová a dopĺňa, že problém je aj pri vymáhaní OTP, pričom prevádzky toto nariadenie ignorujú.

Zodpovednosť za nespokojnosť občanov v čiernych okresoch, ktorí napriek svojej plnej zaočkovanosti nemôžu voľne využívať dostupnosť služieb, sčasti pripisuje rezort aj tým, ktorí sa doposiaľ nezaočkovali. "Každý okres má šancu zvýšiť počty zaočkovaných, a tým zmeniť situáciu v danom regióne na priaznivejšiu aj z pohľadu COVID automatu,“ dodala Eliášová.

Poslankyňa SaS a šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková podotkla, že práve v okresoch, kde je nízka zaočkovanosť, dochádza aj k útokom nielen voči očkovaniu samotnému, ale aj voči očkovacím tímom. "Čím je vyššia vzdelanosť, tým je vyššia vôľa sa zaočkovať,“ tvrdí Bittó Cigániková. Podľa nej je zrejmá spojitosť medzi vzdelaním a dôverou v odborné autority.

"Ľudia v regiónoch s najhoršou epidemiologickou situáciou bojujú sami proti sebe. V čiernych regiónoch sú výrazné obmedzenia a práve v nich bojujú proti očkovaniu. Sami svojím správaním zhoršujú situáciu ostatným spoluobčanom,“ spresnila Bittó Cigániková.

Napriek zlej epidemiologickej situácii v čiernych a bordových okresoch je za to, aby v nich mali zaočkovaní slobodnejšie opatrenia. Doplnila, že má obavu o to, kto bude kontrolovať Covid pasy pri vstupe do prevádzok, keď sa otvoria, no ako riešenie navrhuje dať podniku šancu preukázať, že pravidlá dodržiava.

"Až keby sa táto podmienka porušila, tak potom by mal mať prevádzkar zavreté. Aspoň jednu šancu by mohli mať. Chápem, že to je ťažké, no považujem to za lepšiu alternatívu ako nutnosť mať prevádzku úplne zavretú,“ uzavrela Bittó Cigániková.

"Pozrime sa do Portugalska, do Dánska či do Švédska, kde majú zaočkovanosť viac ako 75 percent a žijú bez obmedzení a nemocnice sú prázdne,“ pripomína infektológ Sabaka, podľa ktorého by to rovnako mohlo vyzerať aj na Slovensku, no žiaľ, miera zaočkovanosti u nás je tretia najnižšia spomedzi krajín Európskej únie.

© Autorské práva vyhradené

293 debata chyba
Viac na túto tému: #očkovanie #koronavírus
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy