Po novom však už lieky predpisuje len špecialista. Novelu zákona schválili poslanci vlani v decembri. „Kým odporúčanie vytváralo priestor pre všeobecného lekára sumarizovať, hodnotiť a vyvodzovať závery z viacerých vyšetrení špecialistov, tak novela mu túto možnosť neposkytuje,“ podotýka prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Pacienti sa preto boja, že budú musieť namiesto k obvodným chodiť pravidelne k špecialistom, aby im predpísali lieky. Čo ak však navštevujú viacerých doktorov? „To máme našu mamu, ktorá chodí len ťažko, nasilu vláčiť od kardiológa k urológovi, potom k internistovi? Teraz, keď máme seniorov chrániť, budeme neustále otvárať dvere nemocnice, aby sme išli k špecialistovi po predpis na lieky?“ pýta sa Zlatica z Pezinka.
Jeden z predkladateľov novely, bývalý minister zdravotníctva a dnes poslanec Marek Krajčí (OĽaNO) upozorňuje, že pacienti sa k svojim liekom dostanú aj bez návštevy ordinácie špecialistu. Platí totiž, že počas pandémie recept môže pacientovi predpísať ktokoľvek a počas mimoriadneho stavu sa pre neho nič nemení. Mimoriadny stav platí na Slovensku od 15. marca 2020. Platiť bude dovtedy, kým Svetová zdravotnícka organizácia nevyhlási pandémiu koronavírusu za skončenú.
Samotné ministerstvo zdravotníctva však má ambíciu zmeniť zmenu, ktorá platí od 1. januára. Tento týždeň naplánovalo k novele stretnutie tak s politikmi, ako aj so zástupcami zdravotníckych organizácií.
„Ak pacientovi niekto odmietne predpísať liek, dá sa to považovať za zanedbanie zdravotnej starostlivosti,“ pripomína Krajčí.
„Nemôžeme predsa robiť legislatívu, ktorej omyly napráva núdzový stav,“ pripomína bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (nez., Hlas). Vyzval ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO), aby v skrátenom legislatívnom konaní pripravil novelu, ktorá predpisovanie liekov vráti do pôvodného stavu. Prípadne umožní, aby lieky predpisoval tak špecialista, ako aj obvodný lekár. „Ak to do začiatku riadnej parlamentnej schôdze vo februári nespraví, pripravíme pozmeňujúci návrh k niektorému zo zdravotníckych zákonov, ktoré už sú v parlamente,“ dodal.
Rezort zdravotníctva však pripomína, že bežných pacientov by sa zmena nemala výrazne dotknúť. „Pacienti, ktorí lieky užívajú, sa k nim dostanú,“ upokojuje Adriana Šimková, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo.
Novela však môže v budúcnosti spôsobiť problémy napríklad pri prepúšťaní z nemocnice. „Zavádza totiž povinnosť, že prepúšťajúci lekár musí pacientovi predpísať lieky v súlade so špecializáciou. Pacient leží na internom oddelení s kardiologickým problémom. Zavolajú k pacientovi neurológa, ktorý mu indikuje lieky, potom mu indikuje lieky kardiológ a potom internista. No ak bude pacienta prepúšťať lekár bez špecializácie, ten mu nemôže predpísať nič,“ ilustruje lekárnik Sukeľ. Jediné riešenie vidí v tom, že lekár bez špecializácie by musel zháňať troch lekárov, aby napísali tri recepty.
„Všetky lieky, ktoré som ako špecialista indikoval, som aj predpísal. V tomto nevidím problém, no v odľahlých regiónoch, kde je nedostatok špecialistov a veľa pacientov, to môže viesť ku komplikáciám,“ priblížil nemocničný lekár a šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Podľa neho vo chvíli, keď sa skončí mimoriadny stav, bude musieť pacient blúdiť po ambulanciách špecialistov.
Až po vyšetrení
O problémoch však otvorene hovoria zariadenia domovov sociálnych služieb. Zatiaľ, počas pandemického obdobia, môžu lieky a zdravotnícke pomôcky predpisovať pacientom aj naďalej ich všeobecní lekári na základe odporúčaní špecialistov z minulého roku.
„Mnohí tak robia aj naďalej, aby sa pacienti vyhli zbytočným stresom. Problém však majú podľa domovov sociálnych služieb ich klienti, ku ktorým chodil obvodný lekár a lieky, ale aj zdravotnícke pomôcky, ako napríklad plienky, im predpísal,“ upozorňuje Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
„Počas trvania krízovej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia je oprávnený predpísať liek, zdravotnícku pomôcku alebo diabetickú potravinu ktorýkoľvek ošetrujúci lekár alebo sestra,“ pripomína Sukeľ. Upozorňuje však, že výsledná podoba zákona nezakladá povinnosť lekárov špecialistov predpísať liek v inej situácii ako po vyšetrení, čo podľa Sukeľa výrazne limituje možnosť dožadovať sa predpisu preskripčného záznamu telefonicky či mailom. Čiže pacient musí k špecialistovi zájsť, ten by ho mal vyšetriť a až potom predĺžiť užívanie lieku.
Klienti v domovoch sociálnych služieb sú zväčša imobilní a na vyšetrenia k špecialistom chodia zriedka. Teraz by však domovy sociálnych služieb museli zabezpečiť, aby pacientom predpísali lieky ich špecialisti, čo pri niekoľkých špecialistoch na jedného pacienta môže byť veľký problém. „Zdravotné pomôcky ako napríklad plienky by ešte vedeli zabezpečiť cez svojich dodávateľov. No neviem si predstaviť, ako budeme zháňať lieky od kardiológov, internistov či iných špecialistov,“ priblížila problémy Domu sociálnych služieb SENECIO v bratislavskej Devínskej Novej Vsi jeho riaditeľka Zuzana Horáčiková.
„Každý špecialista bude chcieť každého klienta vidieť, a tiež nepotrebujeme, aby nám v pandémii chodili klienti po vyšetreniach,“ ozrejmila. Centrum má zazmluvneného jedného všeobecného lekára, ktorý pacientov kontroluje raz za týždeň. „Operatívne sa vie vždy zastaviť, no teraz sa mení celá situácia. Keď klientom zoberú možnosť, aby im všeobecný lekár mohol predpísať lieky od odborníka, tak to bude vážny problém. Chceli odľahčiť všeobecných lekárov, ale neviem, či sa tým niečo vyrieši, keď my budeme musieť starých ľudí presúvať po ambulanciách,“ dodala riaditeľka Horáčiková. Niektoré domovy poskytujú vybavovanie služieb ako lieky či zdravotnícke pomôcky ako samozrejmosť.
„Je to síce nad rámec služieb. Nie sme predsa zdravotnícke, ale sociálne zariadenie. No stalo sa to bežnou praxou, že sme to za klientov riešili my. Po novom by sme to museli delegovať na rodinných príslušníkov, aby lieky zabezpečili,“ dodala.
Prepúšťanie pacientov
Viac nejasností zrejme bude v prípade prepúšťania pacientov z nemocníc, pretože lieky na 30 dní by im mal predpísať nemocničný lekár špecialista. „Pokiaľ ho tam nebudú mať, čo v prípade iných diagnóz, s ktorými bol pacient hospitalizovaný? Obávame sa, že pacienti po hospitalizácii, často polymorbídni, sa veľmi ťažko dostanú k svojej liečbe, pretože vieme, aké sú čakacie doby u špecialistov,“ upozorňuje Lévyová. Podľa Asociácie na ochranu práv pacientov sú čakačky pri istých špecializáciách niekde dlhšie ako pol roka.
„Predtým po prepustení z nemocnice navštívil svojho obvodného lekára, ktorý mu predpísal všetky lieky na jednom mieste. Problém je, že v nemocniciach nemajú všetkých lekárov zo všetkých špecializácií, ktorých lieky pacienti potrebujú,“ pripomína Raši.
Podotkol, že podľa platnej legislatívy v deň prepustenia z nemocnice nemôže lekár predpísať recept na ďalšiu liečbu, lebo oficiálne je pacient ešte v ten deň hospitalizovaný. Raši priznal, že hoci by pacienta z nemocnice mal prepúšťať špecialista, tak nemocnice tvrdia, že reálne sa to v mnohých nemocniciach nedeje a pacientov prepúšťa ten, kto je poruke. Dôvodom je nedostatok lekárov.
„Ale lekár bez špecializácie nemôže predpísať recept, ktorý môže predpísať iba špecialista,“ dodal Raši.
Podľa Visolajského pacientov z nemocničných oddelení prepúšťajú väčšinou neatestovaní lekári. „Ak má prepustiť niekoľko pacientov naraz, tak to nemá šancu zvládnuť,“ podotkol. „Niektorí pacienti majú množstvo liekov, pričom každý špecialista predpíše lieky zo svojho odboru. Funkcia všeobecného lekára bola v tom, aby tieto predpisy zladil. Táto kontrola odpadne a komplexný pohľad na pacienta sa stratí,“ upozorňuje Visolajský.
Všeobecní lekári však posielajú pacientov už teraz do ambulancií špecialistov a podľa Visolajského trpí len pacient. „Predĺži to už teraz dlhé čakačky u špecialistov a o to viac budú nedostupnejší,“ dodal.
Viazaný na predpis
Zmena, ktorú presadili poslanci Národnej rady za klub OĽaNO Eva Horváthová, Marek Šefčík a Marek Krajčí, je účinná od začiatku roka. Cieľom novely malo byť odbúranie vyťaženosti všeobecných lekárov. Dôvodom sú závery Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska, podľa ktorých delegovaná preskripcia (predpisovanie) tvorí až 55 percent celkovej preskripcie všeobecných lekárov. Jediným riešením v tejto veci bolo podľa poslancov jednoznačne „legislatívne vymedziť povinnosť preskripcie liekov indikujúcim lekárom“.
Odbúranie zodpovednosti však môže uškodiť postaveniu všeobecných lekárov. Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ upozorňuje, že úloha všeobecného lekára bola počas posledných 30 rokov v tom, že sumarizoval nálezy viacerých odborných lekárov a zameriaval sa na prípadné kontraindikácie či interakcie paralelne odporúčaných liekov.
„V zmysle novely zákona úloha všeobecného lekára vo vzťahu k špecializovanej zdravotnej starostlivosti takpovediac končí odoslaním pacienta k špecialistovi,“ dodal.
Zdôrazňuje, že podľa novely môže lieky predpisovať iba špecialista – ktorýkoľvek. „Nemusí ísť o lekára rovnakej špecializácie. V konečnom dôsledku môže kardiológ poveriť preskripciou, predpísaním lieku chirurga či lekára bez špecializácie,“ vysvetľuje.
Poverenie je pritom možné pre jedného pacienta maximálne v rozsahu dvoch mesiacov, trikrát ročne a pri liekoch s obsahom omamných a psychotropných látok maximálne dvanásť mesiacov bez prerušenia.
Hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo Adriana Šimková pripomína, že v prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa pacient k liekom dostane aj v ambulancii všeobecného lekára. No samotné lieky majú preskripčné obmedzenia pre určité špecializácie. Teda liek je viazaný na odborného lekára a pacient si poň musí chodiť k špecialistovi.
„Ak sa bavíme o pacientoch, ktorí sú po srdcovom infarkte alebo majú cievnu mozgovú príhodu, alebo majú iné vážne srdcové ochorenie, tak títo pacienti chodia na pravidelné kontroly k špecialistovi v troj- alebo šesťmesačných intervaloch,“ vysvetľuje Šimková. Pri každej kontrole pacient dostane nový recept.
Pripomína, že lekárom aj pacientom predpisovanie liekov z dlhodobého hľadiska uľahčuje eZdravie. „Pacienti, ktorým je predpísaný eRecept, nedostanú papierový recept, lekár pacientovi dokáže nastaviť opakovaný recept, teda nemusí kontaktovať nielen všeobecného lekára, ale ani špecialistu,“ spresnila Šimková. Dodala, že zdravotné poisťovne pracujú na tom, že pacientom bude v prípade opakovaného receptu chodiť upozornenie, aby navštívili lekáreň.
Argumentom proti novele bolo, že špecialista v systéme eZdravie nevidí všetky záznamy o zdravotnom stave pacienta, čo všeobecný lekár.
„Lekári špecialisti nemajú iné rozhranie eZdravia, ale majú iné legislatívou nastavené pravidlá pre prístup k zdravotným záznamom pacientov,“ vysvetľuje Alžbeta Sivá, hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií.
Krajčí v tom problém nevidí a dodáva, že pacient chodí na vyšetrenie s kartou a vie, aké lieky berie. Elektronický systém eZdravie na Slovensku podľa aktuálnych údajov používa zhruba 19-tisíc lekárov z celkového počtu viac ako 22-tisíc. Elektronické predpisovanie liekov však podľa aktuálnych údajov využíva zhruba 13-tisíc lekárov, pričom len za mesiac január vypísali viac ako tri milióny receptov.