Utajené pôrody sú už niekoľko rokov legálnou možnosťou, ako sa žena môže beztrestne vzdať dieťaťa z neželaného tehotenstva, a zároveň mu dať šancu na život. Pokiaľ si svoje rozhodnutie nerozmyslí v 6-týždňovej lehote. V trenčianskej pôrodnici sa koncom decembra narodili dve deti, ktoré hľadajú láskyplné objatie. V jednom prípade sa už má podľa našich informácií vybavovať adopcia.
„V prípade, že žena nechce alebo nemôže vychovávať dieťa, je utajený pôrod pre dieťa i rodičku tým najlepším riešením, pretože je pre oboch zdravotná starostlivosť zabezpečená v potrebnom rozsahu, samozrejme, s dodržaním ochrany a anonymity matky,“ spresňuje Martina Holecová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Z dôvodu ochrany osobných údajov sa viac k utajeným pôrodom vyjadriť nechcela.
Deti bez mena
Deti, ktoré prídu na svet v rámci utajeného pôrodu, sú nielen bez matkinho náručia, ale i bez mena. Oficiálne o ňom rozhoduje súd. Na svoje meno čakajú aj trenčianske bábätká. „Konajúci sudcovia o určení mena a priezviska ešte nerozhodli. Pojednávania v oboch veciach sú vytýčené na tento týždeň,“ prezradil v utorok Roman Tarabus, hovorca Krajského súdu v Trenčíne.
V priebehu uplynulých piatich rokov určil Okresný súd Trenčín meno a priezvisko piatim deťom z utajených pôrodov. „Vo všetkých prípadoch išlo o chlapcov. Boli to mená Daniel, Andrej, Ján, Dávid a Lukáš,“ spresnil Tarabus.
Zatiaľ čo sa za múrmi nemocnice rozhoduje o osude drobcov, v pôrodnici ležia živé uzlíčky. Zostávajú v nej však oveľa dlhšie ako bábätká, ktorých sa nikto nezriekol. „Do času, kým súd nerozhodne o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti inej fyzickej osobe alebo o umiestnení do Centra pre deti a rodiny, je dieťa v starostlivosti nemocnice, kde sa narodilo,“ priblížila Marianna Šebová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podľa psychologičky Denisy Ničíkovej z občianskeho združenia Návrat, ktoré sa venuje problematike opustených detí, to môže byť aj dva až tri týždne. „Väčšinou čakajú, kedy budú môcť odísť rovno do adoptívnej rodiny, aby neprechádzali dvomi rodinami. Napríklad ak by najskôr odišli do profesionálnej rodiny a o dva týždne do adoptívnej,“ vysvetľuje s tým, že záujem o bábätká je veľký.
Dominika pre bábätká
Hneď ako sa príslušný úrad práce dozvie o narodení dieťaťa, ktorého sa matka vzdala, musí ho v zmysle zákona zapísať do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť.
Zostať dva až tri týždne bez rodiča je pre novorodeniatko veľmi dlhý čas, čo má v budúcnosti vážne následky. Združenie Návrat preto v roku 2018 rozbehlo projekt s názvom Dominika pre Kukulíka. Jeho cieľom je nahradiť opusteným bábätkám chýbajúci dotyk mamy a zmierniť ich stres a pocit samoty. Zapojila sa doň aj trenčianska nemocnica, v ktorej aktuálne pôsobí päť špeciálnych terapeutiek – Dominík. Ich počet je postačujúci, ďalšie preto nehľadajú.
Hoci boli vyškolené pod záštitou združenia, prácu na nemocničnom oddelení si už organizujú samy. Ich tím však ostáva pod dohľadom Centra Návrat v Žiline, kde je Ničíková koordinátorkou. Centrum poskytuje svoje služby v Žilinskom aj Trenčianskom kraji. Dominiky prichádzajú za deťmi každý deň na určitý čas a venujú im svoju prítomnosť vrátane vzácneho fyzického kontaktu.
„Je dokázané, že deťom, ktorých sa niekto dotýka, sa mozog vyvíja inak ako deťom bez dotyku. Je to v podstate investícia do ich psychického zdravia,“ dodáva Ničíková. Takéto deti sa tiež vedia rýchlejšie upokojiť. Naznačujú to aj skúsenosti rodiny, ktorá si popri svojich biologických deťoch adoptovala ďalšie dve deti, pričom jedno z nich bolo „dominikované“.
Len číslo
Okrem fyzického kontaktu je dôležitá aj identita malého človiečika, hoci aj dočasná. Kým sa čaká na rozhodnutie súdu, Kukulíkovi vyberie meno zdravotnícky personál. „Na oddelení sa dohodnú, ako ho budú volať a volajú ho menom. Niektorí adoptívni rodičia mu ho nechajú, niekedy ho zmenia,“ približuje psychologička.
„Pri svojom rozhodnutí môže súd prihliadať na to, akým menom dieťa oslovujú napríklad v nemocnici alebo v Centre pre deti a rodiny alebo ako ho oslovujú budúci osvojitelia alebo ho plánujú oslovovať,“ potvrdzuje Šebová z ústredia práce.
Ničíková odhaduje, že v krajských nemocniciach sa môže v rámci utajených pôrodov rodiť približne osem detí ročne. „V Bratislave to bude väčší počet, lebo niektoré ženy odchádzajú tajne porodiť práve do hlavného mesta,“ podotýka. Hoci je to zriedkavé, už sa podľa nej stalo, že matka si svoje rozhodnutie vzdať sa dieťaťa rozmyslela alebo sa oň prihlásil niekto z príbuzných – napríklad teta alebo stará mama.
Utajený pôrod umožňuje slovenská legislatíva od roku 2005. Ústredie práce eviduje takýto údaj od roku 2009, keď sa týmto spôsobom narodilo 21 detí. Ak tehotná žena požiada o utajený pôrod, eviduje sa len pod číslom. Jej osobné údaje sú vedené oddelene od zdravotnej dokumentácie. Po šiestich týždňoch od narodenia dieťaťa sa zapečatená dokumentácia odosiela na ministerstvo zdravotníctva.