Korčok potvrdil úvahy v NATO o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko

V Severoatlantickej aliancii (NATO) uvažujú o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko. Potvrdil to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) po zahraničnom výbore v Národnej rade SR. Zdôraznil, že žiadne rozhodnutie urobené nebolo. O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po 1000 vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko.

27.01.2022 12:33 , aktualizované: 16:26
debata (618)
VIDEO: Korčok potvrdil úvahy v NATO o prípadnom vyslaní vojakov aj na Slovensko
Video

„To nie je požiadavka zo slovenskej strany, je to súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu,“ povedal minister. NATO sa má otázkou zaoberať v najbližších dňoch a týždňoch. "Takéto vojenské štruktúry sú v Pobaltí, Poľsku a sú tam v reakcii na to, čo sa dialo v roku 2014. Keďže sme si mysleli, že nedôjde k takejto eskalácii ako v roku 2014, tak prítomnosť štruktúr NATO sa nebudovala ďalej,“ uviedol.

Korčok na štvrtkovom neoficiálnom rokovaní zahraničného výboru informoval štyroch prítomných poslancov o dianí na Ukrajine a jej hranici, prebiehajúcich diplomatických rokovaniach. „Môj záver bol v tom, že situácia je naozaj napätá, ale riešiteľná. Musia byť však určite kroky k deeskalácii, musíme dostať zo stola reálnu hrozbu toho, že tu môže byť vykonaná vojenská akcia voči Ukrajine, toto je neakceptovateľné,“ zhodnotil. Zároveň vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila, kde stojí v potenciálnom konflikte.

Podpredseda parlamentu a člen Zahraničného výboru Národnej rady SR Milan Laurenčík (SaS) povedal, že na výbore ani stredajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady SR sa o úvahách o prípadnom vyslaní síl na územie SR nediskutovalo.

Prípadné vyslanie posíl aj na Slovensko je zatiaľ v rovine úvah. O vyslaní ďalších stoviek vojakov do východnej Európy uvažuje aj Spojené kráľovstvo – chce tak urobiť pred prípadnou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktoré zhromaždilo popri ukrajinskej hranici desaťtisíce svojich vojakov a zbrane. Takáto misia sa podľa britskej stanice pod záštitou NATO uskutoční, len ak s tým bude súhlasiť všetkých 30 členských štátov aliancie – dokonca aj v prípade, že dotknuté krajiny nenasadia vlastných vojakov.

Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu.

Rusko v poslednom období blízko hraníc s Ukrajinou zhromaždilo približne 100-tisíc svojich vojakov, čo Západ považuje za možnú prípravu na inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie. Rusko popiera, že plánuje Ukrajinu napadnúť.

Ministerstvo obrany: Návrh na posilnenie NATO na východnej hranici je len jednou z alternatív

Návrh na prípadné posilnenie spoločného pôsobenia ozbrojených síl členských krajín NATO v oblasti východnej hranice Aliancie je len jednou z možných alternatív vývoja situácie. Žiadne rozhodnutie o rozmiestnení zahraničných vojakov nebolo prijaté. V súvislosti s medializovanými diskusiami o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Dodala, že o akejkoľvek prítomnosti cudzích ozbrojených síl na území SR rozhodujú príslušné slovenské ústavné orgány.

„Cieľom vojenských expertov je spracovať čo najucelenejší zoznam možností, ktoré má NATO ako obranná aliancia k dispozícii v ďalšom priebehu zvyšujúceho sa napätia. NATO chce a musí byť pripravené na všetky možné scenáre vývoja vrátane tých najhorších, aj keď všetci si želáme upokojenie situácie. Presne tak má konať najsilnejšia obranná aliancia v histórii,“ uviedol rezort obrany.

Návrh na posilnenie pôsobenia NATO na východnej hranici Aliancie vychádza podľa MO SR zo skúseností, ktoré NATO získalo z pôsobenia v krajinách Pobaltia a v Poľsku v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu Ruskou federáciou a na ozbrojený konflikt prebiehajúci na ukrajinskom Donbase či v Luhansku.

„Na základe pripravovaných vojenských scenárov a odporúčaní bude následne prebiehať odborná a predovšetkým politická diskusia o tom, ktoré z navrhovaných opatrení sú primerané danej situácii a s ktorými opatreniami sa stotožnia všetky členské krajiny NATO,“ vysvetlila hovorkyňa.

Rezort pripomenul, že o akomkoľvek rozmiestnení cudzích ozbrojených síl na území SR nerozhodujú orgány NATO, ale príslušné ústavné orgány Slovenskej republiky. „Najvyšší ústavní činitelia, rovnako ako vláda SR, aj naďalej veľmi detailne a poctivo sledujú aktuálnu bezpečnostnú situáciu a vyhodnocujú opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zaistenie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky,“ uviedla Kovaľ Kakaščíková. Akékoľvek rozhodnutia budú v závislosti od ďalšieho vývoja bezpečnostnej situácie prijímať zodpovedné orgány SR.

618 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Ivan Korčok #vojna na Ukrajine