„Akýkoľvek konflikt v susednej krajine by mohol destabilizovať situáciu a mohlo by to mať priamy dosah aj na našu bezpečnosť. Je preto logické, že v takejto výnimočnej situácii NATO uvažuje o predbežnom rozmiestnení síl a prostriedkov do príslušných krajín. Je to štandardný plánovací proces. Politické vedenie aliancie, Severoatlantická rada, dalo zrejme súhlas vojenským autoritám na prípravu predbežného plánu. Veliteľské zložky aliancie potom konzultujú s vojenskými zložkami členských krajín, a hlavne so zložkami prijímajúcich krajín,“ priblížil Macko.
Takáto prítomnosť aliančných jednotiek na území ohrozenej krajiny má viacero motívov. „Cieľom takéhoto opatrenia by bolo demonštrovať jednak solidaritu a spoločný postup NATO a zároveň upokojiť krajiny, ktoré by sa mohli cítiť ohrozené nestabilitou alebo konfliktom v bezprostrednom susedstve. Zároveň je to aj signál iniciátorom konfliktu, že ak by chceli pokračovať alebo eskalovať situáciu, NATO je pripravené. Všetko sa robí preto, aby to nebolo eskalačné a pritom sme si celkom legitímne riešili naše bezpečnostné záujmy,“ vysvetlil generál vo výslužbe.
Záviselo by to od vyhodnotenia situácie, ale na Slovensko by podľa Macka prišli pravdepodobne nejaké pozemné jednotky a možno aj nejaké prieskumné letecké jednotky.
„Akonáhle prebehne spoločné vypracovanie takéhoto plánu a proces politického schvaľovania, následne by sa pristúpilo k upresňovaniu pokynov pre vojská. Nasadenie pohotovostných síl trvá niekoľko dní. Po vydaní príkazu nasleduje presun, integrácia personálu a techník a potom sú už vojaci pripravení na plnenie úloh. V prípade eskalácie situácie by Severoatlantická rada mohla rozhodnúť o vykonaní plánu, dala by rozkazy jednotkám a začal by sa celý ten proces presunu. Celej operácii vyššieho stupňa by pravdepodobne velil francúzsky zbor rýchleho nasadenia, ktorý bol na tento rok určený pre pozemné sily,“ dodal Macko.