91. deň: Rusi sú už na dostrel kľúčového Severodonecka

Boje medzi ruskými a ukrajinskými silami dosiahli už hranice kľúčového východoukrajinského mesta Severodoneck. "Sme svedkami najaktívnejšej fázy totálnej agresie, ktorú proti nám Rusko rozpútalo," povedal hovorca ukrajinského ministerstva obrany.

25.05.2022 06:00 , aktualizované: 23:30
vojna na Ukrajine, trosky, Boroďanka Foto: ,
Miestni obyvatelia odnášajú nábytok z obytného domu zničeného po ruskom bombardovaní v dedine Boroďanka počas 90. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v utorok 24. mája 2022.
debata (547)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 91. deň
  • Rusi sú už na dostrel kľúčového Severodonecka
  • Ruská armáda sa v Donecku pokúša obkľúčiť ukrajinské jednotky
  • V Záporoží Rusi útočili na výrobňu vojenských motorov
  • Dve rakety dopadli na Pokrovsk – 4 zranení civilisti
  • Ruskí poslanci zrušili hornú vekovú hranicu pre službu v armáde
  • Brusel navrhuje zhabať majetok ruských oligarchov zo sankčných zoznamov
  • Heger v Davose: Ak Ukrajina padne, Slovensko je ďalšie na rade
mier-ukrajine-2

VIDEO: Rusi nasadili do akcií na Ukrajine raketomety Grad.

Video

23:30 Ruský prezident Putin oznámil desaťpercentné zvýšenie minimálnej mzdy a penzií v nasledujúcich týždňoch. Priznal, že rok 2022 bude pre ruskú ekonomiku „náročný“.

Putin Čítajte viac Rusko zvýši minimálnu mzdu, dôchodky a žoldy, nariadil Putin

23:16 Ukrajinský prezident Zelenskyj by mal 15. júna prehovoriť k českým poslancom a senátorom. Po rokovaní so šéfom Senátu Milošom Vystrčilom to v stredu na Twitteri oznámila predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová, informujú Novinky.cz.

„Neoficiálne už máme potvrdené, že 15. 6. o 11.00 h by malo prebehnúť spoločné zasadnutie na vypočutie si prejavu Zelenského,“ uviedla šéfka dolnej komory českého parlamentu. Ukrajinský prezident pred zákonodarcami vystúpi prostredníctvom telemostu. Priebeh vystúpenia, ako aj to, či prehovorí ešte niekto ďalší, je podľa Vystrčila premetom rokovaní. (tasr)

22:51 Rusko zničilo alebo poškodilo najmenej 56 ukrajinských škôl takým spôsobom, ktorý naznačuje možný vojnový zločin. V stredu o tom informovala agentúra AP. Ukrajinská vláda uvádza, že Rusko ostreľovalo vyše 1000 škôl a z nich 95 zničilo. Tento počet pravdepodobne predstavuje len zlomok možných ruských vojnových zločinov spáchaných počas konfliktu a zoznam je denne aktualizovaný.

Situáciu nezávisle preverili AP a investigatívny dokumentárny program Frontline americkej verejnoprávnej organizácie PBS.

Učiteľka zemepisu Elena Kudriková ležala mŕtva na dlážke v škole vo východoukrajinskom meste Horlovka. Medzi troskami okolo nej boli rozhádzané knihy a papiere s krvavými škvrnami. V rohu bolo ďalšie telo bez života, ohnuté na kancelárskej stoličke, s otvorenou ranou na boku – patrilo zástupkyni riaditeľa Elene Ivanovovej. O niekoľko kilometrov ďalej v meste Ochtyrka v Sumskej oblasti zničila kazetová bomba predškolské zariadenie Sonečko a zabila dieťa. Pred vchodom ležali v kalužiach krvi dve ďalšie telá.

Napriek rozsiahlemu ničeniu a skaze vzdelávacej infraštruktúry odborníci na vojnové zločiny tvrdia, že dokázať zámerné útočenie ruských síl na jednotlivé školy je ťažké. (tasr)

21:40 Dvojicu Bielorusov, ktorí sú údajne členmi tzv. Vagnerovej skupiny, obvinili zo zabíjania civilistov neďaleko Kyjeva. Ide o prvých zahraničných žoldnierov, ktorí na Ukrajine čelia obvineniam z vojnových zločinov.

ruskí vojaci, Mariupol Čítajte viac Bojovníkov z Vagnerovej skupiny obvinili zo zabíjania civilistov na Ukrajine

21:04 Tohtoročnou laureátkou Ceny Václava Havla za ľudské práva sa stala ruská novinárka Marina Ovsiannikovová, ktorá v marci protestovala proti ruskému vpádu na Ukrajinu narušením živého vysielania ruskej štátnej televízie Prvý kanál. Ovsiannikovová si ocenenie prevzala na ceremónii, ktorá sa konala v stredu v nórskom hlavnom meste Oslo, informuje stanica Slobodná Európa (RFE/RL).

Toto ocenenie každoročne udeľuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) s cieľom uctiť si „význačné“ aktivity občianskej spoločnosti v oblasti ochrany ľudských práv.

Ovsiannikovová (43) vtrhla 14. marca do vysielacieho štúdia spravodajskej relácie Vremia na ruskom Prvom kanáli, pričom v ruke držala plagát s nápisom „Zastavte vojnu. Neverte propagande. Klamú vám“. Zakričala tiež: „Zastavte vojnu. Nie vojne.“

Hoci to vyvolalo vlnu podpory na celom svete, Kremeľ jej konanie odsúdil. Bola obvinená z „diskreditácie“ ozbrojených síl. Novinárka následne odišla do Nemecka a v apríli sa zamestnala ako nezávislá korešpondentka denníka Die Welt. Cena Václava Havla za ľudské práva je medzinárodné ocenenie za mimoriadny prínos jednotlivca alebo mimovládnej inštitúcie k ochrane ľudských práv. Ocenenie udeľujú každoročne od roku 2013 a jeho súčasťou je prémia 60 000 eur. (tasr)

20:28 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba obvinil Severoatlantickú alianciu z toho, že „nerobí doslova nič“ vo svetle ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.** Zároveň však vyzdvihol „revolučné“ rozhodnutie Európskej únie podporiť Kyjev. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„NATO je ako aliancia a ako inštitúcia úplne vedľajšia a nerobí doslova nič. Je mi ľúto, že to hovorím,“ vyhlásil Kuleba na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Zároveň však vyzdvihol Brusel za jeho „revolučné a prevratné rozhodnutia“, ktoré podľa Kulebu ani samotný Brusel neočakával, že príjme.

Kuleba tiež uviedol, že po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, verejnosť predpokladala, že Ukrajine na pomoc príde NATO a nie Európska únia. „Na začiatku vojny prevládala verejná mienka, že NATO je mocná sila a EÚ je schopná iba vyjadriť rôzne stupne znepokojenia. No vojna je vždy testom, ktorý strháva masky,“ pokračoval šéf ukrajinskej diplomacie.

Agentúra AFP však upozorňuje, že Kuleba svoje vyjadrenie objasnil a dodal, že niektorí spojenci NATO pomáhajú Ukrajine.

19:46 Nemenovaný proruský činiteľ v okupovanom ukrajinskom meste Mariupol v stredu uviedol, že v priebehu niekoľkých dní z tamojšieho prístavu vypláva prvá loď odvtedy, ako sa tohto mesta zmocnili ruskí vojaci. S odvolaním sa na správu ruskej tlačovej agentúry TASS o tom informoval denník The Guardian. Loď bude podľa slov zmieneného predstaviteľa prevážať 3000 ton kovov do ruského prístavného mesta Rostov nad Donom.

Ruské ministerstvo obrany predtým oznámilo, že z mariupolského prístavu a jeho okolia už odstránilo všetky míny a že prístav už „normálne funguje“. The Guardian upozorňuje, že tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.

Ruský generálplukovník Michail Mizincev, šéf Národného centra riadenia obrany (NCUO RF) spadajúceho pod generálny štáb ozbrojených síl Ruskej federácie, v stredu informoval, že sa chystá „humanitárny koridor“, ktorý povedie z Mariupola smerom k Čiernemu moru, pričom bude dlhý 185 a široký dva kilometre.

18:43 Mierový plán pre Ukrajinu, ktorý vypracovalo Taliansko, je odtrhnutý od reality, vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informovali agentúra Reuters a denník The Guardian.

„Nemôžete na jednej strane dodávať Ukrajine zbrane a na druhej strane predložiť plán pre mierové vyriešenie situácie,“ uviedla Zacharovová na tlačovej konferencii.

Taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio minulý týždeň načrtol obsah spomínaného mierového plánu a zároveň uviedol, že ho predložil generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov (OSN) Antóniovi Guterresovi počas návštevy New Yorku.

vojna na Ukrajine, tanky Čítajte viac 90. deň: Tri mesiace vojny. O mieri chce Zelenskyj rokovať len s Putinom

Mierový plán podľa Di Maia vyzýva na zastavenie paľby v oblastiach, kde sa bojuje, aby bolo možné evakuovať civilistov cez tzv. humanitárne koridory. Žiada tiež o vytvorenie podmienok potrebných na prímerie na celom území Ukrajiny, ktoré by viedlo k „dlhotrvajúcemu mieru“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Kremľu nebola táto iniciatíva ešte predložená, avšak dúfa, že sa k nemu čoskoro dostane prostredníctvom diplomatických kanálov.

„Ak si myslia, že Ruská federácia sa chopí akéhokoľvek plánu Západu, tak veľa nepochopili,“ dodala Zacharovová.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie okrem toho v stredu na tlačovej konferencii informovala, že Moskva pripravuje opatrenia zamerané proti anglickojazyčným médiám pôsobiacim v Rusku. Podľa Zacharovovej ide o reakciu na „nepriateľské kroky“, ktoré podnikli zahraničné vlády proti ruským médiám.

18:15 V ukrajinskom Mariupole zomrelo za tri mesiace vojny najmenej 22 000 obyvateľov, povedal stanici CNN poradca mariupoľského starostu Petr Andrjuščenko. Údaj podľa neho vychádza z komunikácie s úradníkmi na mieste, skutočný počet obetí ruskej agresie ale môže byť ešte vyšší. Sám Andrjuščenko z prístavného mesta na pobreží Azovského mora utiekol.

Uvedený údaj 22 000 obetí nemožno nezávisle overiť, pretože nezávislé médiá nemajú do mesta prístup a obyvatelia Mariupoľu obsadeného ruskými vojakmi sa boja komunikovať s médiami, podotkla CNN. Naposledy starosta Vadym Bojčenko v prvej polovici apríla povedal, že počet civilných obetí v Mariupole sa odhaduje na 21 000.

„Mariupoľ je teraz mestom duchov,“ povedal Andrjuščenko v rozhovore s novinárkou CNN. Mesto sa podľa jeho informácií v určitých ohľadoch prepadlo späť do stredoveku. „V meste je úplná tma. Jediné svetlá pochádzajú od ruských vojakov a hliadok. Všade je pach smrti a dymu,“ povedal.

Ľudia sa po Mariupole môžu pohybovať len so špeciálnou priepustkou a majú veľmi obmedzený kontakt s okolitým svetom; mobilné spojenie je obnovované postupne.

Pohreby sú teraz v meste podľa Andrjuščenka komplikované. Ruskí predstavitelia totiž požadujú, aby mŕtvi boli najprv dopravení do márnice a aby osoba, ktorá sa o telo prihlási, na kameru uviedla, že nebožtík zomrel rukou ukrajinských vojakov.

Mariupoľ bol niekoľko mesiacov dejiskom tvrdých bojov medzi ukrajinskými silami na jednej strane a ruskými vojakmi a proruskými separatistami na strane druhej. Poslednou baštou ukrajinského odporu boli oceliarne Azovstaľ. Minulý piatok ale veliteľ pluku Azov, ktorý sa podieľal na ich obrane, uviedol, že ukrajinské velenie dalo vojakom v Azovstale rozkaz boje ukončiť.

17:52 Rusko pozbieralo telá mŕtvych vojakov a vybavenie z potopeného krížnika Moskva. Referuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na predstaviteľa ukrajinských spravodajských služieb Vadyma Skibického.

zväčšiť Krížnik Moskva na archívnej snímke z decembra... Foto: TASR/AP, Russian Defense Ministry
krížnik moskva loď Krížnik Moskva na archívnej snímke z decembra 2015.

Ten tvrdí, že ruská operácia na krížniku Moskva, ktorý po potopení odtiahli do Sevastopoľa na Kryme, trvala najmenej dva týždne. „Zapojilo sa do toho päť až sedem lodí, ktoré odniesli telá, vzali všetko vybavenie a vyčistili krížnik,“ poznamenal Skibickyj.

Potopenie krížnika Moskva je jednou z doterajších významných udalostí vojny na Ukrajine. Loď sa potopila v polovici po výbuchu a požiari, ktorý podľa Kyjiva spôsobil ich zásah raketami. Rusko zase tvrdí, že na lodi vybuchla munícia.

17:44 Šéf Kremľa Vladimir Putin v sprievode ruského ministra obrany Sergeja Šojgua navštívil zranených vojakov po prvý raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

putin, vojaci Čítajte viac Putin až po troch mesiacoch vojny navštívil vojakov zranených na Ukrajine

17:20 Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szjjártó rýchlo reagoval na slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý počas panelovej diskusie na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose vo videopríhovore ostro kritizoval Maďarsko. Szijjártó na Facebooku zdôraznil, že Maďarsko bude aj naďalej pomáhať ukrajinským utečencom.

Šéf maďarskej diplomacie napísal, že ak to, čo Zelenskyj v Davose povedal, po ukrajinsky znamená: „Ďakujeme Maďarom, že prijali vyše 720 000 utečencov, že sa starajú o nich, že im dávajú prácu, ďakujeme im, že ponúkli liečenie 130 ukrajinských detí, že ponúkli nemocničné ošetrenie ranených ukrajinských vojakov, že sú pripravení poskytnúť štipendium 1 000 ukrajinským študentom, že sú pripravení obnoviť jednu ukrajinskú školu a škôlku, a ďakujeme im, že pomáhajú ubytovať vnútorných utečencov,“ tak odpoveď Maďarov je: „Rado sa stalo, pomôžeme aj nabudúce!“

Zelenskyj v stredu vyhlásil, že krajiny Západu nie sú jednotné, čo sa týka rozsahu podpory pre Ukrajinu. Konkrétne v tejto súvislosti spomenul Maďarsko. Ďalej uviedol, že je vďačný za podporu od amerického prezidenta Joea Bidena; nedostatočné odhodlanie k pomoci Ukrajine je však podľa vlastných slov evidentné v rámci Európy.

Ako konkrétny príklad menoval Maďarsko, ktoré nesúhlasí napríklad so zavedením embarga EÚ na ruskú ropu. „Maďarsko nemá jednotný postoj s ostatnými krajinami EÚ,“ povedal ukrajinský prezident.

16:54 Najvyšší predstaviteľ poľskej katolíckej cirkvi arcibiskup Stanislaw Gadecki vyhlásil, že jeho nedávna návšteva na miestach masového vraždenia na Ukrajine ho doviedla k záveru, že ľudia sa nepoučili z predchádzajúcich krvavých vojen, ale iba zlepšili svoje metódy zabíjania. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Arcibiskup Gadecki, predseda Konferencie biskupov Poľska, povedal, že keď sa minulý týždeň modlil nad hromadnými hrobmi nájdenými po stiahnutí ruských vojakov z ukrajinského mesta Buča, napadla mu „smutná myšlienka, že ľudská civilizácia nerobí v kľúčových záležitostiach žiadny skutočný pokrok“.

„Za posledné desaťročia sme už počuli toľko vyhlásení a zaprisahávaní, že takéto zločiny sa vzhľadom na súčasnú úroveň civilizácie už nemôžu stať, ale ukázalo sa, že vraždenie ľudí je teraz možné práve tak ako predtým,“ povedal Gadecki pre poľskú katolícku tlačovú agentúru KAI v rozhovore, zverejnenom tento týždeň.

„Nevidíme žiaden pokrok ľudskosti vo svete, iba technický pokrok, ktorý umožňuje vraždenie ľudí vo väčšom meradle,“ uviedol arcibiskup Gadecki.

16:33 Bieloruský premiér Roman Golovčenko potvrdil, že jeho krajina dodáva zbrane Rusku. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Golovčenko povedal, že po bieloruských zbraniach je dopyt nielen doma, ale aj v Rusku, pričom obe krajiny vytvorili spoločný systém, aby dokázali fungovať pod vplyvom západných sankcií, ktoré komplikujú predaj zbraní.

„Obmedzenia týkajúce sa dovozu sú veľmi veľké. Nie je žiadnym tajomstvom, že sme používali západné komponenty,“ povedal Golovčenko. Dodal, že Bielorusko nečelí sankciám prvý rok, a preto krajina posilnila väzby s ruskými výrobcami.

16:09 Boje medzi ruskými a ukrajinskými silami dosiahli už hranice kľúčového východoukrajinského mesta Severodoneck. V stredu to oznámil gubernátor Luhanskej oblasti, kde sa mesto nachádza, a situáciu označil za „veľmi ťažkú“. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry AFP.

„Ruskí vojaci postúpili dostatočne ďaleko na to, aby mohli na mesto páliť mínometnými granátmi,“ napísal gubernátor Serhij Hajdaj vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Dodal, že „včera už prebiehali boje na predmestiach“ Severodonecka.

15:44 Rusi pri dnešnom ostreľovaní Záporožia, ktoré si vyžiadalo jednu zabitú ženu a troch ranených, poškodili okrem 62 domov aj nákupné centrum či nemocnicu. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že strely zasiahli dielne podniku Motor Sič, kde sa vyrábajú motory pre vojenské letectvo.

Na sociálnych sieťach sa medzitým objavili zábery zničeného nákupného centra a nemocnice, ktoré podľa záporožskej radnice zasiahli ruské strely. „Takéto sú ony ‚vysoko presné zbrane‘,“ znel na sociálnych sieťach jeden z ironických komentárov na ruskú adresu.

Rusi tiež na Pokrovsk vypálili dve rakety, zranenia utrpeli štyria civilisti, ktorí boli prepravení do nemocnice, uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. „Rusi pokračujú v ostreľovaní miest vzdialených od frontu, aby zabili čo možno najviac ľudí a vyvolali paniku. Preto je teraz evakuácia jedinou správnou voľbou,“ vyzval gubernátor podľa agentúry Interfax-Ukrajina.

15:09 Vojna na Ukrajine by sa mohla podľa britského generála Richarda Barronsa v najbližších mesiacoch dostať do patovej situácie. Podľa jeho slov je však ťažko predpovedať, čo bude nasledovať potom. Bývalý veliteľ strategického velenia Spojeného kráľovstva povedal, že v bojoch ešte nenastala prestávka, pretože Rusi na východe Ukrajiny stále stabilne napredujú. Dodal však, že toto napredovanie by mohlo istým spôsobom kulminovať ešte počas jari alebo v lete, napríklad po prípadnom obsadení mesta Kramatorsk.

„Nevieme, či to bude koniec konfliktu,“ povedal Richard Barrons pre BBC. Naznačil, že by mohlo nastať prímerie, pričom by sa Ukrajina vzdala územia, čo by bolo pre mnohých „nespravodlivé“, alebo len pauza v bojových akciách, kým si obranné sily nevybudujú palebnú silu, aby „vážne uvažovali o získaní územia naspäť“.

14:40 Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým sa zjednodušuje proces získania ruského občianstva pre obyvateľov Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Podľa AFP je juhoukrajinská Chersonská oblasť v súčasnosti pod plnou kontrolou ruských okupačných jednotiek, zatiaľ čo susedná Záporožská oblasť je pod kontrolou Moskvy len čiastočne.

Ukrajinci, žijúci v spomínaných regiónoch majú podľa novej Putinovej vyhlášky právo požiadať o ruské občianstvo zjednodušeným postupom bez splnenia viacerých podmienok. Napríklad nemusia žiť päť rokov v Rusku.

Putinov dekrét podľa Reuters rozširuje systém dostupný už od roku 2019 pre obyvateľov proruských separatistických oblastí na východe Ukrajiny. Kyjev už vtedy ostro odsúdil zrýchlené vydávanie ruských pasov pre obyvateľov týchto samozvaných „ľudových republík“.

14:19 Obidve komory ruského parlamentu dnesschválili zákon na zrušenie horného vekového limitu pre profesionálnu službu v ruskej armáde.

ukrajina Čítajte viac Tečie Rusom do topánok? Poslanci zrušili vekové obmedzenie pre službu v armáde

**14:02 Predseda Európskej rady Charles Michel je presvedčený, že Európska únia (EÚ) dosiahne dohodu o embargu na ruskú ropu pred pondelkovým zasadnutím rady.

„Stále som presvedčený, že dokážeme vyriešiť túto tému pred Európskou radou,“ povedal Michel na spoločnej tlačovej konferencii v Štokholme so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou.

Maďarský premiér Viktor Orbán však embargo stále nepodporil.

Robert Habeck Čítajte viac Dohoda na embargu ruskej ropy už o niekoľko dní, tvrdia Nemci. Už len pár štátov sa podobá Maďarsku

Aj eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni dúfa, že členovia bloku prekonajú odpor Maďarska voči zákazu dovozu ruskej ropy a do konca týždňa nájdu dohodu. „Pracujeme na tom,“ povedal v rozhovore pre televíziu Bloomberg na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose.

„Zostáva len niekoľko štátov, ktoré majú problémy, predovšetkým Maďarsko,“ povedal nemecký minister hospodárstva Robert Habeck pre verejnoprávnu televíziu ZDF v pondelok (23. 5.) večer. „Myslím si, že v priebehu niekoľkých dní dosiahneme prelom,“ dodal s tým, že diskusie „pokračujú“ a embargo na ruskú ropu za jeho inváziu na Ukrajinu je podľa neho „na dosah“.

Brusel pôvodne navrhol, aby väčšina členských štátov zastavila dovoz ruskej ropy v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov a rafinovaných palív do konca roka.

Maďarsko však zatiaľ odmieta podporiť plán, ktorý predložila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

13:44 Konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej I. vyhlásil, že ruská pravoslávna cirkev „sklamala otcov pravoslávneho kresťanstva“, lebo neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu. Uviedol to v rozhovore pre grécku televíziu ERT, píše agentúra Reuters.

Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill je dlhoročným podporovateľom Kremľa. Svetová rada cirkví (WCC) Kirilla požiadala, aby „intervenoval a vyjednával“ a pomohol tak ukončiť vojnu na Ukrajine.

Bartolomej podľa vlastných slov od patriarchu Kirilla očakával, že sa postaví proti rozhodnutiu ruského prezidenta Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu. Domnieval sa tiež, že Kirill následne odstúpi zo svojej funkcie hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi.

„Nie je možné, aby cirkvi neodsúdili násilie a vojnu. Ruská cirkev nás sklamala, nechcel som, aby práve ona a brat Kirill boli výnimkou. Neviem, ako si to môže vo vlastnom svedomí ospravedlňovať,“ uviedol Bartolomej.

Patriarcha Bartolomej od Kirilla očakával, že „v tomto historickom momente obstojí, a ak to bude potrebné, zriekne sa svojej funkcie. Mal prísť za Putinom a povedať mu: Pán prezident, nesúhlasím s Vami, odstupujem“.

13:29 Európska komisia predstavila nové pravidlá, ktoré by ruským oligarchom sťažili vyhýbanie sa sankciám.

Leyenová Čítajte viac Brusel navrhuje zhabať majetok ruských oligarchov

13:15 Premiér Heger počas vystúpenia v Davose skritizoval členské štáty EÚ za to, že sú príliš závislé od ruských energií a vyzval lídrov, aby „prestali robiť kompromisy“.

heger Čítajte viac Heger: Ak Ukrajina padne, sme ďalší na rade. Kyjev musí vyhrať

12:50 Britský maloobchodný predajca Marks & Spencer oznámil, že v súvislosti s inváziou Moskvy na Ukrajinu „úplne odchádza“ z ruského trhu. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Marks & Spencer je podnik založený na hodnotách, preto sme v dôsledku invázie na Ukrajinu 3. marca 2022 zastavili dodávky do Ruska. Následne sme sa rozhodli úplne opustiť našu ruskú franšízu,“ uviedla spoločnosť vo výročnej správe zverejnenej v stredu. Náklady na odchod z Ruska a prerušenie podnikania na Ukrajine sú podľa nej vo výške 31 miliónov libier.

Marks & Spencer je ďalšia zo svetových spoločností, ktoré od začiatku invázie odišli z Ruska alebo v tejto krajine výrazne obmedzili svoje aktivity.

12:34 Rusko je pripravené utvoriť koridory pre ukrajinské lode s potravinami, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko. Má však dve podmienky.

Mariupoľ Čítajte viac Moskva pustí ukrajinské lode s potravinami na more. Má ale podmienky

11:55 Jednu zabitú ženu a troch ranených si vyžiadalo dnešné ostreľovanie Záporožia ruskými strelami s plochou dráhou letu. Poškodených je cez 60 domov, uviedol denník RBK-Ukrajina s odvolaním sa na miestne úrady. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že vysoko presné strely zasiahli dielne podniku Motor Sič, kde sa vyrábajú motory pre vojenské letectvo.

„Teraz vieme o jednej mŕtvej a troch ranených v dôsledku nepriateľského ostreľovania z dnešného rána. Predbežné informácie uvádzajú, že poškodených je 62 súkromných domov,“ citoval denník komuniké oblastnej správy. Úrady predtým uviedli, že zo štyroch ruských striel letiacich na Záporožie sa jednu podarilo zostreliť.

Straty medzi civilistami si ruské ostreľovanie vyžiadalo aj v Luhanskej oblasti, súčasti priemyselného regiónu Donbas, kde sa teraz zvádzajú najtvrdšie boje o mesto Severodoneck. Oblastný gubernátor Serhij Hajdaj uviedol, že ruská paľba na toto mesto počas uplynulých 24 hodín zabila šesť civilistov a ďalších osem zranila. Hajdaj podľa agentúry AP obvinil ruské jednotky, že úmyselne mieria na kryty, v ktorých sa schovávajú civilisti. Gubernátor podľa RBK-Ukrajina pripustil, že boje sa vedú už na okraji mesta a Rusi strieľajú z diel a raketometov Grad a Smerč.

„Situácia v Donbase je krajne komplikovaná. Prakticky všetky sily, ktoré ešte zostávali ruskej armáde, tam vrhli do útoku. Lyman, Popasna, Severodoneck, Slovjansk – tam okupanti chcú všetko zničiť,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nočnom prejave na sociálnych sieťach.

11:44 Policajný zbor SR zverejnil na sociálnych sieťach už 343 statusov upozorňujúcich na dezinformácie o vojne na Ukrajine. Zverejnili ich prevažne na profile Hoaxy a podvody – Polícia SR na sociálnej sieti Facebook.

Niekoľko statusov bolo publikovaných aj na hlavnom profile polície, v priemere to vychádza na 3,8 statusov denne o téme dezinformácií v súvislosti s vojnou.

11:35 Ukrajina sa snaží identifikovať mŕtvych ruských vojakov na základe tetovaní či vzoriek DNA a zhromažďuje ich v chladiarenskom vojenskom vagóne, keďže podľa nej môžu byť práve tieto mŕtve telá použité v rámci výmeny za ukrajinských vojnových zajatcov. Píše o tom agentúra Reuters.

Dobrovoľníkom a armáde sa na severovýchode Charkovskej oblasti podarilo zhromaždiť telá 60 ruských vojakov.

Podľa kapitána Antona Ivannikova z ukrajinských ozbrojených síl sa pri výmene vojnových zajatcov mŕtve telá niekedy používajú. Dodal, že mimoriadne cenné môžu byť najmä telá vyššie funkčne postavených vojenských dôstojníkov.

„Snažíme sa získať všetku dokumentáciu či kreditné karty. Hocičo, čo by nám mohlo pomôcť s identifikáciou tiel,“ objasnil Ivannikov. Podľa neho im tieto osobné veci môžu pomôcť v určení, aký vojaci či aké brigády sa v oblasti nachádzali a čo by mohlo byť užitočné pri budúcich výmenách zajatcov. Mŕtve telá budú následne prevezené do Kyjeva, kde sídli na to určený vyjednávací tím.

Podľa agentúry Reuters našli najmenej dve telá ruských vojakov v studni v dedine Mala Rohaň. Aspoň jeden z nich mal ruky zviazané za chrbtom, čo podľa Ivannikova naznačuje, že ho mohli potrestať ako dezertéra. Ďalšieho vojaka našli pochovaného v plytkom hrobe označenom nápisom „Tu je pochovaný ruský okupant“. Štvrté telo vojaka sa našlo v pivnici jedného z domov. Ivannikov uviedol, že zrejme ho jeho spolubojovníci nechali samého, a tak spáchal samovraždu zastrelením. Okolnosti smrti vojakov sa však nepodarilo nezávisle overiť.

Ruské ministerstvo obrany sa k strieľaniu ruských vojakov za dezertérstvo ani k výmene mŕtvych tiel za ukrajinských zajatcov zatiaľ nevyjadrilo.

11:05 Litva pošle na Ukrajinu 20 obrnených transportérov (OT) typu M113, ako aj vojenské nákladné autá a odmínovacie vozidlá. Uviedlo to vo vyhlásení litovské ministerstvo obrany, informovala agentúra Reuters.

„Koordinovaná pomoc od nás a (našich) spojencov je rozhodujúcim faktorom pre víťazstvo Ukrajiny,“ uviedol šéf litovského silového rezortu Arvydas Anušauskas.

Vilnius v tlačovej správe spresnil, že odoslané vozidlá budú mať celkovú hodnotu 15,5 milióna eur. Litva už predtým poskytla Ukrajine vojenskú podporu v hodnote zhruba 100 miliónov eur.

10:51 Hraničnými priechodmi prešlo v utorok na vstupe do Slovenskej republiky 2 451 osôb. Z toho bolo 636 mužov, 1 470 žien a 345 detí. O dočasné útočisko požiadalo 187 ľudí. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 2 924 osôb, informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 67 policajtov, 60 hasičov, 94 colníkov, 135 vojakov, 111 dobrovoľníkov, 230 zamestnancov okresných úradov, 43 príslušníkov zahraničných zložiek a 22 zamestnancov migračného úradu,“ uviedla Eliášová.

Vypravili zároveň osem autobusov, ktoré prepravili 181 osôb. Vlakmi previezli 28 ľudí. Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie SR 454 023 utečencov. Dočasné útočisko v SR získalo od marca 77 834 žiadateľov­. (tasr)

9:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že chce rokovať iba priamo so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, a nie cez prostredníkov. Ak Putin „pochopí realitu“, bude možné nájsť diplomatické východisko z konfliktu, dodal Zelenskyj podľa agentúry Reuters.

Ukrajinský prezident vo vystúpení pred účastníkmi Svetového ekonomického fóra podľa Reuters zdôraznil, že Ukrajina bude bojovať, kým nezíska späť územia obsadené Ruskom.

8:34 Ruská ofenzíva na Ukrajine sa zmenila. Moskva nemá dostatočné zásoby vysoko presných raketových zbraní, zintenzívnila preto využitie letectva na podporu pozemných jednotiek. V pravidelnej rannej správe o situácii na bojisku to dnes uviedol ukrajinský generálny štáb. Pokračujú ruské delostrelecké útoky na mesto Severodoneck na severe Luhanskej oblasti.

„Vzhľadom na nedostatočné zásoby vysoko presných raketových zbraní hľadá nepriateľ iné spôsoby, ako zničiť kritické a vojenské zariadenia na území Ukrajiny,“ uvádza ukrajinská armáda.

V oblasti Volyne a Polesia bieloruská armáda ďalej plní úlohy na posilnenie svojich síl na hraniciach s Ukrajinou. „Hrozba raketových a bombových útokov na civilnú a vojenskú infraštruktúru z územia Bieloruskej republiky pretrváva,“ varovalo velenie ukrajinskej armády.

7:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval, že Moskva sa snaží zničiť priemyselný región Donbas na východe Ukrajiny, kde aktuálne prebiehajú intenzívne boje. TASR tieto informácie prevzala z denníka The Guardian a agentúry AP.

Ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore zopakoval, že „situácia v Donbase je mimoriadne zložitá“ s tým, že všetka zostávajúca sila ruskej armády je teraz sústredená na tento región.

Skutočnosť, že Ukrajina dokáže už tri mesiace odolávať ruskej vojenskej agresii, je podľa jeho slov prekvapením a zdrojom inšpirácie pre celý svet.

6:24 Miliardár a podnikateľ George Soros v utorok povedal, že ruská invázia na Ukrajinu by mohla byť začiatkom tretej svetovej vojny. Najlepší spôsob, ako môže Západ udržať slobodnú civilizáciu, je porážka síl ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Soros (91) vojnu na Ukrajine opísal ako súčasť rozsiahlejšieho boja medzi otvorenými spoločnosťami a uzavretými spoločnosťami ako Čína a Rusko, ktoré sú na vzostupe.

„Invázia by mohla byť začiatkom tretej svetovej vojny a naša civilizácia ju nemusí prežiť,“ povedal Soros na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v švajčiarskom Davose.

6:00 Ruské sily v utorok obsadili mesto Svitlodarsk v Doneckej oblasti, uviedol podľa agentúry Unian šéf svitlodarskej vojenskej a civilnej správy Serhij Hoško. Ruská armáda sa spolu so separatistickými jednotkami sa pripravuje na nové pokusy o obkľúčenie ukrajinských vojsk pri Severodonecku a Lysyčansku a Rusi tiež posilňujú jednotky k obnove útoku v smere na Záporožie, uviedol ukrajinský generálny štáb. Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk upozornil, že ruská ofenzíva teraz vstúpila do svojej najaktívnejšej fá­zy.

Svitlodarsk leží približne 60 kilometrov juhozápadne od Severodonecka, ku ktorému sa upiera pozornosť ruskej armády, a pred vojnou mal asi 12 000 obyvateľov. Ruskí vojaci vyvesili na budove miestnej správy ruskú vlajku, chodili ozbrojení po uliciach a kontrolovali u ľudí doklady, spresnil šéf miestnej správy Hoško. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v rozhovore s novinárom pobočky Rádia Slobodná Európa/Rádia Svoboda povedal, že v obsadenom meste zostalo približne 10 000 civilistov.

Podľa štábu ukrajinskej armády nemožno vylúčiť, že sa Rusi pokúsia prekročiť rieku Severný Donec východne od Severodonecka a Lysyčanska. Na krytie tejto operácie nepriateľ sústredil raketomety a delostrelectvo. Tieto sily by predstavovali severnú časť predpokladaných „klieští“ na obkľúčenie ukrajinských jednotiek, píše server BBC News. V Severodonecku v utorok ruské vojská ostreľovali továreň na výrobu čpavku Azot. Pri tomto útoku zomreli štyria civilisti, uviedol na sociálnych sieťach gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Na juhu Rusi zlepšili svoju taktickú situáciu pri obci Vasylivka v Záporožskej oblasti, priznalo ukrajinské velenie. Vasylivka leží pri trase zásobovania ukrajinských síl v Severodonecku a Lysyčansku. Ide o južnú časť predpokladaných „klieští“, poznamenala BBC.

V rovnakej oblasti, južne od Severodonecka, Rusi podľa štábu útočia na dedinu Toškivka a Ustynivka. Súčasne sa nepriateľ chystá k novým pokusom o ofenzívu vedenú z Izjumu na juh, smerom k Slovjansku a Kramatorsku.

„Situácia na (východnom) fronte je veľmi zložitá, pretože teraz sa možno rozhoduje o osude krajiny,“ povedal podľa Unian hovorca ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. „Teraz sme svedkami najaktívnejšej fázy totálnej agresie, ktorú proti nám Rusko rozpútalo,“ povedal a doplnil, že Rusko sa pripravuje na dlhodobú vojnu.

Na zvýšenie intenzity ruských operácií v Donbase a snahu obkľúčiť Severodoneck, Lysyčansk a Rubižne aj britská vojenská vojenská rozviedka, podľa ktorej sú severné a južné osi ruských operácií oddelené približne 25 kilometrami územia, ovládaného Ukrajincami. Rozviedka poukázala na silný ukrajinský odpor, ale ruským jednotkám sa podarilo dosiahnuť miestne úspechy, a to aj vďaka delostrelectvu. Ovládnutie tejto oblasti by predstavovalo dobytie celej Luhanskej oblasti v rámci ruskej snahy ovládnuť celý Donbas. Ruský postup na západ by ale súčasne predĺžil ruské línie a pravdepodobne vyvolal problémy so zásobovaním.

© Autorské práva vyhradené

547 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine