Pre Slovensko je to o to zaujímavejšie, že práve ministerstvo obrany uvažuje o nákupe stredne veľkých dronov, medzi ktoré patrí práve aj tento model. Ministerstvo si vyberá medzi dronmi z Izraela, Francúzska, Anglicka, Turecka či zo Švajčiarska. Na veľtrhu v Soule minister Naď nákup dronov z Južnej Kórey nevylúčil, ak ponúkne požadované parametre a spoluprácu. Doteraz sa uvažovalo medzi nákupom 6 až 12 kusov.
„Konečný počet bezpilotných prostriedkov bude vyplývať najmä z vyhodnotenia operačného prostredia, a tiež z ekonomických možností rezortu obrany. V súčasnosti Ozbrojené sily Slovenskej republiky vykonávajú analýzy riešení integrácie bezpilotných prostriedkov, ktoré sú uplatnené v členských krajinách NATO, a zároveň aj dosahov zavedenia tejto novej spôsobilosti na zdrojové zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl,“ uviedlo pre Pravdu Ministerstvo obrany SR.
Tak ako dnes Slovensko, tak aj Švajčiarsko začalo roku 2014 uvažovať o nákupe dronov. O rok neskôr tento plán schválili a začal sa výber. Rozhodnutie padlo na celosvetovo najpoužívanejší dron Hermes 900. Pre špecifický reliéf a poveternostné podmienky zadávateľ požadoval zmeny v špecifikácii. Tou najzásadnejšou bola sila motora a zmena paliva, ktorým mal byť poháňaný. A tak izraelskí vývojári vytvorili „nový“ dron StarLiner. Ten má niekoľko prvenstiev. Tým najzásadnejším je, že dostal certifikáciu na prelet nad zaľudnenými oblasťami, čo mu otvára cestu do civilného využitia.
Pre jeho jedinečnosť už o ňom uvažujú severské krajiny, ako je Fínsko a Dánsko, a roku 2020 si ho mala objednať aj Kanada na hliadkovanie v arktických oblastiach, uvádza Jerusalem Post.
Švajčiarska armáda má mať šesť kusov takýchto dronov a umiestnené budú na základni v Emmene pri meste Luzern. Výber umiestnenia má historické pozadie, ale základňa sa strategicky nachádza aj v strede krajiny. Švajčiarom už dodali dva kusy a tento mesiac očakávajú tretí dron StarLiner.
Prezentácia sa začala na nenápadnej základni s malým hangárom a modernou drevenou budovou. V pozadí sa vypínali Alpy s legendárnym štítom Pilatus s výškou 2 128 metrov nad morom. Podľa legendy bolo na štít zakázané vystúpiť, keďže na vrchole mal spočinúť biblický Pilát Pontský.
Švajčiarska armáda prezentovala novo dodané izraelské drony Hermes 900 StarLiner na základni v Emmene.
K letisku križujeme civilnú cestu a pre lepší výhľad na pristávaciu plochu sme sa na prezentácii presunuli na strechu budovy letiska. Dron sme na ploche hľadali márne – bez povšimnutia lietal nad nami. Až keď nenápadná bodka zostúpila bližšie, začuli sme vrčanie motora s vrtuľou na zadnej časti dronu. Pri pristátí pôsobil impozantne a zároveň ľahko.
Počas prezentácie a preletu dronu sme sa od manažéra projektu ADS 15 Tobiasa Burcha dozvedeli zaujímavosti o nákupe a nasadení švajčiarskych dronov. StarLiner má rozpätie krídel 17 metrov a váži 1,6 tony. Má zvýšenú nosnosť, a to až 450 kg, s možnosťou nepretržitého letu do 36 hodín a maximálnou rýchlosťou 260 km za hodinu. Pre Švajčiarov je dôležitá aj výška, z akej môže dron pracovať, a to je zhruba 7600 merov nad morom.
Nemenej dôležitá je schopnosť prevádzky v akomkoľvek počasí pri teplotách od –54 C do +71 stupňov Celzia vo vetre do 111 km za hodinu a bočnom vetre 46 km za hodinu.
Životnosť sa predpokladá na 20 rokov služby. Momentálne prebieha rôzne testovanie zo záťažou a rôznorodými podmienkami. Dron pracuje zatiaľ cez deň, no neskôr bude pracovať aj v neriadenej prevádzke a bez sprevádzajúceho lietadla či v noci. Podľa informácií Pravdy sa môže cena švajčiarskej verzie od pôvodnej pohybovať o 10 až 15 percent vyššie.
Podplukovník Daniel Böhm, ktorý má na starosti školenia, novinárom predstavil 310-stranový manuál školenia. Ten je v krajine viacerých jazykov napísaný iba v angličtine. Postupne sa na drony bude zaškoľovať aj domobrana.
Čítajte viac Drony sú budúcnosť vojenstva. Slovensko chce aj bojové, ktoré budú likvidovať protivníka
Novinárov najviac zaujímalo, či dron je kúpený s výzbrojou. „Drony sme zaobstarali neozbrojené,“ prezradil Burch.
Izrael donedávna nepredával vyzbrojené drony a doteraz sa o tom ani nehovorí. Podľa informácií izraelských médií sa to sa však zmenilo. Aj predstavitelia švajčiarskej armády naznačili, že dron môže byť dodatočne vybavený zbrojnými systémami.
Pre armádu je však momentálne prioritou prieskum zo vzduchu, aby sa na základe výsledkov takýchto prieskumov mohli robiť rozhodnutia na zemi. „Vzhľadom na civilné schválenie vo vzdušnom priestore je možné systém vo Švajčiarsku použiť aj v čase mieru. Máme teda možnosť využívať systém v zmiešanom vzdušnom priestore a nemusíme odoberať vzdušný priestor civilnej doprave. Aby sme mohli byť aktívni v malom švajčiarskom vzdušnom priestore, nemusíme zriaďovať vylúčenú zónu,“ pochválil využiteľnosť izraelského dronu plukovník generálneho štábu Švajčiarskej konfederácie Walser Gion.
„Môžem dodať z pohľadu použitia, že v armáde rozlišujeme rôzne situácie. Bežne sa dron využíva predovšetkým na výcvikové účely v rámci vojenských cvičení. Vieme však lietať aj misie v prospech Spolkového úradu pre clá a ochranu hraníc či v rámci ochrany pohraničného územia,“ následne podplukovník Böhm doplnil využitie nielen pre armádu.
Nakoniec nám príslušník švajčiarskej Luftwaffe priamo na krídle dronu ukázal a vysvetlil unikátny systém odmrazovania. Patent funguje za pomoci motorčekov umiestnených v krídle, ktoré v prípade potreby začnú protichodne pôsobiť. Vďaka tomu nie je potrebné množstvo obsluhy na letisku a dron môže lietať aj v extrémnych mrazoch. (Podobný systém – vibrovanie – používa malé lietadlo od Hondy).
VIDEO: Podplukovník Böhm (v angličtine) vysvetľuje unikátny odmrazovací systém dronu StarLiner.
Zaobstarať drony sa v auguste rozhodli aj v susednej Českej republike, pričom vybrali konkurenta Hermesu. Vláda nerobila tender, ale len prieskum trhu. Výber padol na Heron 1 od Israeli Aerospace Industries, v ktorej má podiel Izraelský štát. Okamžite sa na výber zhrnula kritika: zazlievajú mu zastaranosť, žiadne oficiálne vyzbrojenie tiež neexistuje.
Médiami bol Heron 1 označený ako „bezpilotný deduško“. Jeho vývoj siaha do 90. rokov minulého storočia a momentálne ho niektoré krajiny vyradzujú z prevádzky. Aj v odbornej komunite vyvolalo oznámenie o zaobstaraní tohto zastaraného typu prekvapivé reakcie. Ako uviedol popredný odborník na vojenstvo Lukáš Visingr: „To je teda skutočne čudná voľba. Prečo nedostali šancu overenejšie bojové platformy, ako sú Reaper, Grey Eagle, Bayraktar, Hermes 900 alebo Eilat, nikto nevie,“ uviedol pre český idnes.cz.
Nákup dronov pre Slovenskú republiku. Za Ministerstvo obrany SR odpovedala hovorkyňa Martina Kovaľ Kakaščíková.
1. O aký druh dronov, resp. veľkosť máme záujem? Požadujeme dron s muníciou?
Na základe vývoja bezpečnostnej situácie a konfliktu na Ukrajine OS SR analyzujú možnosti rozvoja nových spôsobilostí, ktoré budú zamerané najmä na prieskumné a bojové bezpilotné prostriedky. Predpokladáme, že budúce bezpilotné prostriedky OS SR by mali umožniť najmä sledovanie, vyhľadávanie a elimináciu cieľov, ochranu vlastných jednotiek pred účinkami bezpilotných prostriedkov protivníka, mali by tiež podporovať prenos informácií alebo zabezpečovať bojovú podporu pozemným jednotkám.
2. Kedy sa plánuje nákup dronov?
Toto rozhodnutie je ovplyvnené mnohými faktormi – zmena bezpečnostnej situácie vo svete, rozpočtové možnosti a podobne. Až keď budeme mať jasne vyšpecifikované všetky detaily projektu vrátane rozpočtového krytia, budeme vedieť prijať rozhodnutie.
3. Sledujete nákup v susednej ČR? Neplánovali ste nákup dronov spoločne tak ako pri pásových vozidlách?
MO SR sleduje dianie týkajúce sa nákupov bezpilotných prostriedkov všetkých členských krajín NATO, no v súčasnej dobe neuvažujeme o akomkoľvek spoločnom nákupe.
4. Akým spôsobom sa bude obstarávať, bude ministerstvo robiť prieskum trhu? Má ministerstvo nejakých favoritov?
V súčasnosti prebiehajú rokovania so všetkými svetovými renomovanými výrobcami dronov v rámci prieskumu trhu. Nateraz ide o Izrael, Francúzsko, Anglicko, Turecko, Švajčiarsko. Obsahom rokovaní je predovšetkým získavanie informácií o technických parametroch jednotlivých systémov bez konkrétneho smerovania ku krajine alebo k výrobcovi. (Na veľtrhu v Soule minister Naď nevylúčil ani nákup z tejto ázijskej krajiny, ak ponúkne požadované parametre a spoluprácu, pozn. redakcie.)
5. Koľko jednotiek sa z dronov vytvorí a kde budú umiestnené? Koľko osôb bude potrebné zaškoliť na obsluhu či už na zemi, alebo priamo operátorov? A plánuje ministerstvo nákup dronov aj na civilné využitie?
Bezpilotné prostriedky budú principiálne pôsobiť v rámci vzdušných síl, budú však využívané na plnenie úloh v prospech celého spektra bojových jednotiek, jednotiek bojovej podpory, bojového zabezpečenia OS SR. Využitie však nájdu aj v domácom krízovom manažmente, napríklad pri riešení následkov povodní, záplav, snehových kalamít, rozsiahlych požiarov a ďalších krízových situácií, ktoré budú ohrozovať životy a majetok občanov SR.
Denník Pravda prinesie rozhovor s plukovníkom vo výslužbe izraelského letectva Omrim Knollerom o systéme Starliner.