Niekdajší spoluzakladateľ spoločnosti Penta Haščák bol v súvislosti s privatizáciou štátneho majetku po rokoch obvinený z viacerých trestných činov. Spis Gorila približuje, ako vtedajšia šéfka Fondu národného majetku (FNM) Anna Bubeníková získala za svoje služby pre Pentu 200 miliónov slovenských korún a ako ich spolu následne legalizovali.
Z aktuálneho obvinenia polície vyplývajú podozrenia o korupcii na Správe jadrovoenergetických zariadení. „Bude mať investičné plány rádovo v miliardách. Je tam priestor pre veľké provízie,“ píše sa v tejto súvislosti v spise Gorila.
„V stredu 23. novembra tohto roku vyšetrovateľka špecializovaného tímu Gorila začala trestné stíhanie a zároveň obvinila sedem osôb,“ informoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Spolu s Haščákom majú byť zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny obvinení aj exminister hospodárstva Jirko Malchárek a bývalá predsedníčka Výkonného výboru FNM za SDKÚ Anna Bubeníková. Členmi tejto údajne zločineckej skupiny mali byť aj dvaja členovia Výkonného výboru FNM z rokov 2005 a 2006 Jozef Jurica a Peter Huňor.
Všetci títo okrem Haščáka, ktorý nebol zamestnancom štátu, sa mali dopustiť aj pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku na Správe jadrovoenergetických zariadení GovCo, a.s.
Tej v tom čase predsedal Stanislav Reguli a jeho podpredsedom bol Vladimír Rigász. A napokon, Haščák mal tiež spolu s Malchárkom, Bubeníkovou a Juricom podľa polície spáchať aj obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Čítajte viac Podarí sa polícii pri Haščákovi a Gorile tentokrát vyhnúť hanbe? Milióny eur od štátu už raz žiadal
Spoločnosť Penta a Jaroslav Haščák aj naďalej všetky obvinenia odmietajú. „Uznesenie, ktoré malo ukázať, aké bude rozuzlenie kauzy začatej ešte dňa 9. januára 2012, v realite prinieslo dramaticky odlišný obrázok. Že ako nakoniec dopadne umelo predlžované konanie, v ktorom si orgány činné v trestnom konaní nechcú priznať fiasko doterajšieho postupu, keď sa jeho vedenia ujme osoba, ktorá si hroziace fiasko pomýli s vidinou úspechu,“ tvrdí Haščákov advokát Martin Škubla.
„Niekedy teda obvinenie inkriminuje toho, kto ho vznáša, a nie toho, voči komu smeruje. A niekedy obvinenie po 11 rokoch vyšetrovania nie je novým začiatkom kauzy, ale začiatkom jej konca, keďže konfrontácii s obhajobou a jej argumentami sa orgány činné v trestnom konaní jednoducho nemôžu vyhýbať donekonečna,“ dodáva Škubla.
Fiktívne transakcie
Hlavnou náplňou FNM bola privatizácia štátneho majetku. Medzi najväčšie privatizačné projekty v jeho réžii patril predaj Slovak Telekomu, Slovenského plynárenského priemyslu, Slovenských elektrární či Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Bubeníková mala podľa Gorily zarobiť na viacerých projektoch.
„Bolo zistené, že koncom roka 2006 zinkasovala Anna Bubeníková od predstaviteľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka cca 200 mil. Sk za služby, ktoré v prospech tejto finančnej skupiny počas svojho pôsobenia na FNM v rokoch 2002 – 2006 vykonala, išlo o súhrnnú odmenu za jej služby pri privatizácii,“ uvádza spis Gorila.
Čítajte viac Dostál: Ak by sme sa neospravedlnili Haščákovi, obrátil by sa na súd
Podľa spisu išlo o spoločnosti ako Slovenské elektrárne (poradcom talianskeho nadobúdateľa Enel bola Penta), Paroplynový cyklus (získala ho Penta), Slovenská plavba a prístavy (spoluzískala ju Penta), za služby pri príprave privatizácie prevádzkovej činnosti Podtatranskej vodárenskej spoločnosti a Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktoré získala Penta v spolupráci s francúzskou Veoliou. Následne mal Haščák pomáhať Bubeníkovej aj pri legalizácii týchto úplatkov.
„Výplatu uvedenej sumy zrealizoval Haščák prostredníctvom platby za tri analýzy slovenského realitného trhu a za bližšie neustanovenú výrobnú halu v Medzilaborciach od bližšie nezistenej britskej spoločnosti pod vplyvom Penty v prospech Bubeníkovej,“ uvádza sa v spise.
Čítajte aj Žilinka paragrafom 363 zastavil stíhanie Fica, Kaliňáka a spol. Zrušil aj celé vyšetrovanie
Fiktívnosť transakcie mala spočívať v tom, že tieto tri analýzy realitného trhu spracovali v skutočnosti pre interné potreby Penty piati pracovníci spoločnosti Penta, ktorí na nej robili zhruba jeden rok. Tiež výrobná hala v Medzilaborciach mala mať omnoho nižšiu reálnu hodnotu ako bolo v kúpno-predajnej zmluve deklarované (len cca 10 mil. Sk).
Transakcia bola uskutočnená prostredníctvom kúpy akcií spoločnosti Elementa pod vplyvom Bubeníkovej. Uvedená transakcia prebehla do januára 2007 a následne vstúpila spoločnosť Elementa do likvidácie.
Najlukratívnejšie GovCo – priestor pre veľké provízie
Ku trestným činom malo podľa polície prísť aj pri správe štánej akciovej spoločnosti GovCo. Založili ju Slovenské elektrárne ako svoju dcérsku firmu v júli 2005. V auguste 2006 bol zmenený jej obchodný názov na Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS).
Podľa spisu Gorila mal Haščák Malchárkovi 15. decembra 2005 vysvetľovať, že spoločnosť GovCo bude v budúcnosti po Slovenských elektrárňach najväčší biznis. Očakával totiž, že do budúcnosti zostanú v štátnom vlastníctve už iba tri zaujímavé čisto štátne podniky – osobná doprava ŽSR, SEPS a GovCo.
„Z nich bude GovCo jednoznačne najlukratívnejšie. GovCo bude mať investičné plány rádovo v miliardách, v niektorých rokoch to bude vychádzať aj na viac ako 10 mld. Sk. Je tam priestor pre veľké provízie,“ približuje spracovateľ analýzy Gorily. Haščák podľa spisu 5. mája 2006 dokonca hovoril, že v GovCo sa podľa odhadov „v najbližších 10 rokoch minie 70 –140 mld. Sk“.
Provízia na rozdelenie je 21,5 miliónov
Pre upevnenie svojej pozície chcel vraj Haščák rozšíriť predstavenstvo spoločnosti GovCo z troch na piatich členov. Predsedom predstavenstva sa mal stať podľa Haščákovho rozhodnutia Vladimír Rigász. „Haščák sa už dohodol s Rigászom a dúfa, že bude fungovať v prospech jeho záujmov,“ píše analytik SIS.
„Malchárek hovorí, že predsedom predstavenstva GovCo, a.s. má byť podľa dohody s Ivanom Miklošom „Reguli“. Haščák hovorí Malchárkovi, že to je jeho rezort a „Reguliho“ má odmietnuť. Malchárek hovorí, že s tým asi bude mať problém, pretože Miklošovi na tom veľmi záleží. Haščák teda navrhuje, že „Reguli“ bude predseda predstavenstva a Rigász bude generálny riaditeľ,“ približuje spis Gorila.
Tak sa napokon aj stalo, ale len čiastočne. Reguli sa stal predsedom predstavenstva len o niekoľko týždňov neskôr 24. januára 2006. Rigász sa ale generálnym riaditeľom nestal. Bol však zvolený za člena predstavenstva od 3. januára 2006 a od 22. februára 2006 bol ministerstvom hospodárstva určený do funkcie podpredsedu predstavenstva. Odtiaľ bol odvolaný 30. októbra 2006.
Podľa spisu Gorila ale v spoločnosti došlo aj k rozdeľovaniu provízií. Tie mali pochádzať z projektu na informačný systém za 170 mil. Sk. „Obchod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provízia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Haščák to pôvodne plánoval rozdeliť na tretiny (Világi, Malchárek, Grošaft) ale nestihol to oznámiť Világimu a Grošaftovi. Haščák sa pýta Malchárka či má dať všetko Malchárkovi, alebo ako prejav dobrej vôle dajú niečo aj Világimu a Grošaftovi. Malchárek sa pýta, či to nie je lacné gesto. Haščák reaguje, že teda všetko pôjde Malchárkovi,“ uzatvára túto tému analytik SIS v spise Gorila.
Penta vo svojej analýze spisu tvrdí, že Haščák GovCo nemohol riadiť, lebo firmu riadilo ministerstvo hospodárstva. Nemohol vraj ani rozdeľovať provízie za informačný systém, lebo žiadny obstarávaný nebol.
„Citácie Spisu Gorila týkajúce sa obstarávania informačného systému preto nie sú pravdivé. Naviac, neexistuje záujem a motív ktorý by mal mať Jaroslav Haščák resp. Penta na obstaraní akéhokoľvek informačného systému v GovCo, keďže Penta nebola ani akcionárom a ani nebola akokoľvek majetkovo prepojená s GovCo,“ uviedla Penta v analýze spisu.
Najznámejší obvinení v kauze Gorila
- Jaroslav Haščák, spoluzakladateľ finančnej skupiny Penta a jeden z najbohatších Slovákov. Penta okrem obchodovania s cennými papiermi hrá významnú úlohu aj na realitnom trhu a najmä v zdravotníctve. Vlastní sieť nemocníc, zdravotnú poisťovňu a sieť lekární. Vlani v lete svoj podiel v Pente previedol do takzvaného zvereneckého fondu.
- Jirko Malchárek, bývalý automobilový pretekár sa v roku 1998 stal poslancom Národnej rady. Od roku 2005 podpredseda vlády Mikuláša Dzurindu a exminister hospodárstva. Keď bol v roku 2005 vylúčený zo strany ANO, založil novú neúspešnú stranu Nádej. Venuje sa predaju automobilov.
- Anna Bubeníková, počas oboch vlád Mikuláša Dzurindu bola predsedníčkou Výkonného výboru Fondu národného majetku, kde sa vrátila aj za vlády Ivety Radičovej. Funkciu opustila až po zverejnení spisu Gorila v roku 2012. Neskôr mala pôsobiť v Grécku ako poradkyňa pri privatizácii. Údajne vlastní menší podiel v úspešnej developerskej skupine Corwin.