Kým prejavy dvoch ústredných postáv boli pomerne pokojné, občas prerušené výkrikmi poslanca OĽaNO Jozefa Pročka či poslancov Smeru, prejav lídra Sme rodina Borisa Kollára bol síce krátky, no o to ohnivejší.
Sulík začal nostalgicky a pripomenul si obrovský volebný úspech v parlamentných voľbách 2020. „Vo februári sme si mysleli, že bude dobre,“ povedal. „Smer prišiel o hlas a ľudia si zvolili protikorupčnú vládu,“ povedal s tým, že sa tešil spolu s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom. „Naše prvé povolebné stretnutie sa skončilo objatím,“ dodal, na čo sa všetci poslanci začali smiať a Matovič spoza Sulíka kýval, že to tak nebolo. „Bolo to tak,“ povedal.
Osem dôvodov SaS
Vo svojom prejave vymenoval osem hlavných dôvodov, prečo SaS žiada pád vlády. Medzi nimi boli chaos, absolútny dešpekt pred pravidlami, neschopnosť OĽaNO odfiltrovať Matovičove zlé nápady či na poslednú chvíľu schvaľované zákony. „Presne takto sa nesmie a nemá vládnuť,“ povedal.
Kritika smerovala aj k paragrafu 363, štátnemu rozpočtu, protiinflačnému balíčku či k obrovskému počtu zákonov schválených v zrýchlenom legislatívnom konaní. „Počet skrátených legislatívnych konaní, ktoré sme spolu s OĽaNO počas vlád Smeru kritizovali, je dnes štyrikrát väčší, 103 namiesto 28,“ pripomenul Sulík a dodal, že Matovič zneužíva funkciu ministra financií na osobnú pomstu.
Premiér Heger začal svoju reč v ešte dávnejšej minulosti. SaS opäť pripomenul október 2011 a pád vlády Ivety Radičovej. „Na tomto mieste sa udialo zlomové hlasovanie a práve tak, ako tu dnes sedíte, takisto tu sedel v opozičných laviciach Robert Fico a Peter Pellegrini a čakali na pád vlády Ivety Radičovej. Dnes čakajú na pád našej vlády, aby sa mohli vrátiť k moci,“ uviedol.
Prečítajte si osem hlavných dôvodov SaS, pre ktoré sa rozhodli vládu odvolať
- Táto vláda nie je schopná usporiadaného vládnutia. „Ono je to vláda Eduarda Hegera na papieri, ale v skutočnosti je to vláda Igora Matoviča a Borisa Kollára. Chaos, ktorý je posledné mesiace úplne zrejmý, všetci to vidíme, je obrovský,“ povedal.
- Koalícia a vláda nevedia zorganizovať samých seba. „Neefektívne rokovania, legendárne dvojhodinové tlačovky so zmätočnými závermi vedú k chaosu nielen v parlamente, ale aj v legislatíve,“ uviedol líder SaS.
- Nemohúcnosť hnutia OĽaNO odfiltrovať zlé a veľmi zlé nápady Igora Matoviča. „Predtým sme to robili my na vláde. Teraz sa to po našom odchode presunulo do parlamentu,“ povedal Sulík. Miesto slova odchod povedal najprv obchod, na čo sa ozval veľký potlesk z radov OĽaNO. „To bolo dobré Riško,“ kričal Pročko.
- Charakteristickou črtou lídrov súčasnej koalície Matoviča a Kollára, ale aj Eduarda Hegera je nechať veci vyhniť, opakovane odsunúť a potom na poslednú chvíľu a pod veľkým tlakom ich prijímať. „Presne takto sa nesmie a nemá vládnuť,“ povedal.
- Absolútny dešpekt pred pravidlami. „Koľkokrát sme kritizoval Smer v minulých obdobiach, že nerešpektujú pravidlá, ale dnes je to ďaleko horšie,“ kritizoval Sulík s tým, že je pravidelne porušovaný okrem iného aj rokovací poriadok či obchádzanie medzirezortného pripomienkového konania.
- Problémom je aj nadmerný počet skrátených legislatívnych konaní. „Počet skrátených legislatívych konaní, ktoré sme spolu s OĽaNO počas vlád Smeru kritizovali, je dnes štyrikrát väčší, 103 namiesto 28,“ znel ďalší dôvod.
- Neschopnosť kompromisu a neschopnosť hľadať najlepšie riešenia. „Pozrime sa, čo sa stalo s lekármi. Najprv nič, žiaden kompromis a potom to bolo o stovky miliónov drahšie.“
- Zneužívanie funkcie ministra financií na osobnú pomstu a osobné ťaženie.
Pokračoval vymenovaním káuz, ktoré sa udiali po nástupe Smeru k moci, ako masér Kostka, teta Anka či nákup CT prístroja. Liberálom pripomenul ich sľub z leta tohto roka, že nikdy túto vládu nepovalia, a požiadal ich, aby sa vrátili z kratšej cesty späť. „Vaše hlasy rozhodnú, my žiadnu dohodu s opozíciou nemáme. To, že ste dali svoje hlasy na návrh, okej. Ale až vaším hlasovaním prejdete na druhú stranu,“ komentoval premiér. Sulík Hegerovi poďakoval, že bol v prejave vecný. „Mohli sme ešte spolu veľa dosiahnuť,“ reagoval Sulík.
Ohnivý Kollár, ktorému všetko prejde
O niečo ohnivejšie, aj keď kratšie, sa vyjadril Boris Kollár. Komentoval v podstate každý bod, ktorý liberáli v návrhu spomenuli. Ako prvého sa chytil dôvodu, že vláda neodsúdila útok na LGBTI+ komunitu na Zámockej. Pri strane SaS tomu rozumie, pri Hlase nie. „Okrem toho, že sú sociálna a demokratická vláda, sú aj LGBTI+ strana, dobre vedieť,“ poznamenal.
Šéf Sme rodina kritizoval aj to, že liberáli vláde vyčítajú spájanie sa s extrémistickými stranami. „Vy sa opierate o ich hlasy. Vy v SaS. Vy sa opierate o hlasy Republiky a o hlasy ĽS NS. Pre mňa to nie sú fašisti, pre mňa sú to strany Republika a ĽS NS,“ kričal Kollár s tým, že je hrdý na to, že 200-eurová pomoc matkám prešla aj s pomocou nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu a jeho dvoch poslancov zo strany Život.
„Nehuč,“ okríkla ho Janka Bittó Cigániková. „Nechajte si to na faktickú poznámku. Rokovací poriadok neupravuje intenzitu prejavu,“ zdôraznil podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina).
Matovič sa v pozadí pri Kollárovom prejave usmieval. Nie je totiž ničím výnimočným, že Kollárovi všetko prejde, aj v prípade výrokov o extrémistických stranách alebo o Tarabovi. Už po rokovaní vlády minister financií Matovič reagoval, že ak vláda padne, Kollár je slobodný a môže vytvoriť vládu, s kým chce, čo je Sulíkova vina.
Ako to, že to Kollárovi prechádza? „Lebo je dostatočne drzý, Matovič príliš submisívny a volič mimoriadne prostoduchý. Táto kombinácia praje každému politikovi, nielen Kollárovi. V každom prípade Matovičovi sa to celé rozsypalo ako domček z karát. V normálnej civilizovanej krajine by už pásol ovce,“ skonštatoval pre Pravdu politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Podľa politológa Prešovskej univerzity Michala Cirnera je Kollár tak trochu „Jean Valjean slovenskej politiky“. „Preberá štafetu populizmu a konzervativizmu v slovenskej politike a tomu je ťažké odolať, teda nehlasovať za páčivé návrhy v prospech občanov. Stal sa ochrancom chudobných, ale chcel by chrániť aj korupčníkov a ďalších, ktorí ,zlyhali’ pri ekonomickej trestnej činnosti a podobne. Tak má za sebou nejakú podporu verejnosti aj oligarchie,“ uviedol pre Pravdu Cirner.
O čo vlastne SaS ide a chorý Borguľa
Otázne je, o čo, okrem vyloženia kariet na stôl, vlastne liberálom ide. Pri vytvorení novej, zrekonštruovanej vlády by potrebovali ďalšie tri strany, možnosť, že vládu opäť vytvorí Heger je nepravdepodobná a tiež nelogická v prípade, že ju odvolajú. V parlamente však aktuálne ani podľa poslanca Juraja Šeligu neexistuje žiadna sedemdesiatšestka, teda parlamentná väčšina, ktorá by mohla po páde vlády zostaviť novú vládu. Bez Smeru a Hlasu by ju nedokázal zostaviť nikto.
Predčasné voľby liberáli síce pripúšťajú, no Sulík aj v pléne povedal, že si stále stojí za tým, že nie sú automatickým vyústením pádu vlády. „Nová 76 je nezmysel. Je to to isté, ako ich ultimátum a naivná predstava, že OĽaNO bude fungovať bez Igora Matoviča. Podľa mňa SaS ide od začiatku o predčasné voľby. Zľakla sa svojich konkurentov, ktorí by mohli do volieb vyrásť,“ povedal Štefančík.
Čítajte viac O páde vlády rozhodne sedem poslancov. V hre sú štyri scenáre
Hlavným cieľom je podľa Cirnera dostať z vlády Matoviča, ktorého považujú za pôvod väčšiny problémov, ktoré vláda má. „To je asi ich základná úloha a ak by sa im to podarilo, sú schopní sa prispôsobiť vývoju a boli by ochotní možno akceptovať aj iné možnosti ako predčasné voľby, ak by vo vláde nebol Igor Matovič,“ uviedol s tým, že aj podľa neho liberáli preferujú predčasné voľby.
V rozprave vystúpil aj minister práce Milan Krajniak. Ak padne vláda, hrozí, že nebude vyplatená pomoc ľuďom v súvislosti s energetickou krízou, keďže sme tesne pred schválením rozpočtu. „Na pomoc musí existovať funkčná vláda, pretože vláda v demisii nemôže realizovať hospodársku a sociálnu politiku,“ pripomenul. „Ak padne akákoľvek vláda tesne pred schválením rozpočtu, namiesto darčekov ľudia dostanú finančnú slučku okolo krku,“ uviedol a opýtal sa SaS, prečo robí z ľudí rukojemníkov politiky a straníckych záujmov. „Načo sme schvaľovali pomoc ľuďom, keď ju nebude mať kto vyplatiť?“
Pokiaľ by padla vláda a neprešiel by rozpočet, nová vláda by prišla s rozpočtom neskôr a pomoc by sa podľa Krajniaka začala vyplácať až v marci. Minister si myslí, že kým bola vo vláde SaS, panoval chaos, odkedy je v parlamente, začal chaos v parlamente. „A teraz ho chcete preniesť na celé Slovensko,“ dodal.
Nová vláda zložená zo 76 poslancov alebo úradnícka vláda patria podľa Štefančíka aj Cirnera k najmenej pravdepodobným scenárom. Po úradníckej vláde neprahne ani prezidentka. Hegerova vláda stále visí na šnúrke niekoľkých poslancov. Rozhodujúce budú hlasy Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu, Filipa Kuffu a zrejme aj Martina Borguľu zo Sme rodina. Ten však v pléne chýbal pre chorobu a je otázne, či bude na hlasovaní. Ako sa nakoniec poslanci rozhodnú a či prevážia zákulisné dohody, uvidíme zrejme v utorok.
Poslanci ukončili rokovací deň o siedmej večer. Do diskusie sa prihlásilo 14 poslancov písomne, traja za poslanecký klub. Na rad sa zatiaľ nedostali, diskusii dominovali vyjadrenia ministrov. Pokračovať by v nej mali v piatok (9. 12.) ráno od 9.00 h.