Bláhová: V zdravotníctve je súkromný kapitál nenahraditeľný. Problémy robí deravý systém

Pri zdravotníctve sa často hovorí o problémoch s financovaním, kritizuje sa „deravý systém“. Môžu za to súkromníci v sektore?

Začnem tým najdôležitejším, a to je to, čo pozitívne sa nám na úrade minulý rok v podarilo. Ja nie som a nikdy som nebola členkou žiadnej politickej strany, dokonca som ani žiadnu z vládnych strán nevolila. V sektore zdravotníctva som nemala, nemám a ani mať nebudem žiadne biznisové záujmy. Chcem robiť zmeny v prospech verejnosti tak, aby z nich aspoň generácie mojich troch detí mali hmatateľný osoh.

V úrade ste už nejaký čas. Čo sa vám zatiaľ podarilo?

S novým vedením sa nám hneď prvý rok na úrade podarili dôležité veci, a to od presadenia vízie strážneho psa zdravotníctva cez vyriešenie problému výberových konaní a nekalých praktík súkromných organizátorov mŕtvych tiel, kde unikali milióny eur ročne, až po zaplátanie jednej z najväčších dier, ktorou bol neregulovaný zisk súkromných zdravotných poisťovní, kvôli ktorému mohli odtekať zo zdravotníctva obrovské sumy z našich zdravotných odvodov do daňových rajov. To, že časť peňazí končí na účtoch súkromných firiem, môže byť samo osebe v poriadku, aj efektívnou hybnou silou celého systému, ak sú ziskové marže primerané, citlivo sa plní verejný záujem, lekári pritom majú na zreteli Hippokratovu prísahu a súkromní akcionári im umožnia, aby ich prioritou bol pacient. Súkromný kapitál je v slovenskom zdravotníctve najmä v ambulantnom sektore podľa mňa nenahraditeľný.

Čo sú tie sumy, koľko peňazí odtieklo zo slovenského zdravotníctva?

Tak ako sme uviedli už v Správe o činnosti za rok 2021, takmer šesť miliárd eur povinných zdravotných odvodov slovenských občanov ročne už takmer 20 rokov púšťame do hrdzavého a deravého potrubia, ktorého stav je alarmujúci. To sú stovky miliónov ročne. V jej zhrnutí sme poukázali na potrebu zaplátania najväčších dier, a to jednak cez kľúčové legislatívne zmeny vrátane zastropovania zisku zdravotných poisťovní a posilnenia nezávislosti úradu, čo sa podarilo. Okrem toho sme poukázali na potrebu analýzy zákazu krížového vlastníctva, na zavedenie európskeho štandardu na kontrolu zdravotných poisťovní, na implementáciu DRG systému, odstránenia nerovnej distribúcie odmeňovania ambulantného sektora, ale aj na obmedzenie ďalších odkrytých nekalých praktík pri prepoisťovacej kampani. Niektoré z týchto zmien sa podarilo naštartovať, je to však takmer po 20 rokoch slabej inštitucionálnej funkčnosti beh na dlhšiu než ročnú trať.

Čítajte viac Systém je deravý. Zo zdravotníctva odtekajú milióny eur

O čo tam išlo?

Okrem iného umožnila transformáciu jestvujúcich zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, otvorila im cestu k vytváraniu neregulovaného zisku z verejného zdravotného poistenia a „zabudla“ zakázať krížové vlastníctvo, čo sú ďalšie zarážajúce unikáty, ktoré v EÚ nemajú svoje miesto. Úrad preto považuje najmä reguláciu zisku zdravotných poisťovní za historicky významný krok k umožneniu lepšieho využívania zdrojov zo zdravotného poistenia v prospech poistencov, ak sa bude pokračovať aj v ďalších naštartovaných zmenách, najmä v oblasti regulácie férovej distribúcie šiestich miliárd eur našich zdravotných odvodov. Tým, že štát nemá legislatívnu ani inštitucionálnu infraštruktúru pre cenovú reguláciu v zdravotníctve a vyjednávania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú ponechané na zmluvnú voľnosť, celý systém je vychýlený z rovnováhy. Kritizuje ho vo svojej správe za rok 2022 aj NKÚ.

Máte na zozname aj iné aktivity?

V pláne bolo, že úrad bude kontrolovať aj nastavenie systému DRG, ktorý mal byť nasadený ministerstvom zdravotníctva postupne od 1. január 2023, obávame sa však, že v dôsledku turbulentnej politickej situácie sa nasadenie ani kontrola nestihnú. Z pohľadu úradu však budem ako predsedníčka až do 29. apríl 2026 trvať na tom, aby sme ako strážny pes týchto finančných tokov dôsledne uplatňovali eskalačný mechanizmus: najprv vrčať formou upozornení, potom štekať cez pokuty a ak nepomôže ani jedno, ani druhé, aj hrýzť. Napríklad tak, že podáme trestné oznámenie.

Čítajte viac Kto môže za úmrtia cez pandémiu? Štát sa bráni proti kritickej štúdii platenej Pentou

Dá sa jednoznačne povedať, prečo je slovenské zdravotníctvo v takom stave, v akom je?

Tá príčinná súvislosť je komplexná, skúsim zjednodušene podať pohľad z dvoch strán. Na jednej strane treba zdôrazniť, že v zlom stave sú po vyčerpaní pandémiou zdravotnícke systémy v celej Európe, práve minulý týždeň k tomu urobil reportáž s názvom Prečo sú služby v oblasti zdravotníctva v chaose všade renomovaný týždenník The Economist. Táto štúdia v princípe objasňuje, že ani najbohatšie krajiny sveta sa nevyhli vyčerpaniu, frustrácii a nedostatku zdravotníkov, že pacienti sa nevedia dostať načas k liečbe, a to aj keď je v systéme dostatok peňazí.

Nie sme teda žiaden unikát?

Na druhej strane treba priznať, že pod stav dnešného zdravotníctva sa podpísal najmä fakt, že nezažilo väčšiu reformu od roku 2004, čo je politický problém, a že u nás je štát obzvlášť slabý manažér. Systém, v ktorom neboli financie dostatočne regulované, investície do štátnych nemocníc chýbajú už viac ako 20 rokov, nemôže fungovať tak, aby uspokojoval potreby občanov a lekárov v 21. storočí. Preto je veľmi dôležité, nielen aby sa plánom obnovy naštartovaná investičná reforma nemocníc dokončila, ale aby nová vláda bola schopná po viac ako 20 rokoch schváliť dobre pripravenú štruktúrovanú zdravotnícku reformu.

Prečo nemocnice stále vytvárajú dlh?

Tých dôvodov je viac, ten hlavný sú nedostatočne stanovené diagnostické postupy a ich netransparentné oceňovanie, teda chýbajúci transparentný DRG systém, a bez holdingovej štruktúry i riadneho kontrolingového účtovníctva nepremyslene riadené štátne nemocnice. S tým súvisia najmä v štátnych nemocniciach absentujúce motivačné činitele, ktoré nenútia nemocnice vyliečiť pacienta čo najefektívnejšie a v krátkom čase. A, samozrejme, dlhodobo kontroverzne a centrálne dosadzovaný manažment nemocníc, zväčša na krátky čas a v prostredí, ktoré sa často mení.

Akú úlohu v tom hrajú poisťovne?

Zdravotné poisťovne uhrádzajú nemocniciam fixné platby na základe sadzieb a konvergencií z veľkej časti vychádzajúce z historicky neprehľadného systému, ktorý javí prvky lobingu a tzv. zmluvnej voľnosti. A to všetko bez ohľadu na skutočnú výšku nákladov nemocníc, investičné náklady napríklad dodnes nie sú v týchto sadzbách zahrnuté. V dôsledku toho existuje skupina nemocníc doslova pred kolapsom. Ide najmä o nemocnice univerzitné, fakultné, kde je akcionárom štát. Platby zo zdravotných poisťovní im nepokrývajú náklady na mzdy zamestnancov a spotrebu liekov a materiálu. Úhrady od zdravotných poisťovní priemerne dosahujú 78 percent celkových nákladov nemocníc. V prípade štátnych nemocníc je priemerný podiel úhrady od zdravotných poisťovní na celkových nákladoch 71 percent, pri súkromných je to však až 92 percent.

Čo s tým môžu nemocnice, ich vedenie, robiť?

Riaditelia nemocníc sú pod ťarchou tejto situácie často odkázaní na náročné vyjednávania s poisťovňami, na ktorých sa snažia vyrokovať navýšenie odmeňovania aspoň o valorizáciu miezd, infláciu či nárast cien energií, nehovoriac o prostriedkoch na rekonštrukciu a modernizáciu desaťročia starých nemocníc, plán obnovy zatiaľ ráta len s dvomi novými štátnymi nemocnicami. Prednedávnom na túto problematiku upozornilo aj Útvar hodnoty za peniaze, analytický útvar ministerstva financií. Ak by všetky zdravotné poisťovne platili nemocniciam za také isté výkony rovnako, Všeobecná zdravotná poisťovňa by ušetrila 84 miliónov eur ročne a súkromné poisťovne by minuli o 84 miliónov eur viac. Systémovým riešením vyššie uvedenej situácie je čo najrýchlejšie zavedenie spravodlivej cenotvorby – to znamená spustenie DRG úhradového mechanizmu a jeho efektívna kontrola úradom. Na medziobdobie do spustenia DRG úhradového mechanizmu je potrebné zaviesť prechodný úhradový mechanizmus, ktorý nemocniciam zabezpečí príjmy aspoň na hranici ich ekonomicky oprávnených nákladov.

Šéf lekárskych odborárov Peter Visolasjký tvrdí, že za desať rokov cez jednu poisťovňu odtieklo 900 miliónov eur. Hovorí pritom o Pente. Súhlasíte?

Fakty zo zverejnených účtovných závierok a zhrnutie v našej analýze zverejnenej ešte v roku 2021 sú jasné. Opomenutie obmedzenia zisku umožnilo zdravotnej poisťovne Dôvera vykázať z verejného zdravotného poistenia v rokoch 2010 až 2020 zisk po zdanení v celkovej výške takmer 700 miliónov eur a v rokoch 2011 až 2015 z neho vyplatiť mimoriadnu dividendu približne 200 miliónov eur aj cyperskej schránke Prefto Holding Limited, s ktorou je spájaný už spomínaný oligarcha Juraj Široký. Suma 900 miliónov eur len na spresnenie predstavuje hrubý zisk.

Akú rentabilitu si myslíte, že by mali dosahovať zdravotné poisťovne, vyššiu alebo nižšiu ako má bankový sektor?

Zvyčajná rentabilita vo finančnom sektore bola pritom v tomto období od 5 do 10 percent ročne. Nerada moralizujem, uvediem len jednu peknú ilustráciu zo stredoveku, minulý týždeň som dočítala výbornú autobiografickú knihu Najbohatší muž všetkých čias od Grega Steinmetza, o Jakobovi Fuggerovi, ktorý žil v 15. a 16. storočí. Čo sa nezvykne uvádzať v článkoch o ňom je, že počas svojej úspešnej kariéry ako skvelý bankár a priekopník podvojného účtovníctva vytvoril konglomerát, preto ešte za svojho života vyvolal diskusie o potrebe nových pravidiel pre monopoly a bol označovaný za úžerníka. Pritom rentabilita, aká sa mu pri jeho investíciách podarila dosiahnuť vrátane baní na meď v Banskej Bystrici málokedy presiahla 20 percent ročne. Pre úrad, pravdaže, stojí otázka tak, či zdravotné poisťovne plnia zákonom predpísané úlohy, a to zákonom stanoveným spôsobom. Rovnako ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Čítajte viac Penta dostala od daniarov pokutu 3 milióny za "šikovné" účtovníctvo. Firma hovorí o šikane štátu

Penta čochvíľa otvorí novú nemocnicu. To je pre pacientov dobrá správa, nie?

Nová verejná nemocnica s kvalifikovaným personálom je dobrá správa pre pacienta na Slovensku. Či takou budú aj Bory, ukáže až čas. V každom prípade nejde o koncovú nemocnicu, kde sa budú riešiť komplikované prípady. Druhou rovinou tejto otázky preto je, či štát dokáže postaviť nemocnicu na Rázsochách, ktorú sľubuje aj v pláne obnovy a ktorej výstavba by sa mala začať v prvej polovici budúceho roka. Malo by to byť špičkové pracovisko s oveľa širším diapazónom výkonov ako Bory. Bolo by dobré, keby tieto dve nemocnice pôsobili skôr v harmonickom vzťahu, a nie ako ostrí konkurenti, pretože sa môže stať, že sa Rázsoch nedočkáme.

Minister Lengvarský hovorí, že pacientovi je jedno, či ho ošetria v súkromnej, alebo v štátnej nemocnici.

Pacientovi sa to môže zdať jedno, ale len z hľadiska bezprostredného ošetrenia. Pacientovi by však nemalo byť jedno, aký je systém – či generuje kvalitu, dobrú dostupnosť a za primeranú cenu, a to aj najmä v prípade komplikovanejšej liečby, ktorú malý ani veľký súkromný hráč nezabezpečia. Navyše z právneho hľadiska má ústavnú povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť len štát, súkromný hráč má právo kedykoľvek začať, ale aj skončiť svoje podnikanie. Štát kontrolu určite nestratil, pretože orgány štátneho aparátu stále zastávajú pozíciu kontrolných dozorných a dohľadových prvkov, štát formuje legislatívu a pravidlá, štát vlastní univerzitné nemocnice, VšZP atď. Verejnosti sa môže zdať, že pozícia štátnych nemocníc sa začína oslabovať v porovnaním so silnejúcim postavením sietí súkromných nemocníc. Je to najmä v dôsledku absencie finančnej podpory na modernizáciu a vybavenie štátnych nemocníc napriek tomu, že sa v nich vykonávajú najkomplikovanejšie výkony a často doplácajú na potrebu reoperácií následných výkonov, ktorých príčiny vznikli v menších okresných či krajských nemocniciach a niekedy práve aj u súkromných poskytovateľov.

Nemocnica Bory

Ako bude vyzerať nemocnica Bory?

Fotogaléria 15 fotiek

+12

Ako svoj úspech ste uviedli aj to, že takmer po 20 rokoch štát obmedzí zisky zdravotných poisťovní. Ako to v praxi pocíti pacient?

Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní je jeden z dôležitých nástrojov na to, aby sa viac zdrojov z verejného zdravotného poistenia venovalo liečeniu pacientov. Ale je to len jeden z nástrojov. V zmenách treba pokračovať, teda spustiť transparentný DRG systém, férovo odmeňovať ambulantný sektor, optimalizovať sieť nemocníc, čo zahŕňa aj sledovanie čakacích lehôt pre rozšírené spektrum operácií či vyšetrení, a efektívnu modernizáciu z plánu obnovy vrátane investícií.

Štát na poslednú chvíľu v piatok ohlásil dofinancovanie ambulancií, lebo začali vyberať poplatky za vyšetrenia. Je to podľa vás správne?

Pacient sa nemôže stať rukojemníkom nefungujúceho systému. Ja osobne vidím riešenie v reforme systému zdravotného poistenia, ak majú mať zdravotné poisťovne svoje opodstatnenie, musia buď poskytovať pripoistenie tam, kde sa nedá očakávať platba za výkon z verejných zdrojov, ako je napríklad zubár, fyzioterapia alebo nadštandardná izba v nemocnici, a súbežne sa ale dá uvažovať aj o tom, že sa zavedie suma spoluúčasti, obdobne ako to je v holandskom systéme zdravotného poistenia.

Aké ohrozenia pacientov vlani preveroval váš úrad?

Za túto oblasť je od 1. januára 2022 zodpovedný môj zástupca Michal Palkovič. V skratke viem uviesť, že potenciálne ohrozenie pacienta je možné vyčítať z každého doručeného podnetu. Je však práve úlohou úradu ako strážneho psa overiť, či k reálnemu ohrozeniu aj došlo. Úrad môže prešetrovať diagnostiku a liečbu pacienta v dohliadanom období a závery dohľadu konštatujú, či bola liečba poskytnutá včas a správne. Za spoločensky najzávažnejšie zistenia považujeme v minulom roku podnety na očné kliniky iClinic a firmy s ňou prepojené. Zo 43 podnetov občanov na skupinu očných kliník iClinic úrad doposiaľ uzavrel 24 prípadov. Z nich bolo v 14 prípadoch zistené porušenie povinnosti, či už správne poskytovať zdravotnú starostlivosť alebo viesť zdravotnú dokumentáciu. Miera opodstatnenosti podnetov tejto skupiny je aktuálne na úrovni viac ako 58 percent. Pričom zo správ o činnosti úradu vyplýva, že v rokoch 2019 až 2021 sa všeobecne miera opodstatnenosti podnetov pohybovala na úrovni 15 až 17 percent.