Mali by získať dôveru, no radšej menia ústavu. Aká vláda nás čaká? Prezidentka Čaputová varuje pred problémami

Vláda padla, bájna 76, po ktorej túžil odvolaný premiér Eduard Heger nevznikla a tak si poslanci odhlasovali zmenu ústavy. Odteraz v nej bude zakotvená možnosť skrátiť si volebné obdobie uznesením, pod ktoré sa musí podpísať 30 poslancov. Súčasnej dočasne poverenej vláde ostáva už len schváliť dátum.

29.01.2023 06:00
debata (132)

VIDEO: O dátume predčasných volieb sa má rozhodnúť v utorok. Kto chce skorší termín a komu vyhovuje až september?

Video

Do predčasných volieb však bude niekoľko mesiacov vládnuť s obmedzenými právomocami. Podľa ústavného právnika Mariána Gibu by mala vláda požiadať o dôveru. V hre sú aj iné zmeny ústavy či dokonca referenda, ktorým sme sa už venovali. Teraz sa bližšie pozrieme na avizovanú zmenu, s ktorou prišiel predseda parlamentu Boris Kollár. Poslanci budú zrejme riešiť ďalšiu zmenu ústavy, aby nemuseli v prípade schválenia septembrového termínu, osem mesiacov len „kúriť a svietiť“.

Lukáš Kyselica, Boris Kollár, parlament, NR SR, Peter Pčolinský Čítajte viac Ďalšie snahy Sme rodina i ĽS NS. Meniť chcú ústavu a podmienky referenda. Sú to „jatky populizmu“, tvrdí politológ
Video
Aj dianie v NR SR potvrdzuje nevyhnutnosť predčasných volieb, uviedla prezidentka Čaputová

September prejde, Heger kritizuje odklad hlasovania

Najprv k dátumu. Poslanci vo štvrtok debatovali o uznesení k predčasným voľbám. Koalícia v ňom navrhuje termín, na ktorom našli lídri bývalého vládneho štvorlístka po rokovaniach zhodu – 30. september. Opozícia s ním už od začiatku nesúhlasí a požaduje voľby skôr.

Video

Koniec koncov, aj prezidentka Zuzana Čaputová po páde vlády uviedla, že preferuje voľby v júni, no ak sa nájde zhoda len na septembri, bude to rešpektovať. Opozícia ju za to kritizovala. „Postavila sa na vašu stranu, na stranu klamárov,“ hovoril šéf Smeru Robert Fico v rozprave. „Verím, že budeme minimalizovať toto riziko (návrat Smer a Hlasu k moci, pozn. red.) tým, že budú voľby čím neskôr,“ povedal zas líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Aj preto Smer predložil pozmeňujúci návrh a chce, aby sa voľby konali už 27. mája. Pridal sa aj nezaradený poslanec Peter Pellegrini (Hlas), ktorý navrhuje voľby na 24. júna. Odvolaný premiér Heger takisto preferoval september, no podľa posledných vyjadrení je pre neho irelevantné, keby predčasné voľby budú. „Je to v rukách poslancov. Ja sa prispôsobím,“ skonštatoval v diskusnej relácii TV Joj.

boris kollár Čítajte viac Chaos a osočovanie. Debata o dátume volieb bola výživná, argumenty však chýbali

Ak poslanci dodržia dohodu a hlasovanie o termíne bude kopírovať hlasovanie o zmene ústavy, predčasné voľby by mali byť v septembri. Heger však kritizoval, že hlasovanie bude až v utorok. „Ak poslanci dorokovali, mohli to odhlasovať hneď. Nie je to dobrá vizitka ani parlamentu, ani koalície,“ uviedol.

Poslanci si vydláždili cestu k predčasným voľbám

Parlament v utorok schválil pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej, a tým aj zmenu ústavy. Skrátiť volebné obdobie si bude môcť parlament len uznesením

Fotogaléria
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie...
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie...
+14Poslanci schválili pozmeňujúci návrh Márie...

Kollár argumentoval tým, že potrebovali 90 hlasov a niektorí poslanci boli mimo Bratislavy alebo na zahraničnej pracovnej ceste. September podľa neho určite prejde, no nevylúčil zhodu ani na inom termíne. Voľby by však chcel čím skôr. „Keby som mal myslieť len na seba a hnutie Sme rodina, mali by byť čím skôr. Prečo? Preto, aby nevznikali modré koalície, jablká, hrušky a neviem ešte aké strany. Čím skôr bum a je to vybavené,“ uviedol.

Že sa bude o termíne rozhodovať v závere lehoty svedčí podľa Čaputovej o tom, že Slovensko potrebuje predčasné voľby, no neprekvapilo ju to, keďže na Slovensku sa všetko deje v závere lehoty. „Keď už teda sa nedalo vládnuť, je dôležité aspoň dôstojne odísť,“ uviedla prezidentka.

Osem mesiacov s obmedzeniami nie je najšťastnejšie riešenie

Či tak, alebo onak, Slovensko bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou niekoľko mesiacov dočasne poverenú vládu s obmedzenými právomocami, a to predstavuje problém. Aj preto chcela prezidentka voľby čím skôr. „Nie je to najšťastnejšie, je to vláda, ktorá je odvolaná, a z povahy veci vyplýva, že jej právomoci sú limitované,“ podotkla.

Čo viedlo ku koncu štvorkoalície a pádu vlády?

Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

Fotogaléria
1. Líder hnutia Igor Matovič sa stal víťazom...
2. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič a...
+123. Predseda strany SaS Richard Sulík, predseda...

Obmedzenia sa týkajú napríklad rozhodovania o návrhoch zákonov a o nariadeniach vlády, o návrhoch štátneho rozpočtu, ale aj na rozhodovanie o medzinárodných zmluvách, ktorých dojednávanie preniesla na vládu prezidentka, alebo o ďalších bezpečnostných otázkach. Na rozhodnutia nad rámec týchto právomocí, napríklad na vymenúvanie a odvolávanie štátnych funkcionárov, potrebuje poverená vláda predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.

Pôsobenie takejto vlády je však zložité aj podľa ústavného právnika z Právnickej fakulty Univerzity Komenského a súčasného poradcu prezidentky Čaputovej pre ústavnoprávne otázky Mariána Gibu. Skonštatoval, že postavenie súčasnej vlády sa ani po zmene ústavy či prijatí uznesenia o termíne volieb nijako nezmení. „Určité právomoci vykonáva normálne naďalej samostatne, niektoré však nemôže vykonávať vôbec a na výkon niektorých iných zase potrebuje súhlas prezidentky,“ uviedol pre Pravdu.

Dočasne poverená vláda oslavuje schválenie... Foto: Ivan Majerský, Pravda
štátny rozpočet, Igor Matovič, Eduard Heger, parlament Dočasne poverená vláda oslavuje schválenie štátneho rozpočtu.

Takáto vláda však nemôže rozhodovať napríklad o zásadných otázkach vnútornej, zahraničnej, hospodárskej alebo sociálnej politiky. „Tieto kategórie však nie sú jasne definované, preto sa prípad od prípadu musí vyhodnocovať, či konkrétny krok má povahu takejto zásadnej otázky. Už toto samo osebe predstavuje komplikáciu, osobitne, ak by tento režim mal trvať ešte trištvrte roka,“ myslí si ústavný právnik. Navyše, ak by nemohla svoje právomoci vykonávať ani prezidentka, nemal by ich kto vykonávať, keďže Čaputová ich už ďalej nedeleguje a dostali by sme sa do „patovej situácie“.

Poslanci začali rokovať o zmene ústavy, ktorou... Foto: Pravda, Ivan Majerský
Gábor Grendel, Peter Pčolinský, Marián Viskupič Poslanci začali rokovať o zmene ústavy, ktorou si skrátia volebné obdobie.

Ak parlament podľa Gibu rozhodne o predčasných voľbách, bolo by prirodzené, a v súlade s logikou nášho ústavného systému, očakávať, že sa v parlamente nájde zhoda na vyslovení dôvery novej dočasnej vláde, ktorá môže byť aj v zložení tejto odvolanej. „Táto vláda by štát mohla doviesť k predčasným voľbám bez toho, aby mala počas dlhých mesiacov zakázané vykonávať určité právomoci, a tiež bez toho, aby sa museli každú chvíľu riešiť interpretačné spory o to, či v konkrétnom prípade vláda môže alebo nemôže konať,“ povedal.

Ústava nepredpisuje ako podmienku 76 poslancov a o dôveru by teoreticky mohla žiadať aj menšinová vláda. „76 je len obvyklá „pomôcka“ v celom procese, ktorá naznačuje, že ak vláda bude vymenovaná, mala by mať predpoklad získať dôveru – ani so 76 však nikdy nemá istotu, to sa ukáže až pri hlasovaní o dôvere,“ dodal.

Kollár chce kvôli obmedzeniam znova meniť ústavu

Ak bude vláda fungovať s obmedzeniami, problém by mohol vzniknúť pri čerpaní eurofondov alebo pri pláne obnovy a situácia môže byť zaujímavá aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, ktorý je potrebné predložiť do polovice októbra. Ak by sa voľby konali 30. septembra, buď by rozpočet stihla predložiť stará, alebo by ho musela predložiť nová vláda, čo by bolo veľmi tesné.

Predseda parlamentu Boris Kolár počas rokovania... Foto: SITA, DIANA CERNAK
boris kollár Predseda parlamentu Boris Kolár počas rokovania 78. schôdze Národnej rady SR.

Najprv by nasledovali rokovania o novej koalícii a následne by do 30 dní po vymenovaní musela vláda predstúpiť pred parlament, predložiť program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Predložiť a schváliť rozpočet v tomto procese je takmer nemožné. Preto predseda parlamentu Kollár hovorí o tom, že kompetencie dočasne poverenej vlády by sa mohli upraviť.

Kollár po minulotýždňovom rokovaní bývalej koalície o termíne predčasných volieb uviedol, že by mohli s prezidentkou Čaputovou hovoriť aj o ďalšej zmene ústavy. „Vláda má absolútne zviazané ruky, prakticky so všetkým sa musí ísť poradiť alebo si vypýtať súhlasné stanovisko prezidentky,“ uviedol šéf parlamentu.

Na snímke zľava Igor Matovič (OĽaNO), predseda... Foto: TASR, Martin Baumann
SR NRSR 78. schôdza rokovanie BAX Na snímke zľava Igor Matovič (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), minister práce Milan Kajniak (Sme rodina), poslanci Martin Fecko a Michal Šipoš (obaja OĽANO).

Prezidentská kancelária potvrdila, že v praxi je v tejto oblasti problém. „Zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky, o ktorých už odvolaná vláda nemôže rozhodovať, nie sú legislatívne dostatočne a presne zadefinované. Ukazuje sa to najmä pri strategických materiáloch, na ktoré má byť naviazané čerpanie eurofondov. Je výlučne na poslancoch, či pristúpia k úprave legislatívy,“ uviedol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Podľa politológa z Ekonomickej univerzity Radoslava Štefančíka nie je zmena kompetencií dobrý nápad. „Určite nie, Nemajú žiadnu legitimitu, voľby chcú posunúť na september len pre svoje vlastné osobné ambície či úzke stranícke záujmy. Je dobré, ak nad nimi hlava štátu bude držať ruku,“ myslí si.

Video

Ústavný právnik Marek Domin pre Pravdu uviedol, že je „smutné“, že by sa mala ústava po týždni opäť meniť. „No žiaľ, je to dôsledok dlhodobého prístupu NR SR k Ústave a jej zmenám,“ skonštatoval. Korene aktuálneho problému možno podľa neho hľadať už v roku 2011, a to v súvislosti so stratou dôvery vlády Ivety Radičovej.

„Vtedy bola Ústava zmenená za pár hodín bez premyslenia možných dôsledkov, ku ktorým možno zaradiť to, že skutočne zmeny doplnené v roku 2011 môžu odvolanej vláde brániť vo výkone určitých (dôležitých) právomoci, ktoré sa jej teraz poslanci v istej forme zrejme budú snažiť vrátiť,“ dodal.

Hnutie OĽaNO uviedlo, že o novele ústavy sa ešte budú viesť rokovania. „Ak Sme rodina príde s týmito návrhmi, budeme o tom diskutovať,“ dodalo. Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) ozrejmil, že úprava by mohla prísť ako pozmeňujúci návrh k novele ústavy, ktorú na najbližšiu schôdzu predložil predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. V novele ústavy pridáva Sme rodina možnosť skrátenia volebného obdobia referendom.

Vetrák tiež priblížil, že viaceré kompetencie, ktoré dočasne poverenej vláde chýbajú, by sa jej mohli priznať naspäť s tým, že by ich vykonávala s poverením parlamentu alebo jeho výborov. Strana Za ľudí skonštatovala, že aktuálne znenie ústavy v tejto oblasti presadila vláda Smeru-SD po páde kabinetu Ivety Radičovej. „Vrátenie ústavy do stavu spred Fica podporíme,“ uviedla strana.

© Autorské práva vyhradené

132 debata chyba
Viac na túto tému: #Boris Kollár #zmena ústavy #Eduard Heger #obmedzené právomoci