Aby ich prinútil konať, zákon počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov. „Nepáči sa to niektorým rezortom, ale je to nevyhnutný a účinný nastroj," skonštatoval Budaj pri predstavení zákona.
VIDEO: Prichádza nový klimatický zákon„Nastavujeme tu inovatívny prvok, a to taký, že v prípade, že nebudeme plniť ciele, ktoré si sami stanovíme, v dôsledku toho si bude musieť Slovensko nakupovať stratené emisné kvóty od ostatných partnerov, pôjde to na vrub daného ministerstva," doplnil štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča.
Čítajte rozhovor Budaj v Ide o pravdu: Roky sme Slovalcu platili elektrinu, a ešte chceli od nás miliardu
Rada pre klimatickú zodpovednosť by mala byť nezávislý, odborný, poradný a koordinačný orgán a mala by byť podobná Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Miesto v rade bude platené. Dvaja ľudia budú volení vládou, dvaja prezidentkou a traja parlamentom, priblížil Budaj. Rada by sa mala vyjadrovať k investíciám nad päť miliónov eur a zároveň bude každý rok vydávať správu o pokroku.
Návrh nového zákona zároveň dáva do rúk verejnosti silnú zbraň v podobe inštitútu klimatickej žaloby. To znamená, že občania budú mať možnosť podať žalobu na orgán verejnej správy za nedostatočné plnenie svojich záväzkov.
Čo na túto iniciatívu hovoria ľudia z praxe? Nový, historicky prvý strešný zákon o klíme podľa nich môže s napĺňaním klimatických cieľov skutočne pomôcť. „Dôležité je, aby zákon obsahoval jasné emisné rozpočty pre jednotlivé rezorty, ktoré budú pravidelne a transparentne kontrolované a budú môcť byť v prípade nedodržania vymáhané,” zdôraznila pre Pravdu Lucia Szabová, koordinátorka Klimatickej koalície.
„Predložený zákon má šancu byť kvalitným nástrojom, ktorý prevedie Slovensko spravodlivou zelenou transformáciou a pomôže nám dosiahnuť spomalenie klimatickej zmeny, čo by malo byť jednou z hlavných priorít budúcich vlád. Klimatický zákon má ambíciu dostať túto oblasť pod jeden strešný a funkčný zákon, ktorý nastaví konkrétne povinnosti a ich spôsob vymáhania. Dôležité teraz je, čo prinesie legislatívny proces a či sa podarí kľúčové črty udržať,” uviedla právnička VIA IURIS Ivana Figuli.
Organizácie, ktoré sa príprave zákona venujú už viac ako dva roky, však na druhej strane zákonu vyčítajú nedostatočné ciele znižovania emisií a vynechanie sektoru ETS z pôsobnosti zákona. „Bez ohľadu na to, aké krízy alebo politické turbulencie zažívame, klimatická zmena sa nezastavila a vyhliadky sa nezlepšujú. Klimatický zákon tak nemá len stanovovať ciele, musí priniesť aj princípy a pravidlá, ako ich naplníme. A na to potrebujeme aj kontrolu, aj vymáhanie, ak sa ciele nebudú dodržiavať. Veríme, že počas pripomienkovania sa jednotlivé subjekty budú snažiť zákon funkčne zlepšiť,” uviedol Jakub Hrbáň z Klíma ťa potrebuje.
Slovensku aj jeho európskym susedom sa navyše v minulom roku podaril výnimočný pokrok – vypuknutie komoditnej a surovinovej krízy spôsobilo, že štáty naplno rozbehli programy na šetrenie energiami a pridali aj v znižovaní závislosti od fosílnych palív, dovážaných hlavne z Ruska. To sa priamo odráža aj na znižovaní emisií skleníkových plynov. „Je smutné, že tento potrebný krok naštartovala taká udalosť ako vojna u nášho suseda a čaká nás veľa práce. Ale úspešne sme sa nasmerovali k zníženiu energetickej závislosti a rozvoju obnoviteľných zdrojov,” konštatuje Szabová.
Juraj Melichár, koordinátor pre energetickú transformáciu organizácie Priatelia Zeme-CEPA, pripomenul, že výzvy, ktoré zmeny prinášajú, by mali pomôcť prekonať aj peniaze z Bruselu. „V roku 2023 bude Slovensko pripravovať časť plánu obnovy k nahrádzaniu ruských palív RePowerEU za 366 miliónov eur,” vyčíslil. Podľa neho je však dôležité, aby zmeny sprevádzala kvalitná stratégia nahrádzania fosílnych palív zo zahraničia, podpora rozvoja geotermálnej energie, tepelných čerpadiel, solárnych systémov a veternej energetiky. „Napríklad prechodom na úsporné nízkoteplotné systémy zásobovania teplom môžeme znížiť spotrebu palív aj na polovicu,” dodal Melichár.
Materiál je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Po vyhodnotení pripomienok ministerstvo predloží návrh zákona na rokovanie vlády a po jeho schválení do Národnej rady Slovenskej republiky.