Budajov súhlas so spoluprácou s ŠtB je morálny poklesok. Neznamená to však nutne, že aj udával

Agentúry zväzok Štátnej bezpečnosti (ŠtB) o tajnej spolupráci Jána Budaja (OĽaNO) neobsahuje len prehlásenie o poskytovaní informácií, ale aj návrh na ukončenie spolupráce. Súčasný minister životného prostredia bol skočil ako agent, lebo ŠtB podvádzal, zatajoval informácie a vykonával protispoločenskú činnosť. „Už samotný súhlas so spoluprácou a záväzok poskytovať informácie môžeme vnímať ako morálny poklesok. Samotný fakt, že niekto súhlasil s tajnou spoluprácou ešte nepotvrdzuje to, že informácie poskytoval,“ upozorňuje v rozhovore historik a šéf Sekcie dokumentácie Ústavu pamäti národa Michal Miklovič a dodáva, že spoľahlivosť dokumentov ŠtB nie je vhodné spochybňovať. „O nejakom svojvoľnom dopisovaní mien do zoznamov tajných spolupracovníkov nemôže byť ani reči,“ zdôraznil.

01.02.2023 18:13
debata (78)
V Banskej Bystrici sa 9.marca 1990 konal míting... Foto: Archív TASR
budaj VPN V Banskej Bystrici sa 9.marca 1990 konal míting obyvateľov mesta a okolia organizovaný VPN. Vystúpil aj Ján Budaj.

Čo bola Štátna bezpečnosť, teda ŠtB?

Štátna bezpečnosť bola tajná politická polícia komunistického režimu v Československu. Zameriavala sa na akýchkoľvek oponentov komunistického režimu, či už v Československu, alebo emigrantov v zahraničí. Prenasledovala predovšetkým opozične zmýšľajúcich ľudí, predstaviteľov komunistických strán z obdobia pred režimom, predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností. Sledovala tiež osoby, ktoré mali príbuzných v zahraničí. Zaznamenávala akékoľvek náznaky odporu proti komunistickému režimu, či už formou alternatívnej kultúry, voľného šírenia publikácií, alebo nepovoleného zhromažďovania sa.

Náhľad do spisu spolupracovníkov ŠtB, ktorý v... Foto: Archív ÚPN
štb budaj Náhľad do spisu spolupracovníkov ŠtB, ktorý v súčasnosti eviduje Ústav pamäti národa.

Na čo potrebovala a využívala ŠtB agentov?

Hlavným zdrojom spravodajských informácií pre každú spravodajskú službu sú jej tajní spolupracovníci. Štátna bezpečnosť mala niekoľko kategórií spolupracovníkov. Jedna z najvyšších úrovní bol práve agent, teda československý občan, ktorý vedome spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a poskytoval jej informácie so spravodajskou hodnotou zo svojho prostredia, či už rodinného, pracovného, alebo akéhokoľvek iného.

budaj Čítajte viac Našli Budajov podpis pre ŠtB, zaviazal sa oznamovať 'protispoločenskú činnosť'

Dostávali spolupracovníci za tieto informácie peniaze alebo ako boli odmeňovaní? Spolupracovali vždy dobrovoľne?

Motivácia na tajnú spoluprácu bola rôzna. Vždy je najlepší ideologický motív, teda keď tajný spolupracovník poskytuje informácie z presvedčenia, že tým pomáha svojmu štátu, režimu či vládnucej strane. Boli však aj materiálne, resp. finančné motívy. Spolupracovníci dostávali príležitostné odmeny alebo hmotné dary. Netreba si to však predstavovať ako nejakú pravidelnú mesačnú výplatu. Za kvalitné informácie tak mohol byť agent odmeňovaný možno raz za rok.

Platí, že každý, kto sa podpísal ako agent, morálne zlyhal?

Už samotný súhlas so spoluprácou a záväzok poskytovať informácie môžeme vnímať ako morálny poklesok. Tento fakt však nevyhnutne neznamená, že spolupracovník musel informácie aj poskytovať. Často sa stalo, že ľudia prisľúbili alebo podpísali tajnú spoluprácu pod nátlakom, ale neskôr si to rozmysleli a upustili od toho. Buď sa odmietali stretávať s príslušníkmi ŠtB, alebo im odmietali poskytovať informácie, či ich, naopak, zahlcovali množstvom nepodstatných informácií. Samotný fakt, že niekto súhlasil s tajnou spoluprácou, ešte nepotvrdzuje to, že informácie poskytoval.

Bývalý český premiér a nedávny kandidát na prezidenta Andrej Babiš sa neúspešne súdil s ÚPN, lebo tvrdí, že ho ako agenta „Bureša“ viedla ŠtB neoprávnene. Dôveryhodnosť spisov spochybňovali od revolúcie aj ďalší známi ľudia. Občas počúvame, že si príslušníci ŠtB agentov získaných na spoluprácu kvôli vlastnému prospechu vymýšľali. Do akej miery sú tieto záznamy spoľahlivé?

Spoľahlivosť dokumentov Štátnej bezpečnosti nie je vhodné spochybňovať. Každá spravodajská služba si robí len relevantné záznamy a dokumenty. Nemá pre ňu zmysel sústreďovať nejaké lži, ktoré neodzrkadľujú realitu a nie sú pre ňu využiteľné. Registrácia tajných spolupracovníkov, resp. naháňanie mŕtvych duší sa spomína často, fakty sú však iné. Bežný príslušník ŠtB či operatívec si nemohol do evidencie spolupracovníkov zapísať len tak hocikoho. V prvom rade musel dať návrh na získanie osoby pre tajnú spoluprácu, ktorý mu museli schváliť jeho nadriadení. Aj samotný akt, keď bol občan získaný na tajnú spoluprácu, vykonával tento radový príslušník ŠtB v prítomnosti svojho nadriadeného. O nejakom svojvoľnom dopisovaní mien do zoznamov tajných spolupracovníkov teda nemôže byť ani reči.

Andrej Babiš Čítajte viac Babiš pred súdom neuspel. Zostáva Burešom

Čo obsahuje spis Jána Budaja?

Dostupnosť agentúrneho zväzku Jána Budaja nebola dlho známa a nevedelo sa, kde sa nachádza. Pri nedávnom archívnom výskume bol nájdený vo vojenskom archíve v Českej republike, v Olomouci. Jeho agentúrny zväzok bol nájdený založený v inom spise. Tento zväzok je do veľkej miery skartovaný a zachovalo sa tam len niekoľko dokumentov. Jeden z týchto dokumentov je vlastnoručne napísané vyhlásenie o zachovávaní mlčanlivosti pri styku s príslušníkmi bezpečnosti, kde Budaj zároveň vyhlasuje, že im bude poskytovať informácie. Na druhej strane sa tam však zachoval aj návrh na ukončenie spolupráce. Uvádza sa tam, že Ján Budaj príslušníkov Štátnej bezpečnosti podvádzal a neuvádzal im informácie, ktoré mal k dispozícii, a aj ako tajný spolupracovník vykonával protispoločenskú činnosť. Z týchto dôvodov bola jeho tajná spolupráca ukončená.

Prečo bol tento spis skartovaný? Ako sa ocitol v českom archíve založený v inom spise?

Z logiky veci vyplýva, že sa tam ocitol až po novembri 1989 v súvislosti s vyšetrovaním činnosti Štátnej bezpečnosti. To by dávalo zmysel, keďže bol nájdený vo vojenskom archíve a ŠtB v tom čase vyšetrovala vojenská prokuratúra. Zrejme toto boli okolnosti, za akých sa tam Budajov spis ocitol. Ku skartáciám došlo v súvislosti s pádom komunistického režimu. Na prelome novembra a decembra 1989 vtedajší prvý námestník federálneho ministra vnútra Alojz Lorenc, ktorý bol v podstate šéf najdôležitejších častí ŠtB, vydal príkaz na skartáciu zväzkov. Išlo o zväzky, ktoré neboli uložené v archíve, ale mali ich fyzicky príslušníci ŠtB napríklad vo svojich kanceláriách. Išlo o to, zamiesť čo najviac stôp po činnosti Štátnej bezpečnosti. Veľa zväzkov, ktoré boli takzvane živé a pracovalo sa na nich v tom čase, bolo skartovaných kompletne alebo sa zničila väčšina dokumentov vo zväzkoch.

Vieme, či aj Budaj prijal nejaké dary alebo odmeny za svoju spoluprácu?

K tomuto sa nám podľa všetkého žiadne dokumenty alebo podklady nezachovali. Len v stredu sme sa o tomto agentúrnom zväzku dozvedeli, takže sme ešte nemali čas sa s ním podrobne oboznámiť. Možno sa však ešte niekedy v budúcnosti vďaka dodatočnému výskumu objasnia aj ďalšie skutočnosti.

Video

© Autorské práva vyhradené

78 debata chyba
Viac na túto tému: #ŠtB #ÚPN #ústav pamäti národa #Ján Budaj #Štátna bezpečnosť