Potrebuje cestovný ruch a šport samostatné ministerstvo alebo by šlo len o nadbytočný rezort a nástroj na rozdelenie moci a vplyvu?
VIDEO: Banská Štiavnica, skvost slovenského cestovného ruchu, utrpel nedávno ťažkú ranu pri požiari niektorých budov. Škody po požiari, zábery z dronu.
Nový rezort podporuje aj Kollár
Koncom marca predložil Taraba do parlamentu návrh zákona na zriadenie samostatného ministerstva cestovného ruchu a športu. Dohodol sa na tom s mimoparlamentnou SNS. Tá pripravila legislatívny návrh, ktorý je takmer identický s návrhom zo septembra 2019. Pre lídra národniarov to preto nie je nič nové. O zriadenie tohto rezortu sa pokúšal tesne pred koncom minulého volebného obdobia. Jeho návrh vtedy neprešiel o tri hlasy.
Čítajte viac SNS a Taraba budú rokovať o spoločnom postupe do volieb
Hnutie Sme rodina bolo vtedy ochotné návrh podporiť po serióznej diskusii, inak to považovalo len za predvolebnú iniciatívu lídra SNS. Súčasnému návrhu vyjadril líder hnutia Boris Kollár na sociálnej sieti jasnú podporu.
„S prezidentom Slovenského olympijského a športového výboru som diskutoval práve o vytvorení ministerstva športu, ktoré by nestálo náš štát žiadne peniaze navyše,“ povedal. Verí, že sa to podarí. Hnutie poznamenalo, že vďaka novovytvorenému ministerstvu by sme vedeli šport systematicky podporovať a rozvíjať.
Foto: TASR, Martin Baumann
„Pevne verím, že na najbližšom hlasovaní Národnej rady tento návrh podporí a napraví tak svoje hlasovanie z minulosti, keď hlasoval proti,“ poznamenal na Kollárovu adresu Taraba. V oboch prípadoch sa o nové ministerstvo SNS snažila pár mesiacov pred voľbami. Podľa Danka je táto téma stále aktuálna. „Zriadenie tohto nového ministerstva ako vrcholnej štátnej inštitúcie je nevyhnutnosťou na naštartovanie vyššej úrovne rozvoja a podpory nášho cestovného ruchu a športu,“ poznamenal.
VIDEO: Obnova hradu Krásna Hôrka výrazne pokročila. Roky bol zavretý, vyhorel.
Nejde o žiadnu novinku
Ak by sa taký rezort zriadil, prevzal by časť kompetencií ministerstiev školstva, dopravy a hospodárstva. O vytvorení samostatného ministerstva športu hovorilo v roku 2021 aj hnutie KDH. „Pre KDH je neprijateľné, aby bol šport iba prílepkom ku školstvu alebo k vede a výskumu, ako je to doteraz. Aj v predloženom návrhu na zriadenie ministerstva cestovného ruchu a športu to skôr vyzerá, že šport by ostal len prílepkom,“ uviedlo hnutie v stanovisku pre Pravdu.
Čítajte viac Kollár: Sme rodina nie je za 500-eurovú odmenu za účasť vo voľbách
Podľa KDH je nevyhnutné, aby mal šport samostatné ministerstvo, pretože celkové financovanie športu „musí nabehnúť na viaczdrojový systém a podpora nesmie ostať na pleciach jednotlivca či rodiny“. Upozorňujú na negatívne hrozby ako výpadok celej generácie športovcov či vysokú úmrtnosť súvisiacu so životným štýlom.
„Fyzická aktivita je pritom dôležitá prevencia pred mnohými ochoreniami a dať športu dôstojné miesto znamená zodpovedne sa starať o zdravie občanov,“ dodalo hnutie. S vlastnou iniciatívou v tejto oblasti prichádzajú aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho. „Dlhodobo hovoríme o tom, že šport na Slovensku je poddimenzovaný. Hlas predloží v krátkom období celú koncepciu športu vrátane vytvorenia príslušných inštitúcii,“ uviedla strana. Na to, či podporí zriadenie nového ministerstva, však nereagovala.
Foto: Milan Majerský
V minulom volebnom období nebolo z tohto návrhu nadšené ani hnutie OĽaNO či strana SaS. Upozorňovali na prípadné prehlbovanie byrokracie, ale aj na to, že Slovensko nepotrebuje ďalšie ministerstvá. Aktuálne zriadenie nového rezortu nepodporuje ani mimoparlamentné Progresívne Slovensko.
„Vzhľadom na rozsah agendy iných ministerstiev nepovažujeme cestovný ruch a šport za samonosnú a samostatnú agendu. PS, naopak, podporuje prierezové chápanie politík, preto skôr považujeme za potrebné posilniť kompetencie existujúcich ministerstiev a jasne stanoviť ciele vlády v oblasti cestovného ruchu a športu,“ uviedla strana.
Vznik nového rezortu nepodporuje ani hnutie Republika, ktoré cestovný ruch aj gastro sektor podporuje. „Úradníkov je už v štáte dosť. Kolabuje zdravotníctva, kolabuje všetko. Potrebujeme vládu odborníkov, nie zástupy ďalších úradníkov,“ uviedlo hnutie.
VIDEO: Deti na lodi. Štát ich láka študovať lodnú dopravu a cestovný ruch.
Dobrý nápad či zbytočná byrokracia?
Slovensko má aktuálne štrnásť ministerstiev, pričom jedno z najnovších je ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktorému šéfuje Veronika Remišová. Vzniklo v júli 2020 a nahradilo bývalý Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Potrebuje teda Slovensko ďalšie ministerstvo?
„Cestovný ruch by si určite zaslúžil viac pozornosti, ale nemyslím si, že zriadenie ministerstva by malo byť prvou možnosťou. Skôr by pomohlo legislatívne a inštitucionálne zjednotenie cestovného ruchu pod jednu strechu, keďže kompetencie boli, pokiaľ viem, delené medzi ministerstvo dopravy a ministerstvo hospodárstva,“ myslí si politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.
Za úvahu by podľa neho stálo celú agendu zjednotiť práve pod nové ministerstvo MIRRI, ktoré má v gescii regionálny rozvoj. „Na Slovensku máme príliš veľa úradov, viackrát sa mi stalo v zahraničí, že ľudia vyjadrili údiv nad tým, koľko má 5,5-miliónová krajina ministerstiev a úradov. Cesta je v lepšej efektivite a dobrom a kompetentnom spravovaní vecí verejných,“ skonštatoval politológ.
VIDEO: Ako Švajčiarsko. Kollára inšpirovalo pri podpore cestovného ruchu.
Podľa Miroslava Sabola z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) však malo osobitné ministerstvo vzniknúť hneď po revolúcii. „Neviem, prečo až teraz. Segment cestovného ruchu je tak obrovsky, že si zaslúži samostatné ministerstvo. Aj z dejín vidíme, že síce neboli samostatné ministerstvá pre cestovný ruch, ale všetky tie inštitúcie, ktoré sa zaoberali cestovným ruchom, sa správali ako ministerstvá,“ povedal pre Pravdu.
Boj o ministerstvá však predstavuje jednu z prvých tradičných povolebných „bitiek“. Strany, ktorým sa podarí vytvoriť koalíciu, si zväčša podľa volebného výsledku rozdelia aj počty ministerstiev. Ak by sa nový rezort podarilo zriadiť, znamenalo by to okrem iného šancu pre politikov, ako si rozdeliť ďalšie posty.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
„Sú to politické nápady a politici ich môžu realizovať. Majú na to páky, videli sme to už veľakrát. Môžu zriadiť a zrušiť skoro čokoľvek. V ideálnom prípade by o tom prebiehala dlhodobejšia verejná odborná diskusia a aspoň politická diskusia, pripomienkovanie a podobne,“ uviedol Cirner.
Orientovať v týchto časoch našu ekonomiku čisto na automobilový priemysel, nie je však podľa Sabola najšťastnejšie. „Práve cestovný ruch by mohol byť v budúcnosti jedným z hlavných zdrojov pre štátnu kasu. Preto si myslím, že oblasť cestovného ruchu by mala byť prioritou každej vlády. Slovensko má okrem mora všetko a pozrite na vyspelé štáty, ktoré žijú hlavne z cestovného ruchu, každý jeden má ministerstvo pre cestovný ruch,“ zhodnotil.
Taraba a SNS
Nezaradený poslanec Taraba, ktorý je predsedom mimoparlamentnej strany Život, rokuje so SNS aj o predvolebnej spolupráci. „Obe politické strany majú úzky hodnotový a programový prienik a aktuálne rokujú aj o podmienkach spoločného postupu do nadchádzajúcich parlamentných volieb,“ priblížila riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
Čítajte viac Danko ešte do konca roka navrhne nové ministerstvo cestovného ruchu a športu
Líder SNS sa tak môže v predvolebnom boji zviditeľniť ešte viac. „Budú stále hovoriť o účinku rekreačných poukazov, podpore kúpeľníctva a podobne. Pán Danko túto agendu tlačí dlhodobo, je to politicky legitímne z jeho strany,“ zhodnotil politológ.
SNS sa angažovala v agende cestovného ruchu a regionálneho rozvoja už v minulom volebnom období. Okrem vtedy neúspešnej snahy o zavedenie nového rezortu sa jej podarilo presadiť tzv. rekreačné poukazy, ktorými chcela podporiť domáci turizmus. Nie je to však nič nové. Poukazy sú známe ešte z čias socializmu. Zamestnanci vtedy dostali za dobre vykonanú prácu rekreačné poukážky od zamestnávateľov a mohli dovolenkovať v zariadeniach Revolučného odborového hnutia.
Danko chcel znížiť aj DPH pre ubytovacie služby na 10 percent. To sa po páde vlády podarilo presadiť až Borisovi Kollárovi dva dni pred Vianocami v roku 2022. DPH sa natrvalo znížila na 10 percent pre gastro aj cestovný ruch.
Cestovný ruch už svoj rezort mal
Cestovný ruch sa v Československu stával čoraz väčšou súčasťou spoločenského života po prvej svetovej vojne, o čom svedčil aj vznik prvých veľkých cestovných kancelárií. Štát preto vyžadoval aj určitý štátny dohľad nad organizáciou činností spätých s cestovným ruchom a túto úlohu vtedy prevzal Československý cudzinecký úrad, ktorý od roku 1919 podliehal ministerstvu priemyslu, obchodu a živnosti.
Historické okienko: Ako fungoval cestovný ruch a šport? Odpovedá Miroslav Sabol z Historického ústavu SAV
1918 – 1939
- Už od roku 1918 od vzniku ČSR bol založený úrad z názvom Cudzinecká komisia, ktorá sa starala o cestovný ruch v ČSR, na Slovensku mal názov Slovenský cudzinecký zväz. Komisia spadala priamo pod prezídium ministerskej rady, čiže de facto to fungovalo ako samostatné ministerstvo. Tento stav trval asi rok a pol a Cudzinecká komisia bola pričlenená pod Ministerstvo priemyslu, obchodu a živnosti. Taký to stav trval skoro celé medzivojnové obdobie. Aj keď boli snahy vytvoriť samostatné ministerstvo cestovného ruchu nikdy sa to nepodarilo presadiť.
1939 – 1945
- Slovenský cudzinecký zväz v období autonómie Slovenska od októbra 1938 sa premenoval na Slovenskú radu pre cestovný ruch, ktorá spadala pod Ministerstvo hospodárstva. Slovenský štát (1939 – 1945) ako jeden z prvých zákonov prijal zákon o cestovnom ruchu pripravovaný ešte za prvej ČSR. Na jeho základe vzniklo Riaditeľstvo pre cestovný ruch ako organ pre výkon štátom riadenej starostlivosti o cestovný ruch, to sa správalo ako samostatne ministerstvo, aj keď bolo podriadene ministrovi hospodárstva. Zriadilo V rámci regionálnej organizácie cestovného ruchu v roku 1939 miestne zbory cestovného ruchu – Slovakotoury, ktoré riadili celý cestovný ruch na Slovensku.
1945 – 1948
- Cestovný ruch stal súčasťou agendy Povereníctva pre priemysel a obchod. Pri ktorom bol zriadený samostatný IV .Odbor cestovného ruchu, ktorý sa mal starať o zabezpečenie technických a hospodárskych predpokladov cestovného ruchu. Na tento odbor prešla aj časť kompetencii, ktoré mali vo veciach cestovného ruchu župné organy. Utvorením štvrtého odboru bol cestovný ruch ako samostatný hospodársky sektor dokonca postavený na úroveň priemyslu a obchodu. Jeho kompetenciou bola aj dohľadať na štátny podnik Riaditeľstvo pre cestovný ruch ktoré vzniklo v roku 1939 a po roku 1945 pokračovalo kontinuálne vo svojej činnosti.
1948 – 1969
- Od roku 1948 sa Československo skoro celé 50. roky uzatváralo pred vonkajšími turistami. Organizovala sa domáca masová (kolektívna) nie individuálna turistika. Až do roku 1957 bol turizmus a cestovný ruch pod Československým zväzom telesnej výchovy. Na celoštátnej úrovni prešiel domáci turistický ruch do pôsobnosti Ministerstva vnútorného obchodu a zahraničný do Ministerstva zahraničného obchodu. O domácich turistov sa staral národný podnik Turista o zahraničných cestovná kancelária Čedok. Na Slovensku to všetko bolo pod Povereníctvom obchodu, ale v Bratislave mal sídlo národný podnik Turista, ktorý sa staral o cestovný ruch v celej ČSSR. V roku 1963 vznikol Vládny výbor pre cestovný ruch na Slovensku jeho pobočka Výbor SNR pre cestovný ruch, práve tieto organy fungovali skoro ako samostatné ministerstvá.
1968 – 1992
- Federalizácia štátu mala za následok, že v roku 1969 prešli kompetencie celoštátne v oblasti cestovného ruchu na republiky. Na Slovensku už v roku 1970 ( v Čechách až 1973) vzniká Vládny výbor pre cestovný ruch SSR, ktorý spadá pod nové Ministerstvo obchodu. Ma v kompetencii všetky záležitosti ohľadom cestovného ruchu a funguje až do roku 1988 kedy je daný prívlastok cestovného ruchu. Ten Vládny výbor sa tak isto choval ako samostatné ministerstvo.
O dva roky neskôr však úrad zrušili a základných orgánom pre podporu cestovného ruchu sa stalo ministerstvo obchodu. Postupne mali v cestovnom ruchu svoje záujmy aj iné ministerstvá ako napríklad zdravotníctvo, doprava či zahraničie, čo viedlo k chaosu v kompetenciách. Cestovný ruch sa nakoniec pričlenil k jednému z ministerstiev až v roku 1969. Ústredným orgánom štátnej správy sa už za bývalého komunistického režimu stalo ministerstvo obchodu a cestovného ruchu, aj keď cestovných ruch sa do názvu rezortu dostal až v roku 1990, teda dva roky pred jeho zrušením.
So športom to bolo o niečo zložitejšie. V období prvej Československej republiky nebol v rámci rezortov nijako špeciálne podchytený. Po druhej svetovej vojne fungovalo niekoľko telovýchovných a športových výborov či zväzov. V júli 1949 zriadili Slovenský úrad pre telesnú výchovu a šport.
V 50. rokoch vznikol Československý zväz telesnej výchovy (ČSZTV). Riadenie športu bolo do roku 1989 centralizované a zamerané na jednotný celonárodný projekt športovania, čo znamenalo značnú politizáciu športu a oslabovanie autonómnych hnutí. Vytvorením zjednocujúceho úradu mal štát väčšiu kontrolu. Po novembri 1989 sa začal proces demokratizácie štruktúr športových organizácií a ich decentralizácie. Telesná výchova sa do názvu rezortu dostala v roku 1986 ako ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy. Strana SNS v minulosti presadila vznik funkcie štátneho tajomníka pre šport, čo podľa nej malo na šport pozitívny efekt.