Ten (okrem iného) nachádzame v tom, že sila nášho hlasu v EÚ dostatočne nenapĺňa potenciál, ktorý by mohla. Zhodné dôvody vnímame v nedostatočnej kvalite našej politickej reprezentácie, ako aj v tom, že pre politikov je ľahké zvaľovať vinu na EÚ za nepopulárne opatrenia.
Zároveň si priznávame, že nám chýba vízia a stratégia slovenskej „hry“ v európskej politike. Za nenaplnený potenciál nášho vplyvu a členstva v EÚ si tak do nemalej miery môžeme aj sami.
Kto sa zapojil?
Do diskusie na tému „Prečo (ne)chceme byť v Európe cudzincami?“ sa zapojil rekordný počet – 1 790 diskutujúcich. Tí boli na základe svojho hlasovania rozdelení do dvoch názorových skupín – A a B. Zásadné názorové rozdiely sa objavujú v pohľade na EÚ, jej prospešnosti pre Slovensko a šance Slovenska na úspešnú existenciu mimo EÚ.
Skupinu A definuje najmä hlboká dôvera v budúcnosť Slovenska v EÚ a obava zo zlej reputácie Slovenska ako člena európskeho spoločenstva. Až 98 % diskutujúcich v tejto skupine je presvedčených, že „Slovensko by nemalo opúšťať európske spoločenstvo“. Táto skupina zároveň prejavuje pomerne nízku neistotu. Podiel odpovedí „neviem“ sa drží prevažne pod 15 %. Zároveň 62 % z nich deklaruje, že vie, ako funguje Európska únia.
Skupina B nie je spokojná s fungovaním EÚ, aj keď nezavrhuje výhody slovenskej účasti na väčšom spoločenstve. Pohľad tejto skupiny na fungovanie EÚ sa dá interpretovať ako euroskeptický, až cynický – charakterizuje ho viera v dominanciu väčších štátov únie nad menšími východnými členmi. Skupina B sa teda vyznačuje obavami z budúcnosti a nespokojnosťou s nárastom byrokratizácie a hierarchizácie Európskej únie. Zároveň 53 % z členov skupiny B deklaruje, že vie, ako funguje EÚ.
Najkonsenzuálnejšie názory v diskusii
- Neschopní politici = slabý hlas SK v EÚ.
- Chýba nám vízia slovenskej „hry“ a stratégie v politike EÚ.
- Potrebujeme lepší dialóg medzi občanmi a európskymi inštitúciami.
- Viac vecných diskusií o európskych témach by veci len prospelo.
- Viem, ako funguje EÚ.
- Chýbajú mi prehľadné informácie o aktuálnom dianí a politike EÚ.
- Slovensko by sa malo viac zapájať do politiky EÚ.
- Cítim sa byť aj Slovákom aj Európanom.
- Pre slovenských politikov je lákavé zvaľovať vinu na EÚ za nepopulárne opatrenia.
Chceme vystúpiť?
Napriek všetkej nespokojnosti sa nám úniu opúšťať nechce. Len 24 % diskutujúcich súhlasí, že by sme sa mali izolovať od Európskej únie. V skupine B nesúhlas s týmto tvrdením dosahuje 97 %, v skupine B s izoláciou súhlasí relatívna väčšina 43 % (21 % nerozhodnutých). Túžbu osamostatniť sa vyjadruje menšina 32 % diskutujúcich.
Podpora odchodu z únie je teda o niečo väčšia, než podpora úplnej izolácie od nej. V tomto svetle je zaujímavé sledovať zmenu postojov o pár percentuálnych bodov v závislosti od formulácie slovenského odchodu z EÚ.
Nespokojnosť s politickou reprezentáciou
Z diskusie vyplýva nespokojnosť s politickou reprezentáciou a s tým, ako nás zastupuje a presadzuje naše záujmy v európskej politike. Obe skupiny sa zhodnú, že nekvalitné politické zastúpenie spôsobuje slabý hlas slovenskej politiky v EÚ.
Relatívna zhoda panuje aj na tom, že „pre slovenských politikov je lákavé zvaľovať vinu za nepopulárne opatrenia na úniu“. Myslí si to 65 % zo všetkých diskutujúcich, väčšina v oboch skupinách.
Chýba nám vízia a stratégia našej „hry“
Zhodneme sa, že značná časť nespokojnosti s postavením Slovenska v EÚ pramení z domácich podmienok a faktorov. Okrem vnímanej nedostatočnej kvality reprezentácie Slovenska nachádzame konsenzus aj na tom, že nám chýba „vízia slovenskej ,hry’ a stratégie v politike EÚ“.
Tento názor sa premieta aj v zhode na tom, že „Slovensko by sa malo viac zapájať do politiky EÚ“.
Chýbajúca diskusia a informácie
Demokracia je diskusia. Preto je azda dobrou správou, že obom skupinám chýba viac vecných diskusií (aj) o európskych témach a otázkach. Po častejšom a kvalitnejšom dialógu medzi európskymi inštitúciami a občanmi zhodne túži až 74 % diskutujúcich.
Okrem nedostatočnej diskusie sa účastníci zhodujú aj na tom, že nám chýbajú „prehľadné informácie o politike a dianí v EÚ“.
Cítime sa byť Európanmi?
Medzi skupinami je značná miera zhodnej identifikácie sa s európskou identitou. Až 67 % diskutujúcich sa cíti byť aj Slovákmi, aj Európanmi pričom v oboch skupinách tvoria väčšinu. Ako Európan či Európanka sa vyslovene necíti 23 % všetkých diskutujúcich. Podobné percento diskutujúcich v skupine B teda zároveň tvrdí, že sa Európanmi cítia byť, aj že sa nimi necítia byť.
Konsenzus existuje
Aj keď nenachádzame absolútny konsenzus na tom, či by Slovensko malo zotrvať v EÚ, tak si zhodne uvedomujeme jej výhody ako aj nevýhody. Spoločne si ceníme slobodu pohybu, voľný obchod a uznávame, že v jednote je sila. Efektívnu spoluprácu zároveň nevnímame ako obmedzenie štátnej suverenity.
Konsenzus okrem toho nachádzame aj na tom, že sila nášho hlasu v EÚ dostatočne nenapĺňa potenciál, ktorý by mohla. Zhodné dôvody vnímame najmä v nedostatočnej kvalite našej politickej reprezentácie, ako aj v tom, že pre politikov je ľahké zvaľovať vinu na EÚ za nepopulárne opatrenia. Zároveň si zhodne priznávame, že nám chýba vízia a stratégia slovenskej „hry“ v európskej politike. Za nenaplnený potenciál nášho vplyvu a členstva v EÚ si tak do nemalej miery môžeme aj sami.
Demokracia je diskusia. So správnym prístupom vieme nielen zvýšiť slušnosť a vecnosť diskusie, ale aj nachádzať konsenzus. Téma postavenia Slovenska v EÚ je zároveň značne komplexná a má viacero rovín. Preto sa na rôzne nezodpovedané aspekty témy pozrieme bližšie v ďalších DEMDIS diskusiách. Potenciál nachádzania zhody totiž ani zďaleka nebol vyčerpaný.
Ďakujeme za vašu účasť!
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Report z diskusie nájdete tu.