Anketa medzi slovenskými europoslancami: Vidíte nádej pre Ukrajinu?

Konflikt na východe Ukrajiny je v posledných týždňoch čoraz tragickejší. Od začiatku februára tohto roku zahynulo už viac ako 220 civilistov. Celkovo bolo zabitých v tomto regióne takmer 5 400 ľudí (od minuloročného začatia bojov). V zóne konfliktu sa nachádza približne 5,2 milióna obyvateľov. Viac ako 600-tisíc osôb opustilo svoje domovy, aby našlo bezpečie v okolitých štátoch.

10.02.2015 13:00
debata (107)

Denník Pravda urobil anketu medzi viacerými slovenskými členkami a členmi Európskeho parlamentu – odpovedali na otázku, či vidia nádej na mierové riešenie, respektíve konkrétne čo by mohlo definitívne umlčať zbrane.

boris zala, eurovoľby

Boris Zala (Smer-SD):
„Časť slovenskej verejnosti je náchylná stáť v tomto konflikte za Ruskom. Všetky fakty, ktoré mám však k dispozícii, hovoria o tom, že Rusko je agresorom, ktorý v rozpore s medzinárodným právom obsadil Krym, v rozpore s vlastnými záväzkami chrániť a garantovať suverenitu Ukrajiny (na základe tejto garancie sa jednostranne vzdala jadrových zbraní) podporuje ťažkou vojenskou technikou separatistov a rozmiestňuje vlastných vojakov na území Ukrajiny. Samozrejme, aj ukrajinská strana urobila chyby vo vzťahu k ruskej menšine, ale to v žiadnom prípade nesmie byť dôvod na ruskú intervenciu. Je dosť iných nástrojov, ako Ukrajinu prinútiť rešpektovať ruské menšinové práva. Predstavte si, že zajtra začne podľa Putinovho vzoru postupovať Viktor Orbán voči Slovensku… A vyhliadky – som stále pesimistický; vidím, že Vladimir Putin uplatňuje tento typ politiky úspešne aj voči iným krajinám: odtrhol od Moldavska Podnestersko, od Gruzínska zasa Južné Osetsko a Abcházsko, bez ruskej vojenskej podpory by Arménsko nemohlo udržať Náhorný Karabach (odtrhnutý od Azerbajdžanu). Pravda, tentoraz je aj tlak členských krajín EÚ podstatne razantnejší, pretože Putin v podstate vedie vojnu proti EÚ. Chcel prinútiť aj tie krajiny, ktoré chcú zbližovanie s EÚ, a teda aj so Slovenskom, aby sa pridali k jeho projektu Euroázijskej únie a robí to hrubým nátlakom. Som proti eskalácii bojov, ale kľúč k mieru drží v rukách Putin. Ak chce spoluprácu a mier s EÚ, musí na Ukrajine ustúpiť a ukrajinská vláda zase garantovať práva ruskej menšiny.“

Jana Žitňanská
Autor: SITA,Viktor Zamborský

Jana Žitňanská (Nova):
„Už len pre tie tisíce bezbranných ľudí na juhu a východe Ukrajiny, ktorí teraz musia čeliť hrôzam čudnej hybridnej vojny, si veľmi želám, aby sa to čo najskôr skončilo. Ukrajina bola za posledné storočie miestom veľmi komplikovaných a krvavých dejín, takže situácia tam by bola asi zložitá pri akomkoľvek vývoji. Ale v súvislosti s tým, čo sa tam deje teraz, musíme byť realisti – zabíjanie a ničenie sa tam skončí až vtedy, keď Putinov režim prestane túto vojnu podporovať svojimi vojakmi, peniazmi a propagandou.“

Monika Flašíková-Beňová

Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD):
„Iné ako mierové riešenie nepripúšťam. Tento konflikt je o to nebezpečnejší, že sa odohráva neďaleko za našimi hranicami. Už viackrát som zopakovala, že za jednu z príčin vzniku celej situácie považujem zásadné zlyhanie európskej diplomacie, ktorá konfliktu v Európe svojou nemohúcnosťou jednoducho nedokázala zabrániť. Tieto chyby sa nám budú vracať ešte naozaj veľmi dlho. Napriek tomu mi zostáva len dúfať, že sa európsku diplomatickú službu podarí z tejto zničujúcej letargie prebrať a prestane ju baviť akási hra na ,mŕtveho chrobáka‘. Jej úlohou pri vzniku, ktorá vyplýva aj z Lisabonskej zmluvy, bolo vymedzenie výraznejšej úlohy EÚ v oblasti zahraničnej politiky. Tú môže naplniť len tak, že bude v prípade Ukrajiny jasne a dôsledne prispievať k praktickému, mierovému riešeniu terajšej konfliktnej situácie.“

Ivan Štefanec, SDKÚ

Ivan Štefanec (SDKÚ-DS):
„Základom pre mierové riešenie je naplnenie dohody z Minska zo septembra minulého roka. Dohoda zaručuje zachovanie ukrajinskej územnej celistvosti a suverenity a zároveň uspokojuje požiadavky rusky hovoriacich obyvateľov východu. Na to, aby sa jej podmienky mohli začať implementovať, je však potrebné prímerie, a to zas nie je možné bez toho, aby Rusko prestalo vojensky podporovať separatistov. EÚ má k dispozícii len mierové nástroje riešenia konfliktu. Preto by podľa môjho názoru bolo sprísnenie sankcií a zväčšenie diplomatického tlaku na Rusko adekvátnou odpoveďou na zvýšenú bojovú aktivitu separatistov.“

monika smolková, eurovoľby

Monika Smolková (Smer-SD):
„Nádej vždy zomiera posledná, ale verím, že utrpenie ľudí na Ukrajine sa už čoskoro skončí, ak predstavitelia EÚ zintenzívnia rokovania s Ruskom a predstaviteľmi Ukrajiny. Rezolúcie a ani sankcie doteraz neboli veľmi účinné, preto diplomatické riešenia musia prísť veľmi rýchlo s návrhmi možných kompromisov. Životy a utrpenie ľudí žijúcich doslova na vojnovom území východnej Ukrajiny musia byť mementom pre okamžité mierové riešenia na strane Ruska aj Ukrajiny.“

euro volby, anna zaborska

Anna Záborská (KDH):
„Vojnu na Ukrajine vnímam ako tragédiu. Na oboch stranách konfliktu stoja kresťania so zbraňou v ruke, a to ma bolí. História sa opäť opakuje – v roku 1939 napadla špeciálna skupina príslušníkov Abwehru a SS prezlečených do poľských uniforiem vysielač v meste Gliwice, aby Adolfovi Hitlerovi pripravila zámienku na napadnutie Poľska. Dnes cez ukrajinsko-ruskú hranicu prechádzajú neoznačení ruskí vojaci, ktorí po boku novoruských separatistov útočia na ukrajinskú armádu aj civilné obyvateľstvo. Je potrebné rokovať o mieri, nesmieme sa však zmieriť s porušovaním medzinárodného práva a existujúcich dohôd. Ak Rusko nezmení svoju politiku, je potrebné zosilniť politický a možno aj ekonomický tlak a zároveň posilniť obranu európskeho priestoru. Lebo mier nie je možný, ak agresor získa pocit, že sa mu jeho konanie vyplatí.“

vladimír maňka, eurovoľby

Vladimír Maňka (Smer-SD):
„Ukrajina za posledných 25 rokov poriadne za Slovenskom zaostala. Určite aj my chceme, aby sa našim susedom darilo lepšie. Asociačná dohoda, ktorú Ukrajina s EÚ podpísala, je pre nich veľký záväzok. Budeme od nich vyžadovať disciplínu a pozitívne zmeny. Ukrajinci v posledných voľbách prejavili jasnú vôľu ísť touto cestou. Pritom si uvedomovali, že to pôjde na úkor vzťahov s Ruskom. Aj keď dnes sa to zdá takmer nemožné, verím, že raz dosiahneme dobré vzťahy na obidvoch stranách. Jediné riešenie tohto konfliktu je mierová cesta. Obidve strany to veľmi dobre vedia. Politici, ich poradcovia, ale aj my všetci musíme mať na zreteli jedno: tento konflikt sa skončí s najmenšími ľudskými, materiálnymi a ekonomickými stratami vtedy, keď ani jedna strana nebude odchádzať s pocitom porážky.“

eduard kukan, eurovoľby

Eduard Kukan (SDKÚ-DS):
"Od začiatku je jasné, že zbrane tento konflikt nevyriešia. Je nevyhnutné hľadať mierové a politické riešenie. Nebude to jednoduché, ale nie je to nemožné. Základom musí byť zachovanie územnej celistvosti a rešpektovanie suverenity Ukrajiny, spolu so snahou vyhnutia sa ďalšiemu zmrazenému konfliktu. V tomto momente je však najdôležitejšie zabrániť ďalšej eskalácii násilia a prehlbovaniu bojov na východnej Ukrajine, inak sa situácia vymkne spod akejkoľvek kontroly. Východiskom môže byť súčasná iniciatíva európskych lídrov Françoisa Hollanda a Angely Merkelovej smerujúca k obnoveniu rokovaní s Ruskom a rešpektovaniu dohody z Minska.“

© Autorské práva vyhradené

107 debata chyba
Viac na túto tému: #poslanci #Europarlament #Ukrajina