Profil Hnutia za demokratické Slovensko

Hnutie za demokratické Slovensko si predsavzalo naplniť národný program vybudovaním základov slovenskej štátnosti pri rešpektovaní práv národností a etnických skupín žijúcich na Slovensku. Cieľom bolo vybudovať modernú trhovú ekonomiku a sociálny systém, ktorý by dával istoty obyvateľstvu krajiny. V medzinárodnej politike presadzovalo HZDS širokú integráciu krajiny do medzinárodných a transatlantických politických, vojenských a hospodárskych štruktúr.


Vnik HZDS

Vznik Hnutia za demokratické Slovensko je spojený s vývojom vo Verejnosti proti násiliu, ktoré bolo hlavným predstaviteľom zmien po 17. novembri 1989. Pre odlišný náhľad na výkon praktickej politiky štátu sa začala formovať skupina politikov, ktorá sa zasadnutí Slovenskej rady VPN 5. marca 1991 prezentovala ako platforma s VPN-Za demokratické Slovensko. Na následnom mimoriadnom sneme VPN sa 27. apríla 1991 platforma oddelila ako samostatný politický subjekt používajúci názov VPN-ZDS. Po vzniku politického grémia Hnutia za demokratické Slovensko 30. apríla 1991 sa Vladimír Mečiar stal prvým a dodnes jediným predsedom HZDS. Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo HZDS 3. mája 1991.

Chronológia snemov

I. ustanovujúci snem sa uskutočnil 22. júna 1991 v Banskej Bystrici. Delegáti sa rozhodli, že HZDS nebude mať formálne znaky politickej strany, ale hnutia. Po schválení stanov a programu potvrdili voľbou na poste predsedu Vladimíra Mečiara.

II. republikový snem sa konal 21.-22. marca 1992 v Žiline. Jeho najdôležitejším bodom bola nominácia kandidátov pre nadchádzajúce parlamentné voľby a schválenie volebného programu hnutia.

III. republikový snem 27.-28. marca 1993 v Trnave ovplyvnila vnútrostranícka roztržka medzi lídrami HZDS, po ktorej sa z vrcholových postov stiahol Milan Kňažko a v parlamente pôsobil ako nezávislý poslanec. Snem schválil úpravu programu hnutia reflektujúcu podmienky činnosti v samostatnej SR. Upravené boli aj stanovy, na základe ktorých boli zvolení čelní predstavitelia a orgány HZDS. Zvolil najvyšších predstaviteľov a republikové orgány. Z HZDS potom vystúpil Milan Kňažko a v NR SR ďalej pôsobil ako nezávislý poslanec.

IV. republikový snem 26. marca 1994 v Prešove prebiehal v zmenených vnútropolitických podmienkach, keďže 11. marca vyslovil parlament premiérovi Vladimírovi Mečiarovi nedôveru. Republikové predstavenstvo následne rozhodlo o odchode hnutia do opozície. Snem schválením delegátov určil smerovanie HZDS ako politického subjektu pragmatického stredu.

V. republikový snem sa konal 25.-26. marca 1995 v Bratislave. Jeho delegáti schválili Programové zameranie HZDS na roky 1995-1996 už v pozícii lídra vládneho zoskupenia.

VI. republikový snem sa konal 23.-24.marca 1996 vo Zvolene. Po rozsiahlej diskusii potvrdil orientáciu na hnutie širokého stredu s rešpektovaním princípu demokracie, humanizmu a kresťanstva.

VII. republikový snem sa konal 25.-26.apríla 1998 v Košiciach. Najväčší priestor dostalo formovanie programových téz a zámerov hnutia na obdobie rokov 1998-2002. Tie po dopracovaní tvorili základ volebného programu HZDS pre septembrové parlamentné voľby 1998.

VIII. republikový snem 18. júla 1998 v Trnave mal prívlastok nominačný. Schvaľovaná bola kandidátka hnutia pred septembrovými parlamentnými voľbami 1998. Prijatý volebný program dostal názov Zmluva na tretie tisícročie medzi HZDS a občanmi SR. Obsahoval programové zámery na roky 1998-2002.

IX. republikový snem 17. apríla 1999 v Dubnici nad Váhom mal jednoznačný zámer podrobiť analýze výsledky parlamentných a komunálnych volieb 1998. Diskutovalo sa aj o termíne a spôsobe transformácie HZDS na politickú stranu a zvolilo nové vedenie hnutia. Príčinou slabého úspechu HZDS boli podľa záverov snemu chyby v mediálnej politike, zbytočne pompézna kampaň a neschopnosť osloviť mladých ľudí.  

X. republikový snem 18.marca 2000 v Trnave mal prívlastok transformačný. Po formálnej a obsahovej stránke došlo k zmene na politickú stranu ľudového typu s názvom HZDS- Ľudová strana (HZDS-ĽS). Delegáti snemu schválili v tejto súvislosti stanovy ľudovej strany a zvolili vedenie HZDS-ĽS.

XI. republikový snem 20. apríla 2002 v Nitre schválil program strany a nové vedenie, v ktorom sa okrem Vladimíra Mečiara objavili na postoch podpredsedov Sergej Kozlík - pre ekonomiku, Rudolf Žiak - pre zahraničnú spoluprácu, Vojtech Tkáč - pre sociálne veci, Jozef Tarčák - pre územnú správu a Ján Kovarčík - pre médiá. Snem prijal program HZDS na roky 2002-2006.

XII. republikový snem 6. júla 2002 v Nitre bol nominačným, pričom uzavrel procedúru zoznamu kandidátov na poslancov, schválil volebný program a kampaň pred parlamentnými voľbami 2002. Lídrom HZDS pre nadchádzajúce parlamentné voľby sa stal Vladimír Mečiar.

XIII. republikový snem 14. júna 2003 v Púchove. Okrem voľby vedenia strany bol modifikovaný program HZDS do roku 2006. Zmenili sa v súvislosti s novým názvom stanovy, takže nový oficiálnym názvom subjektu sa stalo  Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS).

XIV. republikový snem 24. januára 2004 v Martine bol nominačným. Delegáti vyzvali predsedu strany Vladimíra Mečiara, aby kandidoval na funkciu prezidenta SR. Ten ponuku prijal až 30. septembra. Snem schválil kandidačnú listinu na júnové voľby do Európskeho parlamentu.

XV. republikový snem 4. júna 2005 v Prešove rozhodol, že Vladimír Mečiar sa opätovne stal predsedom Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Za znovuzvolenie hlasovalo 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Dva sa hlasovania zdržali. Mečiar bol jediným kandidátom na funkciu. Viliam Veteška a Milan Urbáni sa stali podpredsedami.