Počas prípitku na slávnostnej večeri to konštatoval nemecký prezident Christian Wulff, ktorý pricestoval na dvojdňovú návštevu Slovenska.
Podľa neho je preto pre niektorých Slovákov teraz ťažko pochopiteľné, že majú finančne podporovať krajiny s vyšším príjmom na jedného obyvateľa, ako je Grécko, Írsko či Portugalsko. Ako dodal, krajiny, ktoré sú v ťažkostiach, musia urobiť všetko, čo je v ich silách, aby prekonali zadlženosť a sami naštartovali potrebné štrukturálne reformy. „Solidarita nie je vymedzená len na finančnú podporu iných. Súčasne ale platí, že dôsledky dlhovej krízy sa týkajú nás všetkých. Žiadna krajina nezvládne zdolať sama túto výzvu a nikto sa jej nemôže vyhnúť,“ prízvukoval Wulff s tým, že spoločne s ďalšími partnermi musia Slovensko a Nemecko naďalej upevňovať európsku podstatu. „Len ako súčasť silného spoločenstva 500 miliónov ľudí nám bude svet načúvať. Integrácia Európy musí pokračovať, pretože projekt Európa rozhoduje aj o budúcnosti každého jedného európskeho národa,“ upozornil.
Za významné označil to, že obe krajiny sa angažovane zasadili za vstup Chorvátska do EÚ v roku 2013. Za dôležité ale považuje, aby sa postupné priblíženie k únii s perspektívou vstupu presadzovalo aj pri ďalších krajinách západného Balkánu. Pripomenul, že EÚ nad rámec politiky rozširovania rozvinula Východné partnerstvo. „Aj tu môže celá Európa profitovať zo Slovenska, keď vyšehradské krajiny sprostredkujú Východnému partnerstvu svoje skúsenosti z transformačného procesu, všetci tým len získajú. Pretože to boli vaše vlastné úspechy v tomto procese, ktoré vás a vašich susedov priviedli napokon v roku 2004 do Európskej únie,“ podotkol nemecký prezident.
Poukázal na to, že Európa je spoločenstvom hodnôt, pričom ich porušovanie sa nesmie trpieť. V tejto súvislosti vyjadril potešenie nad tým, že SR po minuloročných prezidentských voľbách jednoznačne reagovala na vývoj v Bielorusku. „Kto sa v politike, justícii a v správe podieľa na tom, aby bola mierumilovná opozícia z politických dôvodov odsúdená, musí za to niesť dôsledky napríklad zákazom vstupu do Európskej únie,“ podčiarkol Wulff.
Z hospodárskeho hľadiska považuje Slovensko za jednu z najkonkurencieschopnejších lokalít v strednej a východnej Európe. Symbolom tohto úspechu je automobilový priemysel, ale aj mnoho malých a stredných podnikov z Nemecka. „To, že nemecké podniky dnes zabezpečujú v krajine takmer 90.000 pracovných miest, vysvetľuje aj iný dôvod – veľa Slovákov má vynikajúce znalosti nemčiny. Tieto sú skutočnou prednosťou vašej krajiny,“ podčiarkol nemecký prezident.
Gašparovič: Nemecko je pre nás kľúčový európsky partner
Nemecko je pre Slovensko kľúčový a strategický európsky partner. Počas prípitku to uviedol najvyšší ústavný činiteľ Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Wulff dnes pricestoval na oficiálnu dvojdňovú návštevu SR.
Ako pokračoval, dvojstranné vzťahy s Berlínom sú od vzniku samostatného Slovenska pestované ako jedna z hlavných priorít zahraničnej politiky. Vstupom SR do Európskej únie a NATO získali nový rozmer. „Veľmi si vážime, že na tejto integračnej ceste sme v Nemecku vždy nachádzali aktívnu podporu,“ konštatoval Gašparovič.
Oba štáty spájajú aj významné historické väzby. Karpatskí Nemci sú podľa neho zreteľným príkladom toho, že ani tragické udalosti 2. svetovej vojny a ňou vyvolaný odsun veľkej časti predstaviteľov nemeckej menšiny už nezaťažujú bilaterálne relácie. „Prispela k tomu predovšetkým schopnosť spoločnosti a politickej reprezentácie krajiny vyrovnať sa s vlastnou minulosťou. V prípade Nemecka sa táto schopnosť sebareflexie stala inšpiratívnou aj pre nás,“ podotkol Gašparovič. Vysídlenie karpatských Nemcov, ale aj vojnové udalosti označil za temné miesta dejín. „Tieto temné miesta musia navždy zostať v našej pamäti. Musíme poznať a nebáť sa priznať skutočnú pravdu o spoločnej minulosti. Len tak sa nám podarí zavŕšiť projekt slobodnej, mierovej, úspešnej a celistvej Európy,“ podčiarkol.
Slovenský prezident v súčasných pre Európu hektických časoch apeloval na spoločnú aj individuálnu zodpovednosť za uvážené a prezieravé konanie. „Práve v tomto čase sa rozhoduje o spoločnom postupe pri riešení problému dlhovej krízy v eurozóne. Ako hlava štátu som si vedomý povinností a záväzkov Slovenska ako dobrovoľného člena v EÚ. Preto nalieham na slovenskú politickú špičku, aby aj v zložitej etape existencie nášho európskeho spoločenstva konala v záujme zomknutosti a stabilnej budúcnosti únie. Pre pokoj Európy dnes niet inej alternatívy,“ domnieva sa Gašparovič.