Kostol postavili v čase, keď kresťanstvo ešte len zapúšťalo korene na území dnešného Slovenska. Traduje sa, že ho dal vybudovať prvý uhorský kráľ Štefan, ktorý žil na prelome 10. a 11. storočia. „Archeológovia síce kostol datujú do prvej polovice 11. storočia, s tým Štefanom to však nie je jednoznačné,“ upozornil miestny farár Pavol Linet.
Jedna z najlepšie zachovaných románskych pamiatok je zasvätená svätému Michalovi Archanjelovi. Ten je pre kresťanov symbolom boja s temnými mocnosťami.
Omše tu bývajú sporadicky. Pravidelná je v sviatok svätého Michala, 29. septembra. Modlitby tu zaznievajú ešte na Turíce. Historici predpokladajú, že aj v začiatkoch existencie kostola sa tu omše odohrávali len zriedka. Príčinou bol strmý chodník, ktorý ku kostolu vedie po okraji kameňolomu.
Práve z tejto skaly vraj spod čakanov tiekla krv. Bolo to údajne znakom toho, že ľudia narušili božie miesto. K dražovskému kostolíku sa tiež viaže legenda o zjavení Panny Márie. Istý pastier ju zazrel, ako smutne pozerá po ošarpaných stenách svätostánku. Vtedy malo ľuďom svitnúť, že kostol treba konečne opraviť. Obnova sa naozaj udiala, no zjavenie a krvácajúca skala sú vymyslené.
No predsa jedna z tunajších historiek je podľa farára blízko k pravde. V dražovskom kostolíku zdochol kôň. „Pri dubine sa kedysi pásli kone. Jeden sa v búrke splašil, našiel cestu do kostola, dvere sa však za ním zabuchli a nevedel ujsť von. Keďže tam ľudia nikdy často nechodili, zahynul,“ opisoval Linet.
Na päťdesiatkorunáčke sa kostol ukrýval na zadnej strane. Objímali ho akoby dve ruky, medzi ktorými boli prvé písmená hlaholiky – prvej slovanskej abecedy. V týchto dňoch sa kostol ocitol v náruči snehu, mrazu a hmly. Kde tu sa objavujú nápisy v latinke. V spreji.