Ako hodnotíte kandidačné listiny politických strán z hľadiska počtu ženských kandidátok a ich umiestnenia na zvoliteľných miestach?
Obraz, ktorý vzniká, nie je veľmi potešujúci. Ukazuje, že tieto voľby pravdepodobne prinesú buď rovnako nízky, alebo ešte nižší podiel žien. Vo viacerých politických stranách došlo v tomto smere k určitému zhoršeniu, týka sa to SDKÚ, KDH a SNS. Pozícia žien zostala rovnaká v SaS, ale šance strany získať rovnaký počet kresiel klesli, teda počet žien bude asi nižší. Veľmi mierne sa zlepšilo umiestnenie žien v Moste, ale ani to nie do takej miery, aby šancu dostať sa do parlamentu mala viac ako jedna žena.
Je aj niečo pozitívne?
Zaujímavá je situácia v Obyčajných ľuďoch, kde to vyzerá z hľadiska rozmiestnenia žien pomerne sympaticky, lenže keď zoberieme do úvahy, že celá táto strana je postavená na princípe krúžkovania, môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že sa tam dostane žien oveľa menej. Celkovo to teda vyznieva nedobre a vzhľadom na to, že miesta sú rozdané, ak by malo dôjsť k zvýšeniu šancí, dá sa to dosiahnuť iba tým, že sa rozbehne sústredenejšie úsilie v prospech krúžkovania kvalitných ženských kandidátok, čo je samozrejme otázka iniciatívy ich samotných, ale prípadne aj iných zoskupení, iných politických aktérov, napríklad mimovládnych organizácií, občanov, občianok a tak ďalej. A druhá vec, ktorá by sa mala v tomto krátkom období urobiť, a ktorá by určite mala zmysel, by bolo to, že by sa aj médiá, mimovládne organizácie, občania a občianky väčšmi zaujímali o to, s akým programom kandidujú ženy aj muži, pokiaľ ide o rodovú problematiku a rovnosť príležitostí a do akej miery sa takéto niečo vyskytuje v programoch politických strán. Lebo v posledných voľbách to bolo veľmi biedne. Každé zvýraznenie dôležitosti tejto témy možno už nezmení výsledky týchto volieb, ale je dobrou investíciou do budúcnosti. Jednoducho, tieto predčasné voľby sú naozaj predčasné. Prišli skôr, ako sa stihla táto téma nastoliť ako závažnejšia téma, ako to bolo v minulosti.
Pomohli by v budúcnosti kvóty pre ženy?
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že slovenská verejnosť je vcelku naklonená opatreniam, ktoré by vyrovnali šance žien a vôbec nie je až taká averzia proti kvótam, ako sa snažia verejnosti vsugerovať nielen muži politici, ale aj ženy političky. Lebo aj ony sa k tomu väčšinou vyjadrujú veľmi rezervovane. S obavami, aby nevyzerali, že ony sa tam dostali preto, že sú ženy, a nie preto, že sú dostatočne kvalifikované kandidátky. Takže je to teraz aj na širšej verejnosti, a predovšetkým na nej, pretože z politického prostredia sa nedá veľmi očakávať, že vzíde dôraz na túto tému.
Z politického prostredia takáto iniciatíva nevzíde zrejme nikdy.
Máme tu stranu Smer, ktorá sa hlási k sociálnej demokracii, a tá túto problematiku v iných krajinách veľmi výrazne a úspešne presadzuje. Takéto impulzy z tohto prostredia na Slovensku však nevznikli. Ale neprišli ani z iných prostredí. Preto by sa problému mala venovať občianska verejnosť, médiá a mimovládna sféra, mali by odtabuizovať vyrovnávacie opatrenia, poukázať na to, že priniesli pozitívne výsledky aj v iných krajinách a že to nie je žiadne sociálne inžinierstvo.
Čo by teda mohlo pomôcť?
Keď vznikne určitý tlak na to a keď aj voliči a voličky väčšmi odmenia strany, ktoré majú kandidátku vyváženejšiu z rodového hľadiska, potom vznikne podhubie a prirodzené zázemie, aby mali strany o to záujem. Minulé voľby na príklade SDKÚ ukázali, že prítomnosť silných ženských kandidátok strane pomohla k lepším percentám. A v rámci tejto strany krúžkovali ženské kandidátky nielen ženy, ale v rovnakej miere aj muži. Teraz je situácia iná.
V týchto voľbách je teda pre ženy jedinou šancou krúžkovanie?
Krúžkovanie je určitý opravný mechanizmus, za predpokladu, že už to v tej spoločnosti funguje a že ženské kandidátky sú aj dostatočne iniciatívne a schopné si krúžkovanie zabezpečiť, že to vedia dosiahnuť. Je len dobre, že máme tento opravný mechanizmus, ale ten podľa môjho názoru nestačí. Pretože keď zoberieme vyše dvadsať rokov od prvých slobodných volieb, vidíme, že zastúpenie žien v parlamente nielenže kontinuálne nerastie, ale v posledných voľbách kleslo a teraz bude buď stagnovať, alebo ešte väčšmi poklesne. Čiže evolučným spôsobom sa nedopracujeme nikam. Zostane to takto.