„Na stole nie je lepšie a efektívnejšie riešenie,“ povedal Dzurinda s tým, že aj my by sme mali zodpovednejšie prikročiť k svojim úlohám. Slovensko chce mať v eurozóne posledné slovo v otázke zvyšovania eurovalu a ďalších dokumentov súvisiacich s európskymi stabilizačnými mechanizmami, napríklad o zvyšovaní právomocí a flexibility eurovalu. Dohodla sa na tom koalícia, podľa ktorej by Slovensko malo tieto dokumenty ratifikovať ako posledné v menovej únii.
Westerwelle zdôraznil, že Nemecku záleží na tom, ako sa aj Slovensko v tejto otázke zachová. „Je veľmi dôležité, aby sme nezískali zamietnutie u európskych partnerov o stabilite. Potrebujeme tvrdú menu a tvrdá mena existuje iba vďaka konkurencieschopnosti a disciplíne v oblasti dlhov,“ uviedol nemecký minister. Ako dodal, nie Európa či euro majú problém, problémom je nedostatočná rozpočtová disciplína niektorých členských štátov v eurozóne. „Mám úplnú dôveru v európsku dimenziu Slovenska a v to, že nielen vláda, ale aj parlament v Bratislave vie, že máme spoločný ekonomický osud a že tento závisí od eura,“ uzavrel Westerwelle.
Ministri rozprávali aj o Bielorusku, Ukrajine, situácii v severnej Afrike či o Východnom partnerstve. Slávnostne tiež otvorili školský rok na Nemeckej škole v Bratislave. Školu zaradili do siete škôl na Slovensku ako súkromnú školu s medzinárodným vzdelávacím programom. Od 1. septembra funguje ako súčasť slovenského školského systému.
Šéfovia rezortov diplomacie spoločne odcestujú do Poľska na tradičné stretnutie Gymnich, ktoré organizuje v piatok a v sobotu poľské predsedníctvo v EÚ v Sopotoch a Gdansku.
**Urobím všetko pre zodpovedné rozhodnutie strán, tvrdí Gašparovič **
Westerwelle počas rozhovoru o budúcnosti eura označil úvahy o „severnej a južnej eurozóne“ za nebezpečné a vyjadril presvedčenie, že pre záchranu eurozóny treba urobiť všetko. Ako dodal, nemecký parlament bude koncom septembra ratifikovať dokumenty o navýšení eurovalu, pričom sa nazdáva, že pozitívne rozhodnutie nemeckých zákonodarcov ovplyvní v podobnom duchu aj slovenský parlament.
Politici sa zhodli na kvalite nemecko-slovenských vzťahov. Slovenská hlava štátu zdôraznila, že plánovaná oficiálna návšteva nemeckého prezidenta Christiana Wulffa na Slovensku bude potvrdením našich vynikajúcich bilaterálnych vzťahov. Westerwelle pripomenul, že táto návšteva Slovenska je v poradí už jeho treťou od nástupu do funkcie, čo svedčí o kvalite nemecko-slovenských vzťahov.
Gašparovič vyzdvihol hospodársky význam vzájomných vzťahov. „S potešením môžem konštatovať, že Nemecko je naším hospodársky najvýznamnejším partnerom,“ pokračoval prezident. Ako ďalej v rozhovore s Westerwellem Gašparovič uviedol, Nemecko je s 15-percentným podielom druhým najväčším zahraničným investorom v SR. Hodnota majetkovej účasti a reinvestovaného zisku nemeckých spoločností v SR dosiahla k 31. decembru 2009 výšku 4,752 mld. eur. Z aktuálnych investičných projektov je podľa hlavy štátu významná expanzia spoločnosti Deutsche Telekom, ktorá na Slovensku plánuje vybudovať účtovnícke centrum a vytvoriť 500 nových pracovných miest. Za pozitívum Gašparovič označil aj rozšírenie výroby automobilov v bratislavskom Volkswagene.
Slovenský prezident sa v diskusii s Guidom Westerwellem nevyhol ani otázke integrácie balkánskych štátov do EÚ. „Pre nás majú všetky krajiny západného Balkánu jasnú perspektívu vstupu do EÚ,“ povedal na túto tému nemecký minister zahraničných vecí.
Prezident Ivan Gašparovič uistil Westerwelleho, že urobí všetko preto, aby vládne strany presvedčil o potrebe prijať „zodpovedné rozhodnutie“ vo vzťahu k rozšíreniu eurovalu. Zdôraznil tiež dôležitosť dodržiavať rozpočtové kritériá. „Ak členovia eurozóny nebudú zásadne dodržiavať kritériá rozpočtov, môže to výrazne ohroziť budúcnosť eura,“ povedal prezident Westerwellemu počas prijatia.