Dávnejšie slová prezidenta Ivana Gašparoviča, že exminister odieval diplomatov nie do štátnej trikolóry, ale len do modrej farby, najnovšie potvrdil aj jeho nástupca Miroslav Lajčák. Podľa neho Dzurinda prepustil 70 kariérnych diplomatov a prijal 87 nových zamestnancov, prevažne priamych straníckych nominantov. Okrem toho ministerstvo rieši aj ďalší problém. Pochybné zmluvy v státisícových hodnotách.
Ide najmä o projekty oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenska schvaľované tesne pred výmenou vlády. Za narýchlo pridelenými dotáciami totiž vo viacerých prípadoch stoja firmy, ktoré sa v minulosti rozvojovými aktivitami príliš nezaoberali a napriek tomu, že výberová komisia ich uprednostnila pred desiatkami ďalších spoločností, dopátrať sa o nich bližšie informácie je takmer nemožné. O niektorých sa nenájde nijaká zmienka ani na internete. Nový šéf diplomacie má podozrenie, či nejde o „fantómové zmluvy“.
Popri dlhoročných združeniach či nadáciách angažujúcich sa v rozvojovej pomoci v krajinách tretieho sveta sa do zoznamu úspešných zaradilo viacero obchodných spoločností, keďže tento rok bola prvýkrát zverejnená samostatná výzva aj na zapojenie podnikateľských subjektov. Pravda sa snažila osloviť všetkých desať firiem, ktorých projekty boli schválené, ale veľký úspech nemala. V troch prípadoch – Health Promotion, s.r.o., Bioenergy Center, s.r.o., a RED Target Consulting – sa ani cez internetové vyhľadávače nepodarilo zistiť kontakt na zodpovednú osobu za prípravu projektu.
„Očakával by som, že firma, ktorá sa uchádza o verejné zákazky či peniaze, sa bude snažiť určitým spôsobom prezentovať aj na internete,“ pozastavuje sa Peter Kunder z Aliancie Fair-play.
Pracovníci ministerstva v súčasnosti prechádzajú projekt po projekte, aby zistili, aké skutočné zázemie firmy majú. „Tie, ktoré sú v poriadku, necháme, aby sa realizovali. K tým, o ktorých máme pochybnosti, ešte zaujmeme stanovisko,“ povedal pre Pravdu minister Lajčák.
K ďalším z tých, ktorých projekty boli schválené, sa vyjadrovať nechcel s odôvodnením, že hoci projekty boli schválené, zmluvy zatiaľ neboli podpísané. Zástupca stavebnej firmy Radastav, ktorá by mala podľa schváleného projektu v hodnote takmer 300-tisíc eur pomáhať v Čiernej Hore pri „zlepšení ekologických podmienok v obci Gusinje“, povedal, že schválenie projektu je jedna vec, realizácia druhá, pretože zmluva nie je podpísaná. Na otázku, čo chcú v Čiernej Hore robiť a prečo sa rozhodli pre takýto projekt, odpovedal, že ak sa nájde práca, tak budú robiť kdekoľvek.
Zhovorčivejší bol Marián Seman z prešovskej spoločnosti BELMAR EKO. Ak bude zmluva podpísaná, spoločnosť plánuje dodať a inštalovať na Ukrajine tri kotolne na biomasu. Pomôcť to má miestnym školám, ktoré „sú v katastrofálnom stave“. S Ukrajincami spolupracujú už dlhšie a pravidelne tam chodia. Podobný typ projektu bol schválený spoločnosti Vesip, ktorej zástupca pripúšťa, že na Ukrajine je ťažko spolupracovať, ale rozvojový projekt spojený s dodávkou kotlov na biomasu by mohol pomôcť aj ich ďalším plánom uplatniť sa na miestnom trhu.
Cieľom podnikateľských projektov má byť podľa výzvy uplatnenie sa slovenských firiem na trhoch rozvojových krajín a tiež vytváranie pracovných príležitostí na Slovensku. V krajinách, ktoré rozvojovú pomoc poskytujú dlhšie – vo Veľkej Británii či Švédsku, sa za hlavný cieľ takých projektov považuje predovšetkým vytváranie nových pracovných miest a zlepšenie životných podmienok ľudí v rozvojových krajinách. Vytváranie pracovných miest doma je skôr pridanou hodnotou podnikateľských projektov, nie ich základným cieľom.
Na výzvu pre podnikateľov bolo vyčlenených 2,6 milióna eur. Na porovnanie je to približne rovnaká suma, ako bola vyčlenená na rozvojové projekty v Keni, Južnom Sudáne a Afganistane spolu.
Za povšimnutie stojí okrem skúseností firiem aj rýchlosť schvaľovania žiadostí. Aj keď projektová komisia ich obvykle vyhodnocuje celé mesiace, tentoraz rozsiahlu agendu zvládla za dva týždne. Po uzavretí prihlášok 24. februára stihla rozhodnúť ešte deň pred parlamentnými voľbami. Pár dní po nich už rozposlala rozhodnutia mimovládkam, ktorým dokopy prerozdelila viac ako 6,6 milióna eur.
Lajčák pritom hovorí, že vo viacerých prípadoch komisia nebrala do úvahy ani námietky diplomatov pôsobiacich v cieľových krajinách. „Keď som hovoril s našimi veľvyslancami, ktorí sú súčasťou rozhodovacích procesov v daných krajinách, boli kategoricky proti niektorým projektom, no to bolo odignorované. Pritom títo veľvyslanci aj zdôvodnili, prečo dané projekty nie sú v súlade so záujmami Slovenska alebo aj krajín, do ktorých boli umiestňované,“ hovorí minister.
Lajčák vyplácanie peňazí na granty zatiaľ pozdržiava tak, že ich nepodpísal, a teda peniaze ministerstvo ešte neodoslalo. Tvrdí však, že sporné zmluvy po prešetrení nahradí novými. „Celkový balík zostane taký, aký je, no finančné prostriedky sa pridelia tak, aby to bola naozaj rozvojová pomoc Slovenskej republiky,“ hovorí.
V pondelok už odvolal aj šéfa Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Michala Baláža, čo odôvodnil jeho morálnym, etickým aj profesionálnym zlyhaním.
Bývalý šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) obvinenia z prehliadania kamarátskych zmlúv odmieta. „Je to účelová politická diskreditácia a pokus pošpiniť kontrolné mechanizmy v rozvojovej pomoci zavedené v roku 2011, ktoré za pôsobenia pána Lajčáka na ministerstve zahraničia neexistovali. Zásadne odmietame takéto obvinenia,“ odkázal hovorca SDKÚ Michal Lukáč.
Problémy so strácajúcimi sa peniazmi v rozvojovej pomoci pripustila súčasná vláda aj v programovom vyhlásení, v ktorom avizovala zmenu zákon o rozvojovej pomoci s cieľom jeho stransparentnenia. „Prax ukázala, že niektoré aspekty rozvojovej spolupráce, upravené slovenskou legislatívou, je potrebné viac špecifikovať, prípadne zmeniť tam, kde je priestor na zvýšenie efektivity a pružnosti,“ vysvetľuje hovorca ministerstva zahraničia Boris Gandel s tým, že o konkrétnych zmenách bude možné hovoriť až po odbornej diskusii a analýze.
Dzurindovi ľudia skončili
Politickí nominanti, ktorých so sebou na ministerstvo zahraničia doniesol Mikuláš Dzurinda (SDKÚ), po jeho odchode skončia. Avizoval to jeho nástupca Miroslav Lajčák s tým, že potvrdil spolitizovanie celej diplomacie, o ktorom Pravda už informovala. Tvrdí, že teraz chce jasne rozlíšiť zamestnancov, ktorí sú kariérni diplomati a nominanti strán.
„Pokiaľ ide o druhú skupinu ľudí, tí si musia byť vedomí toho, že s odchodom ich politickej strany z rezortu sa de facto končí aj ich zvýhodňovanie, ktoré požívali v rámci ich pôsobenia v rezorte, ako aj samotná legitimita ich pôsobenia na ministerstve,“ uviedol Lajčák.
Dzurinda počas pôsobenia prepustil až 70 kariérnych diplomatov, pričom nanovo zamestnal 87 zamestnancov, a to napriek deklarovanému šetreniu. Prácu uňho našla napríklad bývalá zahraničná tajomníčka SDKÚ Lucia Klapáčová, bývalá herečka a moderátorka straníckych mítingov SDKÚ Tatiana Šúrová, neúspešný kandidát do parlamentu za SDKÚ Tomáš Michaľák, niekdajší nominant SDKÚ z rozhlasovej rady Vladimír Talian či Katarína Vanková, ktorá robila poslaneckú asistentku Milanovi Hortovi. V niektorých prípadoch však platilo aj rodinkárstvo, ako keď sa do rezortu dostal Maroš Mitrík, ktorý je príbuzným exriaditeľa SIS Karola Mitríka (nominant SDKÚ), či tandem sestier Viktória Jančošeková a Denisa Lukáčová, z ktorých prvá je niekdajšou poslaneckou asistentkou Dzurindu.
Nový minister od svojho nástupu už stihol odvolať troch generálnych riaditeľov, pričom dvaja z nich podľa Lajčáka zastávali vysoké funkcie bez predchádzajúcej skúsenosti. Tvrdí, že Dzurindove čistky v rezorte diplomacie nemajú obdobu, keďže zatiaľ sa vždy rešpektovala oddelenosť diplomacie od politiky. „Každá z doterajších vlád, s výnimkou tej prechádzajúcej, toto pravidlo rešpektovala,“ odkázal Lajčákov hovorca. Niektorí z účelovo prepustených zamestnancov už podali na ministerstvo aj žaloby. //(pk, sita)
//