Bini Smaghi povedal, že členovia eurozóny vrátane Nemecka a Holandska už skôr navrhli, aby časť nákladov na reštrukturalizáciu gréckeho dlhu museli niesť práve súkromní veritelia.
Prečítajte si viac o téme DLHOVÁ KRÍZA
„Teoreticky to vyzerá ako dobrá myšlienka: prečo by daňoví poplatníci v ostatných štátoch Európskej únie mali zachraňovať nezodpovedné grécke banky?“ Pýtal sa Bini Smaghi v rozhovore. „Nútiť v tejto kríze súkromný sektor, aby na seba vzal časť tých strát, by sa však mohlo skončiť aj tak, že to daňových poplatníkov bude stáť oveľa viac,“ upozornil.
Eurozóna v posledných týždňoch rokuje o novom záchrannom úvere pre Grécko a z doterajších rozhovorov vyplýva, že na rozdiel od prvého záchranného balíka sa toho druhého zrejme budú môcť zúčastniť aj súkromní veritelia. To sú hlavne banky. Politici ale zatiaľ nevymysleli, ako to zariadiť, aby sa banky k účasti na pomoci Grécku rozhodli dobrovoľne. Jasné ale nie je ani to, či nebude nutné časť gréckeho dlhu odpísať.
Kľúčová schôdzka na tému gréckej dlhovej krízy sa bude konať už vo štvrtok, keďže prezident Európskej únie Herman Van Rompuy zvolal summit členských krajín eurozóny. Bini Smaghi povedal, že keby rokovania dospeli k takému výsledku, že časť gréckeho dlhu bude skutočne na odpis, potom možno čakať, že niekoľko gréckych bánk to nevydrží.
„Tie banky by odpisy dlhu určite neboli schopné ustáť a skolabovali by,“ upozornil Bini Smaghi. „Nakoniec by Európska únia musela zachraňovať ako tie banky, tak grécku ekonomiku. A to je oveľa drahší variant,“ dodal. Väčšiu časť gréckeho dlhu majú tiež banky z Francúzska a Nemecka.